Nová právna úprava by mala upravovať nakladanie s majetkom zaisteným najmä v trestnom konaní, ako aj v rámci medzinárodnej spolupráce justičných orgánov v trestných veciach, či v rámci daňového konania, výkonu medzinárodných sankcií a preukazovania pôvodu majetku.
Napríklad v trestnom konaní ide o zabezpečenie odňatia majetku, ktorý je výnosom z trestnej činnosti, bol použitý na spáchanie trestného činu, zabezpečenie majetkových nárokov poškodeného, alebo na účely zabezpečenia dôkazu.
Právnou úpravou by sa tiež definovalo, aký majetok je možné zaisťovať.
“Pod majetkom sa rozumejú veci podľa Občianskeho zákonníka, práva alebo iné majetkové hodnoty, najmä byty, nebytové priestory, peniaze v hotovosti, alebo peniaze vedené na účte a peniazmi oceniteľné hodnoty okrem jadrového materiálu, rádioaktívneho odpadu, vyhoretého jadrového paliva a inštitucionálneho rádioaktívneho odpadu,” píše sa v návrhu zákona.
Návrh zákona nepočíta so správou majetku, ktorý prepadol v prospech štátu, čiže takého, ktorý bol skonfiškovaný.
“V tomto prípade už nejde o správu cudzieho majetku, ale o správu majetku štátu, ktorá je regulovaná osobitnými predpismi. … Návrh zákona však upravuje postup správcu zaisteného majetku po tom, čo tento majetok prešiel do vlastníctva štátu tým, že prepadol v prospech štátu, alebo bol zhabaný,” uvádzajú predkladatelia.
Nová legislatíva má tiež upraviť, ako sa bude zaistený majetok spravovať, správcom by malo byť Finančné riaditeľstvo SR. Správca by mal zabrániť tomu, aby došlo bezdôvodne k zníženiu hodnoty zaisteného majetku alebo k jeho zmenšeniu, prípadne zabezpečiť, aby sa hodnota majetku zvýšila.
Mal by teda okrem iného včas uplatniť nárok na náhradu škody a nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ako aj priebežne sledovať, či dlžníci včas a riadne plnia svoje záväzky k zaistenému majetku.
Finančné riaditeľstvo by zároveň mohlo mať možnosť predať zaistený majetok s predchádzajúcim súhlasom dotknutej osoby.
“Keď podlieha rýchlej skaze alebo nie je možné majetok spravovať, lebo by to prinášalo veľké náklady,” uviedol šéf rezortu Gábor Gál (Most-Híd) po rokovaní vlády.
S navrhovanou úpravou súvisí rozšírenie katalógu zaisťovacích inštitútov v Trestnom poriadku a mal by sa ňou novelizovať aj Trestný zákon, a to rozšírením inštitútov slúžiacich na zaistenie majetku určeného na páchanie trestných činov, alebo ktorý je výnosom z trestnej činnosti.
Minister avizoval, že z pôvodného návrhu zákona odstránili nadbytočný materiál. Ten stiahol v septembri 2018 s tým, že koaliční partneri vyslovili nesúhlas s príliš komplikovaným a obšírnym znením.
