Figeľ: Útokom na kresťanov sa média a politici venujú len sporadicky. Spojencami zla sú tri veľmi vplyvné javy

0
Ján Figeľ s pápežom Františkom v Ríme v auguste 2018 (Autor: archív J. Figeľa)

Začiatkom  roka sa na základe správy jedného z poľských europoslancov o tom, že Únia nerobí dosť pre ochranu náboženskej slobody, posilnili vaše kompetencie. V čom vám to pomohlo?

V januári prijal Európsky parlament iniciatívnu správu s rezolúciou o mandáte Osobitného vyslanca a o usmerneniach EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery. Podporila ju rozsiahla väčšina – 576 europoslancov. 

Spravodajcom bol Andrzej Grzyb. Znamená vyjadrenie dôvery a podpory pre budúce obdobie v EÚ, aby sa v tejto agende pokračovalo a aby dostala od Komisie adekvátnu personálnu a rozpočtovú podporu.

Môj súčasný mandát sa obnovoval každoročne od mája 2016 a s Junckerovou Komisiou končí. EP dal jasný a pozitívny odkaz, ale až pre povolebné obdobie a inštitúcie.

Som rád, že som za tri roky pri veľmi obmedzených možnostiach dosiahol takúto dôležitú podporu. Dá sa na nej stavať v ďalšom období po voľbách. EÚ by sa mala tejto agende venovať systematicky a s väčším dôrazom.

Ja som začínal túto novú agendu z nuly.

Čiže cítite aj väčšiu váhu svojej pozície?

Cítim hlavne osobnú dôveru a politické uznanie dôležitosti pomáhať komunitám a osobám prenasledovaným pre ich vieru alebo presvedčenie a šancu systematicky podporovať náboženskú slobodu zo strany EÚ.

Vo vyše 60-ročnej Únii je to nóvum, ktoré nie je ľahké etablovať, keďže má aj svojich odporcov. Považujem to ako Slovák za osobitný prínos Slovenska pre tvár a budúcnosť EÚ.

Naše nedávne dejiny zápasu s komunizmom potvrdzujú zásadnú dôležitosť náboženskej slobody pre občianske a politické práva, pre demokraciu a spravodlivosť. Deň nášho zápasu za ľudské práva je 25. marec.

Pripomína nám Sviečkovú manifestáciu z roku 1988.

S akými situáciami sa na vás obracia verejnosť?

Sú to veľmi rozmanité problémy. V týchto dňoch som dostal úpenlivý mail z Nigérie s prosbou o pomoc pre kresťanov, ktorí sú stále viac atakovaní teroristami. Ľudia a organizácie sa na mňa obracajú hlavne pri pracovných cestách vo svete.

Napríklad Svedkovia Jehovovi sú vo väzniciach v Rusku, kde ich vroku 2017 zakázali, alebo v Kórei, kde odmietajú povinnú vojenskú službu a nemajú možnosť vykonať civilnú službu.

Najčastejšie ide o diskrimináciu na báze náboženstva. Ale prenasledovaní bývajú aj neveriaci. Ateizmus sa trestá smrťou v 13 štátoch sveta. V Sudáne som riešil prípad kresťanského aktivistu Petra Jaška a jeho spolupracovníkov.

Na snímke Ján Figeľ a predseda Najvyššieho súdu Sudánu Heider Dafalla v marci 2017.

Odsúdili ho na doživotie. Podarilo sa ho oslobodiť aj jeho spoluväzňov. Podobne som sa angažoval pri uväznení obhajcu ľudských práv Ibrahima Mudawiho a jeho spolupracovníkov. Tiež sú na slobode.

Zaoberám sa situáciou Aasie Bibi v Pakistane, ktorú odsúdili na trest smrti za údajné rúhanie. Po deviatich rokoch ju zbavili viny a potrebuje sa dostať do zahraničia, lebo doma už nie je v bezpečí.

Veľká časť pozvaní sa týka medzináboženského dialógu a prekonávania konfliktov – napríklad v Indii, Malajzii, Iraku, Libanone, Egypte, Bosne. Stále viac sa však obracajú ľudia aj pre obmedzovanie náboženskej slobody v Európskej únii.

V poslednom roku sú to napríklad Židia, ktorým v Belgicku zakázali zabíjanie zvierat na báze obradu pre kóšer jedlo a ktorým hrozí zákaz chlapčenskej obriezky v Dánsku, ako aj na Islande.

Minuloročná pražská konferencia Prenasledovanie kresťanov: Fakty a svedectvá 2018 ukázala, že v rámci potláčania slobôd sú kresťania najutláčanejším náboženstvom vo svete.

Podľa organizácie Open Doors je postihovaných zhruba štvrť miliardy.

V ktorých oblastiach je to najmarkantnejšie?

