Populistická Strana brexitu, založená len pred troma mesiacmi, ťažila z hnevu verejnosti spôsobeného odkladmi odchodu Británie z EÚ. Farage zaregistroval stranu vo februári, ale dokázal využiť svoju povesť ako jedného z organizátorov probrexitovej kampane pred referendom v roku 2016.
Farage rozhodne chce odchod Británie z EÚ 31. októbra a tvrdí, že jeho strana by mala mať slovo aj v každých nových rokovaniach s Bruselom o brexite.
Konzervatívna strana premiérky Theresy Mayovej klesla, dostala od voličov len 9,1 percenta hlasov – štyri kreslá, čo je jej najhorší výsledok v celoštátnom hlasovaní od roku 1832, teda takmer za posledných 200 rokov.
Proeurópski Liberálni demokrati a Zelení takisto dosiahli výrazné zisky. A to je ďalší prejav hlbokých názorových rozdielov v krajine, ktorá pred troma rokmi v referende hlasovala väčšinou hlasov za odchod z EÚ, za tzv. brexit. Liberálni demokrati sa umiestnili druhí s približne 20,3 percenta hlasov a 16 kreslami. Zelení, tiež zameraní proti brexitu, získali sedem kresiel a 12,1 percenta hlasov.
Voľby do EP, ktoré sa v Spojenom kráľovstve konali vo štvrtok 23. mája, už vôbec nemali prebehnúť. Británia mala totiž vystúpiť z EÚ 29. marca.
Britský parlament sa však nedokázal dohodnúť na forme odchodu, čo pomaly oslabovalo autoritu Mayovej a donútilo ju nakoniec minulý týždeň oznámiť odstúpenie z úradu premiérky a umožniť tak niekomu inému vyriešiť situáciu.
Výsledok eurovolieb v Británii Mayovú podľa jej slov “veľmi sklamal”. Dodala: “To ukazuje, aké dôležité je dosiahnuť dohodu o brexite, a ja úprimne dúfam, že tieto výsledky ovplyvnia aj myslenie v parlamente.”
Zlá noc z nedele na pondelok to bola aj pre hlavnú opozičnú Labouristickú stranu, ktorú obviňujú zo zmätočných postojov k brexitu. Labouristi dostali iba 14,1 percenta hlasov voličov a desať kresiel.
