Angažujete sa v aktivite ministerstva pôdohospodárstva, ktorá vďaka podpisu dvojstrannej dohody v piatok (12. apríla) viedla k otvoreniu čínskeho trhu pre slovenských mliekarov, ktorí do tejto ázijskej krajiny budú môcť vyvážať svoje výrobky. Čo by táto dohoda mohla reálne priniesť našim výrobcom v číslach? Aký je predpoklad tohto exportu?
Otvorenie obchodu s mliekom s Čínou by naozaj mohol naštartovať slovenský mliekarenský priemysel a tým, samozrejme, aj našich farmárov. Keďže pôjde o veľké množstvá mlieka a mliečnych výrobkov, naši výrobcovia budú musieť naplánovať svoje výrobné kapacity a promptne reagovať na pozitívnu, ale náročnú ponuku. Podľa mojich informácií je pripravených jedenásť mliekarní ponúkať mlieko a mliečne výrobky na ázijskom trhu.
Som rada, že aj pri týchto významných zahraničných obchodoch ukázali svoje schopnosti práve nominanti za SNS – pani ministerka Matečná a pán Parízek. Všetci asi z médií poznáme stav salda v SR, čo sa týka poľnohospodárskych produktov a potravín. Je naozaj veľmi nelichotivé a vyžaduje si to prijímať efektívne kroky na jeho zlepšenie.
Export mlieka môže Slovensku priniesť okrem zlepšenia salda výrazné zlepšenie situácie živočíšnej výroby, rozšírenie prevádzky, navýšenie stavov dojníc a v neposlednom rade aj vytvorenie pracovných miest. Otvorením tohto trhu by malo dôjsť k rozšíreniu prvovýroby na Slovensku a zvýšeniu ročného obratu. Samotná Čína prejavila záujem a hodnotí našu poľnohospodársku výrobu ako veľmi kvalitnú.
Sme jednou z posledných krajín EÚ, ktoré s Čínou takúto dohodu podpísali. Nie je už neskoro? Nie je už čínsky trh s mliečnymi výrobkami obsadený konkurenčnými výrobcami? Dokážeme sa tam presadiť?
Samotná Čína prejavila záujem a hodnotí našu poľnohospodársku výrobu ako veľmi kvalitnú. Je preto predpoklad, že priestor na trhu tu je. Avizovala to tak čínska strana, ako aj naši výrobcovia. Slovensko má naozaj konkurenčnú výhodu v kvalite produktov a tou sa presadiť dokážeme.
Slovenskí mliekari dlhodobo upozorňujú, že majú minimálne zisky, že ich gniavi cenová politika reťazcov. Bude pre nich čínsky trh v tomto smere atraktívnejší ako domáci?
Treba si uvedomiť, že toto nie je problém iba pre mliekarov. Cenová politika obchodných reťazcov trápi všetkých poľnohospodárov a potravinárov. Uvedomujeme si to. Aj v tejto oblasti sa spravilo za posledné obdobie veľa práce. Za všetky spomeniem zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami, ktorý za prelomový označili aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora a Potravinárska komora Slovenska. Ďalej zákon o cenách či efektívnejšia kontrola cenovej disciplíny.
Aké ďalšie kroky plánujete pri podpore našich mliekarov? Tí majú problémov až-až, nízke výkupné ceny, malá spotreba na domácom trhu, záplava výrobkov zo zahraničia, malý záujem o prácu v odvetví…
Ďalšími krokmi je vykonateľnosť uvedených zákonov a samotná efektivita. Štát musí ochrániť poľnohospodárov a potravinárov pred vykorisťujúcimi praktikami obchodných reťazcov, to je jeho povinnosť.
Ako by mal štát pomôcť napríklad v osvete? Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je odporúčaná spotreba mlieka a mliečnych výrobkov 220 kilogramov na osobu na rok, u nás je to okolo 170. Čo s týmto? Väčšinu aktivít vyvíja Slovenský mliekarenský zväz a Slovenský zväz prvovýrobcov.
Agrorezort pod vedením nominantky SNS dlhodobo podporuje všetky osvetové aktivity smerované na spotrebiteľa. Máme medzery aj v spotrebe ovocia a zeleniny. Naozaj treba ľuďom často a prístupne sprostredkovať informácie o kvalitných potravinách a ich zdravotných benefitoch. SNS má vo svojich cieľoch nastaviť medzi obyvateľstvom zdravý životný štýl a rôznymi formami vyzýva ľudí, aby jedli naše domáce čerstvé a zdravé potraviny.