Niektoré zdroje uvádzajú, že kresťania reprezentujú až 80 % tých, ktorí čelia prenasledovaniu.

Najväčším ohrozením pre kresťanov je islamský fundamentalizmus, ktorý je oporou militantných hnutí na Blízkom východe, v subsaharskej Afrike, v juhovýchodnej Ázii. Ten bol príčinou aj krvavého veľkonočného masakru na Srí Lanke.

V Indii je hrozbou ultranacionalizmus, ktorý spája hinduizmus so štátnou mocou. Pribúdajú tu prípady lynčovania kresťanov či moslimov. Viera je potieraná v totalitných režimoch.

Najhoršia je situácia v Severnej Kórei, ktorá si v názve hovorí, že je ľudová a demokratická. Aj u nás bolo najtvrdšie prenaledovanie pre vieru v období ľudovodemokratickej ČSR.

Situácia kresťanov vo svete je úplne iná ako v Európskej únii. Do akej miery je Únia vôbec schopná v tejto veci niečo riešiť?

Únia je najväčším hospodárskym a obchodným blokom sveta. Náboženskú slobodu tu garantujú nielen ústavy štátov, ale aj Európsky dohovor o ľudských právach (1950) a Charta základných práv z roku 2000.

Na snímke Ján Figeľ na konferencii o medzináboženskom dialógu v Moskve v máji 2018.

Aj z hľadiska spravodlivosti a ľudskej dôstojnosti pre každého je potrebné, aby sa EÚ tejto téme patrične venovala aj vo svete. Udržateľný rozvoj sa nedá dosiahnuť bez rešpektovania práva a spravodlivosti.

Preto je veľmi potrebné, aby ľudské práva vo všeobecnosti a zvlášť náboženská sloboda boli súčasťou vonkajších vzťahov EÚ. Potrebujeme ich posilňovať v zmluvách, programoch, projektoch a v dialógu so štátmi.

Na druhej strane je dôležité zapájať potenciál náboženských spoločenstiev do cieľov udržateľného rozvoja ako súčasť úsilia o mier, spravodlivosť a dôstojné podmienky života. Mnohí náboženskí lídri majú väčšiu autoritu a vplyv než politici.

Opakovane sme mohli vidieť úsilie pápeža Františka a veľkého imáma Al Ahzar o spoluprácu, ba bratstvo medzi katolíckymi a islamskými komunitami.

Pred pár týždňami nás šokovali útoky na kostoly a hotely na Srí Lanke. Išlo o útok na náboženskú slobodu?

To bol ten najhorší prejav zla – išlo o útok na životy a existenciu kresťanského spoločenstva na Srí Lanke. To je jeden z najmasovejších teroristických útokov islamistov na nevinné civilné obyvateľstvo. Cieľom boli kresťania a turisti.

Títo reprezentujú v očiach fanatikov a radikálov Západ, ktorého kultúru, náboženstvo alebo politiku nenávidia.

Takýchto útokov vo svete pribúda, robíte si v tejto súvislosti napríklad analýzy, ako to môže vyzerať o 50 rokov?

Náboženská sloboda je základným kritériom pre dobre spravovanú spoločnosť, pre skutočný, integrálny rozvoj. Lebo mier, stabilita a rozvoj sú ovocím spravodlivosti. 

Až tri štvrtiny svetovej populácie však žijú v krajinách s veľkými alebo veľmi veľkými obmedzeniami pre slobodu myslenia, svedomia alebo náboženstva. A trend sa zhoršuje. Preto potrebujeme zmenu klímy aj v tejto oblasti.

Na snímke Ján Figeľ S arcibiskupmi Wardom a Mirkisom z Erbilu a Kirkúku a potravinovou pomocou pre utečencov v severnom Iraku vo februári 2017. 

To znamená zastaviť a zvrátiť tento negatívny trend. Nebude to ľahké.

Za nami je storočie genocíd, počnúc Arménskom cez holokaust, gulagy a masové hroby vo vojnovej Európe, Kambodžu, Bosnu, Rwandu až po Blízky východ.  

Toto 21. storočie buď bude jeho pokračovaním, alebo bude lepším storočím, časom nádeje a ľudskejších pomerov vo svete. Je to aj náš záujem a povinnosť, aby ľudskosť prevládla.

EÚ sa musí viac angažovať pre spravodlivosť a zodpovedný rozvoj vo svete.

Aké ste mali pri sledovaní správ o tragédii pocity z toho, či raz dôjde k náboženskej slobode a rešpektu všetkých náboženstiev?

Každá vražda je zradou ľudskosti. Masové vraždenie je jej principiálnym popretím. Ťažko si predstaviť rozsah takejto tragédie konkrétnych obetí a ich rodín a blízkych. Poznačí to celú spoločnosť.

