Situácia v Smere – SD sa preberala vždy, no tento rok po prezidentských voľbách a hlavne po eurovoľbách rôzne dohady nabrali dynamiku, keď Smer utrpel porážku od dvojkoalície Progresívne Slovensko-Spolu. Robert Fico sa po niekoľkodňovej odmlke vrátil, situáciu stlmil, chystá turné po Slovensku a regionálnych organizáciách. Dá sa povedať, že nejaká vnútrostranícka kríza, ak bola, rovno sa aj skončila?
Je evidentné, že Robert Fico má situáciu v strane pod kontrolou. Aj keď mu do tej lode začína zo všetkých strán zatekať, hlavne po tohtoročných eurovoľbách. Boli to voľby, v ktorých Smer ako v prvých od roku 2006 nevyhral.
Išlo o symbolickú porážku, Smer dosiahol dobré čísla, má troch europoslancov a pri strane, ktorá je toľko rokov pri moci, by sa dali očakávať horšie výsledky.
Vzhľadom na ne sa však dá očakávať, že pnutie v strane bude pokračovať, narastať čoraz viac. Očakávam aj na jeseň zhoršujúce preferencie a od regionálnych štruktúr bude tlak na nejaké zmeny, pretože práve tie sa boja o svoje “fleky”.
Spomeňme budúce parlamentné voľby, to už nebude 83 poslancov ako v roku 2012, ani 48, ako majú teraz.
Navyše je tu alternatíva, premiér Pellegrini, mladšia tvár strany, človek, ktorý má prirodzené ambície a ku ktorému časť členskej základne bude vzhliadať. A tá vidí aj to, že Robert Fico už tú pozíciu chcel opustiť.
A to v roku 2014, v najlepších časoch, kedy sa uchádzal o post prezidenta. Viacerí očakávajú, že k prepriahaniu dôjde.
Spomínané regionálne tlaky prišli z východného Slovenska. Máte vysvetlenie prečo práve odtiaľ? Kritikov ako doterajšia europoslankyňa Monika Smolková, predsedkyňa z košickej organizácie, bolo predsa už viac. Teraz to volanie bolo počuť silnejšie.
Je to ťažké komentovať. Kto nepozná tie vnútorné vzťahy, nie je v strane doma, môže sa len domnievať. Je pravdou, že pani Smolková sa ozvala po eurovoľbách, v ktorých nebola nominovaná.
Fico jej to vrátil tým, že vďaka dôchodku z Bruselu je dostatočne zabezpečená. Ale na druhej strane je tu tlak vzhľadom na škandály, ktoré Smer zažíva po rokoch vo vláde, tlak po vražde novinára.
Ľudia na straníkov, ktorí sú v miestnych štruktúrach, tlačia. Dostávajú určite celý rad podnetov od hanlivých až po potrebu zmeny a potrebu vymeniť ľudí, ktorí sú zdiskreditovaní, novými, mladšími.
Po výzve pani Smolkovej sa uvažovalo, že časť špičiek strany, ktorá je z východu, musela o príprave výzvy vedieť. Napríklad páni Raši a Žiga. Mohlo to byť bez nich?
Nič sa nedeje náhodne a aj drobné výkriky straníkov sa dajú odhaliť.
A toto bola koordinovaná akcia, list sa rýchlo dostal do médií a už dlho sa hovorí o krídle, ktoré vedie pán Žiga, ten je z Košíc rovnako ako pani Smolková či pán Raši, a jeden čas sa hovorilo takzvanej V4 aj s pánom Pellegrinim.
Bez vetra sa ani lístok nepohne.
Fico tú situáciu zrejme zvládol, aké dôsledky na postavenie v strane to môže mať pre spomínaných politikov?
Robert Fico je veľký taktik, poznajú sa dlhé roky, vedia na seba veľa nielen dobrého, ale aj zlého.
Ale aby bola strana vyvážená, aby boli jednotlivé regionálne štruktúry spokojné, tak pre to je treba veľmi veľa spraviť, veľké kompromisy a keď bude Robert Fico s tou skupinou rokovať a dostávať nejaké návrhy a podmienky, uvidíme, či ich dokáže splniť, alebo nie.
Do akej miery pôjdu obe strany na hranu, do akej miery budú tlačiť na Fica, aby zvolal snem, aby sa hovorilo, kto bude lídrom do parlamentných volieb, či sa má zmeniť vedenie strany, alebo sa v zákulisí dohodnú, že to nechajú až po voľbách, aby voliči nemali pocit, že sa strana pred voľbami štiepi.
A myslím, že to môže byť rozumné riešenie. Každá strana, ktorá rieši svoje vnútorné problémy na verejnosti, môže sa v očiach voličov oslabiť.