Samozrejme, na druhej strane pomáhame farmárom a slovenským potravinárom, aby sa tieto potraviny čoraz viac objavovali na pultoch v obchodoch a obchodných reťazcoch. Nie je to ľahká úloha, ale napríklad aj môj poslanecjý návrh – povinnosť uvádzať v letákoch minimálne 50 percent slovenských výrobkov tomu napomáha.
Po mlieku má na čínsky trh nasledovať aj mäso a mäsové výrobky. Kedy by mala byť uzavretá táto dohoda a čo prinesie našim farmárom či výrobcom?
Mám informácie, že rokovania sa intenzívne konajú, ale nerada sa by som zasahovala do kompetencie rezortov pôdohospodárstva a zahraničia v tejto oblasti.
Mäsa sa týka aj váš návrh novely zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ktorý ste spomínali. Poslanci ho na poslednej schôdzi ešte presunuli. Zákazník by mal možnosť získať v zariadeniach spoločného stravovania informáciu o krajine pôvodu mäsa. Inak mu hrozí pokuta od 120 do 20 000 eur. Informácia by mala byť pri ponuke pokrmu, teda napríklad v jedálnom lístku. Ako to navrhujte overovať?
Čo sa týka overovania, nezavádza sa nič nové. Už teraz má reštaurácia všetky kontrolou overiteľné údaje. Problém je, že nemá povinnosť informovať spotrebiteľa písomne a ten si to tak nemôže overiť. Keď idete do obchodu, tak si prečítate na etikete, odkiaľ mäso pochádza. No v reštaurácii sa síce môžete opýtať čašníka, ale či je jeho odpoveď pravdivá, to môže byť otázne. Som za to, aby spotrebiteľ mal všetky dostupné informácie, čo dostane na tanier. Samotné rozhodnutie potom urobí podľa svojho uváženia.
Je pôvod mäsa smerodajný v kvalite?
Šesťdesiat percent ľudí zvažuje pri nákupe potravín, odkiaľ pochádzajú a či sú kvalitné. A to je veľmi dobre! To je prevencia pred chorobami, zdravo sa stravovať, zdravo sa hýbať… Vidieť, že naša osveta zaberá. Samozrejme, že aj škandály s pochybnými potravinami ľuďom otvárajú oči. Preto je dôležité, aby sme aj v zariadeniach verejného stravovania boli verifikovane informovaní. Dôležité je, že spotrebiteľ bude mať informáciu písomne a dostatočne vopred, aby sa on sám rozhodol, či to podľa neho má vplyv na kvalitu a podľa toho urobil obchodné rozhodnutie.
Čo ukázala krátka prax zákona o osobitnom odvode pre obchodné reťazce? Dostali sa slovenskí výrobcovia ľahšie na pulty veľkých obchodov?
K praxi, čo sa týka odvodu, nedošlo. Reťazce nemuseli zaplatiť ani cent. Brusel nám zobral možnosť vyrovnať benefity v dodávateľskom reťazci a zastal sa nadnárodných korporácií. To ma veľmi mrzí. Peniaze pre poľnohospodárov a potravinárov však budeme hľadať aj naďalej. Toto musí byť pre štát priorita.
Čo bude s vaším návrhom na polovičný podiel slovenských výrobcov v letákoch? Vrátite sa k nemu v inej forme?
Ide o dva odlišné návrhy. Nemajú žiadny súvis. Päťdesiat percent v letákoch je schválených, prelomili sme veto prezidenta.
Otázka dvojitej kvality v rámci EÚ sa z pohľadu viditeľného riešenia vyvíja pomaly.
Pred viac ako rokom som sa vyjadrila, že nie je možné, aby sme strpeli, že máme menej kvalitné potraviny ako napríklad v Rakúsku. Slovák nemá predsa iný žalúdok. Pre SNS je problém dvojakej kvality potravín prioritou. Keď sa otvorila táto téma, každý sa tváril, že to nie je až taká zásadná vec. To, že sa nadnárodné korporácie vyhovárali, by až také prekvapivé nebolo, ale že aj na Slovensku sa našli predstavitelia politických strán, ako napríklad SaS, ktorí tento problém zosmiešňovali a dokonca tvrdili, že neexistuje, to už je smutné a na zamyslenie.
Čo iné človeku pri takýchto vyjadreniach napadne ako to, že títo ľudia v skutočnosti nezastupujú občanov Slovenska, ale nadnárodné korporácie. Aj samotná Európska komisia pred týmto problémom zatvárala dvere a vyhovárala sa, že takéto aktivity nepatria do ich kompetencie. V tlaku sme však nepovolili a dnes možno vidieť výsledky. Téma, ktorú sme otvorili na pôde EÚ, sa dostane do európskej legislatívy. V týchto dňoch čakáme na hlasovanie v Európskom parlamente a verím, že si už nikto nedovolí urobiť zo Slovenska smetisko potravín.
