Pred osemdesiatimi rokmi uletelo osem statočných československých pilotov nacistom

    0
    Osemdesiate výročie úteku československých pilotov s lietadlami z okupovanej vlasti do Poľska (Autor: Hans Štembera)

    Bojov proti nacistom za druhej svetovej vojny sa v radoch britského Royal Air Force zúčastnilo asi dva a pol tisíc Čechoslovákov, z toho zhruba 1 600 bolo aktívnych pilotov. V leteckej bitke o Britániu, ktorú mnohí považujú za jeden z kľúčových okamihov a zlomov druhej svetovej vojny, ich padlo päťsto.

    K tak trochu zabudnutým činom, ktoré stáli na počiatku zapojenia československých pilotov do vzdušných síl stojacich proti Hitlerovi na Západe, patrí aj únos štvorice lietadiel, ku ktorému došlo 7. júna 1939 na vojenskom letisku v Piešťanoch.

    Osem odvážlivcov sa nemohlo pozerať na to, ako vojenské kapacity československej armády padajú nacistom do rúk bez boja. Za pomoci unesených vojenských lietadiel československej výroby unikli do susedného Poľska. Do boja proti Hitlerovi sa následne zapojili na strane Spojencov.

    Odvážny čin československých vojakov Jána Lazara, Františka Knotka, Jozefa Káňu, Karola Valacha, Imricha Gablecha, Jozefa Reháka, Jozefa Hralu a Ľudovíta Ivaniča zoči-voči riziku odhalenia a smrti z rúk nacistických jednotiek pripomenul historický spolok Czech Spitfire Club.

    Nadšenci z historického klubu zrekonštruovali prelet z Piešťan do Krakova a poľského Deblinu pri príležitosti jeho 80. výročia na palube dopravného lietadla Antonov An-2. Zároveň vydali aj informačnú brožúru.

    „Únos štyroch lietadiel nie je z technického ani vojenského hľadiska nič jednoduché. Nie je to nič, čo sa dá urobiť bez nejakých problémov,“ uviedol počas tlačovej konferencie za Czech Spitfire Club Zdeněk Sadecký. „Pripravovali to dlhší čas. Chceli urobiť to, čo sa nepodarilo celému československému letectvu,“ spresnil.

    Podľa Sadeckého by sa totiž 15. marca 1939 v deň začiatku nacistickej okupácie za normálnych letových podmienok uskutočnilo viac odletov. „Našlo by sa asi viac pilotov, ktorí by sa nezmierili s tým, že majú kapitulovať a odovzdať kľúče od hangára nacistom,“ uviedol ďalej Sadecký. V ten deň však zúrila silná snehová búrka a počasie bolo takzvane neletové.

    „Rizík a vecí, ktoré to mohli zhatiť, bolo skutočne mnoho. To, že potom piloti skutočne úspešne pristáli v Poľsku, je vec, ktorá by nemala zapadnúť. Bohužiaľ sa konkrétne o tomto odlete mnoho nevie,“ dodal.

    Akcia bola prezradená…

    Lietadlá, ktorých sa chceli piloti zmocniť, boli strážené, uzavreté v hangároch. Pre prípad možného únosu neboli ani plne natankované. Piloti mali okolo seba viacero špicľov a donášačov.

    Vojaci sa však pri plánovaní odletu dopustili aj niekoľkých chýb, pripustil Sadecký. Jednou z tých väčších bola napríklad bujará oslava len niekoľko dní pred akciou. „V reštaurácii sa pri tej príležitosti správali veľmi hlučne a o pripravovanom odlete sa bavili. Bolo len zhodou šťastných náhod, že sa list jedného udavača, ktorý bol svedkom celej tej scény, omeškal a k nacistom dorazil až niekoľko málo hodín po realizácii odletu,“ uviedol.

    Ale aj tak bujará oslava neprebehla bez následkov. Niektorých pilotov odviezla vojenská polícia do kasární, kde strávili noc pod zámkom.

    Jedným z tých, ktorí vtedy s lietadlami nacistom utiekli, bol aj len nedávno vo veku 101 rokov zosnulý Imrich Gablech. Roky, ktoré nasledovali po odlete z letiska v Piešťanoch, však boli k pilotovi nemilosrdné.

    Po krátkej epizóde pri obrane Poľska pred nacistami, keď československí piloti pomáhali Poliakom prepravovať lietadlá z ohrozeného západu krajiny na východ ešte predtým, než práve odtiaľ zaútočila na Poľsko Červená armáda, totiž Gablech po páde do sovietskeho zajatia naivne nahlásil slovenskú národnosť.

    Tá vzhľadom na vtedajšie vyhlásenie fašistického Slovenského štátu slúžiacemu ako satelit Tretej ríše pre neho v sovietskych rukách neveštila nič dobré. Nepomohlo ani to, že Gablech so vznikom Slovenského štátu nesúhlasil a už skôr mal konflikty s príslušníkmi fašistickej Hlinkovej gardy.

    Gablech skončil na dva roky v sovietskom gulagu a takmer neprežil. Prešiel si samotkou a dočasne prišiel o zrak.

    Z tvrdého žalára ho dostala až iniciatíva generála Ludvíka Svobodu, ktorý v Rusku po napadnutí Sovietskeho zväzu Hitlerom formoval československé jednotky z radov sovietskych zajatcov.

    Ludvík Svoboda

    Ludvík Svoboda. Zdroj: Archív PL

    Gablech sa neskôr zapojil do bojov o Britániu. Vzhľadom na podlomené zdravie, ktoré si odniesol zo sovietskeho žalára, však nie ako pilot, ale v role kontrolóra letovej prevádzky.

    Za slobodu platili krvou

    Podľa Zdeňka Sadeckého sa téma československých letcov často opomína. Nevenuje sa jej dostatočná pozornosť ani na školách, myslí si Sadecký. Mnohí ľudia podľa neho príbeh československých letcov v spojeneckých jednotkách považujú už za príliš dávnu históriu.

    „Chceme, aby si spoločnosť uvedomovala, že predchádzajúce generácie za to, že si dnes môžeme užívať slobodu, platili krvou,“ uviedol Sadecký. „Z histórie si môžeme vziať ponaučenie, môže nás inšpirovať. Je to vec, ktorá by nemala zapadnúť,“ podotkol.

    „Nechcem špekulovať, ale faktom je, že v roku 1938 celková vojenská sila Československa, Francúzska a Veľkej Británie výrazne prevyšovala silu nacistického Nemecka. To znamená, že tam bola šanca, možnosť to zastaviť. Ale bohužiaľ došlo k nešťastným mníchovským udalostiam. Nacisti si potom podali jeden štát po druhom,“ dodal Sadecký.

    Spolok Czech Spitfire Club chce na jeseň na tému odletu ôsmich statočných pilotov vydať knihu.

    autor: Jonáš Kříž

    - Reklama -