Spomínali ste alternatívu v podobe premiéra Pellegriniho. Je schopný pritiahnuť aj súčasných nevoličov Smeru a zvýšiť pre stranu volebný potenciál?
Rôzne prieskumy verejnej mienky naznačovali, že Pellegrini má istý potenciál oslovovať rôzne voličské skupiny.
Ale ukazovalo sa aj to, že je sympatický pre nevoličov Smeru ako jeho lepšia tvár, ale jeho osoba nedokáže zmeniť ich voličskú preferenciu. Fico je silný v tom, že veľké jadro voličov je naviazaných na jeho osobu, aj keď aj to sa už trochu mení.
Pellegrini prirodzene ťaží z toho, že je predsedom vlády, je denne na očiach, v médiách, stretáva sa so zahraničnými štátnikmi, takže teraz má v časti straníkov navrch.
Richard Raši hovorí o potrebe osloviť širšiu časť voličov, mestských mladých ľudí. Je to teda podľa vás utópia, či s Ficom, alebo s Pellegrinim?
Ukazovať mladšiu tvár je ale nutnosť. Aj z prieskumov relevantných agentúr vyplýva, že veľká časť voličov je nad 60 rokov.
Kým predtým mal Smer podporu v širokej verejnosti, aj u vysokoškolákov, aj v ďalších skupinách, bola to univerzálna strana, tak teraz elektorát tvoria seniori. Musia začať oslovovať aj mladších voličov, ale musia im ponúknuť aj primerané témy.
Nie sociálne balíčky, vianočné príspevky. No už sa tomu aj prispôsobujú. Schválili obedy zadarmo, chcú dvíhať rodičovské príspevky a predvolebná rétorika bude určite zameraná na túto skupinu, ak chcú ešte nejaký relevantný výsledok uhrať.
Fico sa bojí, aby Smer neskončil ako českí sociálni demokrati, ktorí podľa neho išli do volieb s výbornými výsledkami v krajoch, ale neuspeli. Pri akom modeli – či tom súčasnom s Ficom, alebo možnom s Pellegrinim, sa mu to môže stať skôr?
Fico je dvadsať rokov predsedom Smeru, bol najdlhšie premiérom, má za sebou úspechy, ale teraz je zlomový moment, keď mu ešte časť voličov dôveruje, ale pre väčšinu Slovenska je to neprijateľný politik, ktorý nemá koaličný potenciál.
Zo súčasnej demokratickej opozície so Smerom odmietli spolupracovať všetci a mám dojem, že by sa na tom nič nezmenilo, ani keby ho viedol Pellegrini.
Ak sa im nepodarí nejaká úžasná taktika, nezískajú nejakú mimoriadny výsledok, tak im hrozí, že pôjdu do parlamentnej opozície. A cítia to tak už viacerí politici.
Fico začína turné po regionálnych štruktúrach. Je to prejav toho, že situáciu ešte nemá úplne pod kontrolou, alebo že chce úprimne s regiónmi komunikovať?
Má ju v rukách, ale chce mobilizovať. Vie, že veľa sa v Smere zmeniť nedá, aj keby on odišiel a prišiel by Pellegrini, vyhliadky sú rovnaké, ak nie ešte horšie.
Taktika “dovediem stranu do volieb a potom sa ukáže, čo bude” je dobrá, je to starý harcovník, môže zmobilizovať štruktúry, môže aj vo voľbách spraviť dobrý výsledok 18-20 percent, ale uvidíme, čo nás ešte čaká.
Nie je táto situácia potvrdením, že model, keď predseda najsilnejšej strany nie je premiérom, nie je najšťastnejší?
Nejde o to, či je šťastný, ale on to tak nikdy nechcel, že on odíde a vymení ho človek, ktorý v strane vždy niekoho nahrádzal, vždy zmenil svoju profiláciu cez rôzne posty až doskákal na predsedu vlády.
On bol vždy taký náhradník za Pašku, Čaploviča a podobne. Začínal ako poslanecký asistent, bol takou podržtaškou, ako sa hovorí.
Ak Smer niečo potreboval v parlamentne pretlačiť, nejakú čiernu robotu, tak to bolo aj cez jeho pozmeňovacie návrhy.
Do veľkej miery to musela byť pre Fica urážka, nielen to, že musel odísť, ale aj to, že z jedného dňa na druhý prišiel o všetky svoje pozície. Nebol na verejnosti, médiá ho nevyhľadávali, nemá ako premiér moc.
Ako alfasamec Smeru mal Fico Pellegriniho ako podriadeného, ako človeka, ktorý v strane o ničom nerozhodoval.
Autor: Ľudovít Kusal