Napriek týmto tragédiám, ba práve kvôli nim, sa nikdy nesmieme vzdávať v zápase o spravodlivosť. Násilný extrémizmus je zneužitím náboženstva pre mocenské alebo politické ciele. ISIS je nepriateľom islamu, aj keď ho zdanlivo hlása.

Na snímke z decembra 2017 Ján Figeľ (prvý sprava)  počas diskusie o ľudských právach v pakistanskom Islamabáde. 

Boh nepotrebuje obranu od nikoho, on je všemohúci. Obranu potrebujú najslabší, bezbranní, nevinní. To je úlohou každého z nás. To je tiež úlohou pre zodpovednú štátnu moc.

A vtedy bude viac rešpektovaná dôstojnosť každého človeka, ktorej vyjadrením je sloboda a rovnosť.

Náboženská sloboda je dôležitá tak pre veriacich, ako aj neveriacich, týka sa každého.

Ide totiž o slobodu myslenia, svedomia a náboženstva vykonávanú individuálne alebo v spoločenstve s inými, súkromne alebo verejne, ako to definuje Všeobecná deklarácia ľudských práv OSN v článku 18.

Prečo sa o útokoch na kresťanov nehovorí viac, iba v súvislosti s veľkými tragédiami?

Veľmi dobrá otázka! Jeden problém je v rovine morálnej – keď to mnohých ľudí ani nezaujíma, stačia im senzácie a vlastné záujmy. Druhý problém je nezáujem politikov a médií, ktoré sa týmto témam venujú len sporadicky či mimoriadne.

Spojencami zla sú tri veľmi vplyvné javy v každej spoločnosti: ľahostajnosť, nevedomosť a strach. Teda keď nás problémy núdznych a trpiacich nezaujímajú, keď o dianí vo svete ani nevieme a keď sa bojíme ozvať v prospech prenasledovaných.

Treba voči tomu povzbudzovať ľudí a viesť hlavne mladých k zodpovednosti a odvahe, napomáhať vzdelávaniu a výchove. Násilie a extrémizmus treba vytláčať z politiky a zo spoločnosti.

Ak budete mať ako médium záujem a priestor pre tieto témy, veľmi rád vám s tým pomôžem.

Prečo o tom nehovorí viac alebo otvorenejšie aj Únia?

Únia o tom začala hovoriť. A treba to zintenzívniť a preniesť do rôznych postojov a politík EÚ. Ja som prvým Osobitným vyslancom EÚ pre túto agendu.

V súčasnom Európskom parlamente pôsobila po prvýkrát Spoločná skupina pre náboženskú slobodu a toleranciu s 38 poslancami.

Európska diplomacia v roku 2013 prijala Usmernenia pre podporu náboženskej slobody pre EÚ a členské krajiny.

Začali sa robiť aj školenia diplomatov v tejto problematike, aby boli gramotní, znalí v problematike náboženskej slobody a rozmanitosti.

Dúfam, že nadchádzajúce voľby tieto inovácie potvrdia, lepšie ukotvia v systéme fungovania EÚ, aby tak priniesli viac pomoci prenasledovaným pre vieru alebo presvedčenie vo svete.  

Ďalší problém majú kresťania s úbytkom veriacich. Dá sa s týmto trendom niečo robiť?

Ale viera nie je doménou svetskej moci a verejnej správy. Trendy sekularizácie súvisia s hodnotovou orientáciou spoločnosti, ktorá sa mení.

Ak sa matéria, zisk, úžitok, práva a slobody stávajú zmyslom života a ak sa oddelia od zmyslu pre zodpovednosť a povinnosti, stráca sa aj naša orientácia na dôstojnosť každej osoby, na večnosť či transcendentnosť bytia.

Obnova a prehlbovanie viery je doménou a výzvou hlavne pre náboženské spoločenstvá, cirkvi a rodiny. Štát má vytvárať priaznivé prostredie pre slobodu viery a presvedčenia.

To je základ pre spoločenskú názorovú pluralitu a zároveň pre občiansku rovnosť a spravodlivosť pre všetkých. Robert Schuman, otec zjednotenej Európy, často zdôrazňoval, že demokracia je spätá s kresťanstvom v čase a v priestore.

Jej podstata je evanjeliová, pretože jej hnacím motorom je láska. Bez zmyslu a schopnosti budovať ľudskú spolupatričnosť a garantovať rozumnú solidaritu sa rozpadne každé ľudské spoločenstvo, počnúc rodinou.

A v tom je veľká úloha pre kresťanov a pre obnovu viery v spoločnosti. Kresťanstvo je dôležité, lebo čo je autenticky kresťanské, je hlboko ľudské. Kresťanstvo je pilierom zjednotenej Európy, lebo má civilizačnú a integračnú silu.

Autor: Ľudovít Kusal

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu