Rozhodnutie súdu si vypočuli zástupcovia Generálnej prokuratúry (GP) SR aj štatutárny zástupca žalovanej ĽSNS a jej predseda Marian Kotleba, ktorý medzičasom na sociálnej sieti zverejnil video, ktoré uviedol vetou: “Kotlebovci o dnešnom verdikte súdu, ktorý ich stranu nerozpustil”:
Predsedníčka senátu Jana Zemková zdôraznila, že posúdili jednotlivé dôkazy obžaloby. V súvislosti s ohrozovaním demokracie bol podľa jej slov najdôležitejší prvok bezprostrednosti. Skonštatovala pri tom, že riziko nie je dostatočne bezprostredné, pretože strana nemá dosť poslancov v parlamente na to, aby sama schválila zákony, ktoré by mohli demokraciu ohroziť.
Argumentáciu obžaloby opierajúcu sa o trestné konania v prípade predsedu strany a jej dvoch poslancov, ktorými sa v súčasnosti zaoberajú súdy, nebolo podľa jej slov možné považovať za priťažujúcu okolnosť pri rozhodovaní. Podotkla, že do skončenia trestných konaní platí prezumpcia neviny a že NS vo veci rozpustenia ĽSNS rozhodoval ako správny súd, a nie trestný. Žaloba bola podľa jej slov nedostatočne podložená.

Na snímke M. Kotleba
NS SR zastáva názor, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaná strana v rámci svojho politického programu presadzuje vystúpenie Slovenskej republiky zo združenia NATO a má záujem o vypísanie referenda s otázkou o vystúpení Slovenskej republiky z Európskej únie. Podľa názoru súdu tieto hodnotové východiská nepostačujú samé o sebe, v tomto štádiu konania, za dôvody, ktoré by mohli viesť k rozpusteniu politickej strany.
“Nateraz nebolo preukázané, že by žalovaná strana na uvedený zámer použila prostriedky nezlučiteľné s právnym poriadkom Slovenskej republiky,” uvádza sa okrem iného v stanovisku NS SR, v ktorom sa čiastočne zdôvodňuje rozsudok a ktoré TASR poskytla hovorkyňa NS SR Alexandra Važanová.
Zároveň sa v stanovisku uvádza, že NS SR na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru že žalovanú stranu nie je možné rozpustiť len preto, že kritizuje ústavný a právny poriadok štátu a že sa zúčastňuje na tvorbe verejnej debaty na politickej scéne. Právomocou Najvyššieho súdu SR v kontradiktórnom súdnom spore tohto typu v právnom štáte nie je suplovanie úlohy žalobcu a vyhľadávanie dôkazov na jeho tvrdenia.
Návrh na rozpustenie strany podal na NS generálny prokurátor Jaromír Čižnár v máji 2017. Vo veci rozhodoval senát pod vedením predsedníčky Jany Zemkovej. Prvý raz sa začalo vo veci konať 9. apríla za prísnych bezpečnostných opatrení.
Zástupca Generálnej prokuratúry (GP) SR Ivan Minár vtedy argumentoval protirómskymi prejavmi strany. Opieral sa aj o vyjadrenia strany na adresu súčasného systému v štáte, ktorý podľa jeho slov označili za totalitný.
Obhajoba návrh odmietla s tým, že na rozpustenie strany nevidí dôvod. Predseda a štatutárny zástupca ĽSNS Marian Kotleba tvrdil, že žalobca nepredložil žiaden konkrétny dôvod, ktorý by dostatočne odôvodňoval návrh na rozpustenie strany
NS SR už raz, a to koncom februára 2006, rozhodoval o zákaze činnosti krajne pravicovej strany Slovenská pospolitosť – Národná strana, ktorej viacerí členovia čelili vtedy obvineniam z trestných činov. Dôvodom na jej rozpustenie bolo podľa vtedajšieho generálneho prokurátora Dobroslava Trnku skutočnosť, že strana svojimi stanovami, programom a činnosťou na území SR porušovala Ústavu SR, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy. Následne NS SR predchodkyňu ĽSNS začiatkom marca 2006 aj zakázal.
Podklady na rozpustenie Pospolitosti vypracoval za GP vtedy, ako aj v súčasnosti pri ĽSNS ten istý prokurátor GP, Ivan Minár.
Prečítajte si chronológiu spojenú so vznikom ĽSNS až po návrh na jej rozpustenie



