Egyptský exprezident Muhammad Mursí zomrel na súde. Prvá otázka je, či skutočne zomrel sám od seba. A zásadné je, že bol síce demokraticky zvolený, ale bol členom Moslimského bratstva, čo nie je milá organizácia. Ako by ste komentovali jeho vládu, ktorú ukončil puč súčasného prezidenta Sísího? A inak, ako mohol Barack Obama podporovať troch egyptských prezidentov po sebe? Mubaraka, Mursího a potom Sísího?
Takže postupne. Naznačujete, že Mursího „zabili“? No, neviem, okrem vás to zatiaľ nahlas tvrdí len Erdogan a islamisti všade vôkol. Otázkou však je, čo by tým Káhira získala. Mursí vo väzení, odsúdený fakticky na doživotie, pre ňu nepredstavoval žiadnu hrozbu.
Naopak, keby ho „zabili“, tak by z neho v očiach islamistov sami urobili mučeníka, čo by z hľadiska súčasnej egyptskej vlády bolo krajne nevýhodné. Išli by sami proti sebe. Napokon, islamisti už ho za mučeníka majú aj tak… Ale podľa rodiny trpel pokročilou cukrovkou, už nevidel na jedno oko a vôbec na tom nebol zdravotne dobre, takže vcelku verím, že jeho smrť bola prirodzená, hoci, samozrejme, „urýchlená“ piatimi rokmi vo väzení a na samotke.
Nemyslím si, že Moslimské bratstvo „nie je milá organizácia“. Takto by som ju nehodnotila. Záleží na uhle pohľadu aj na podmienkach v tej-ktorej krajine. V prvom rade platí, že MB presadzuje politický islam, teda že prinajmenšom v teórii súhlasí s účasťou v demokratickom politickom súboji a neuchyľuje sa len k násiliu.
Ale napríklad v Sýrii bolo MB vždy krajne radikálne a bojachtivé, v prípade palestínskeho Hamasu, ktorý je odnožou MB, možno jeho politiku sledovať „v priamom prenose“, aj keď najvýznamnejším predstaviteľom MB je, samozrejme, turecký Recep Erdogan. Turecko je napokon jedinou krajinou, kde sa MB dokázalo legálne chopiť moci a vydržať mnoho volieb, teda v praktickom zmysle slova úspešne spravovať a viesť štát.
Egypt je rodiskom celej myšlienky Moslimského bratstva, ktoré vzniklo v 20. rokoch minulého storočia v Alexandrii ako reakcia na drvivú westernizáciu Egypta a rozpad tradičných kultúrnych a duchovných hodnôt v dôsledku koloniálnej nadvlády.
Jadro hnutia bolo vždy skôr umiernené, čo, samozrejme, radikálnejšie naladených členov neuspokojovalo, a tak sa od MB z času na čas odtrhávali skupinky bojachtivých teroristov, ktorí tu páchali atentáty na Násira pre jeho socializmus, neskôr zavraždili Sadata pre podpis mieru s Izraelom, následne dodali al-Káide spoľahlivé kádre na boje proti sovietskej okupácii Afganistanu a dnes celú al-Káidu tiež vedie Egypťan, pôvodne člen MB…
Ale súčasne egyptské bratstvo vždy dbalo na svoju sociálnu „misiu“, a tak aktívne pomáha chudobným, podporuje študentov na školách a podobne. Chcem len povedať, že len preto, že sa niekto hlási k MB, ešte nemusí byť nutne terorista. Môže to byť aj zubár, ktorý vám, ak nemáte veľa peňazí, pomôže zachrániť zuby skoro zadarmo…
Viete, že ma Egypt veľmi baví, a tak by som o Mursího vláde mohla ihneď spísať menšiu knihu, ale na to tu nie je priestor, a tak len poviem, že sa podľa mňa prezidentom stal vlastne náhodou. Väčšina Egypťanov volila MB nie preto, že by ktovieako milovali islam, ale verili, že je to po zvrhnutí Mubaraka jediná kompaktná a neskorumpovaná sila v krajine.
Čistá alternatíva všetkého toho, čo tam mali predtým. A čo viac, Mursí bol síce úspešný podnikateľ, ale súčasne aj druhoradý bratský činiteľ pôvodom odkiaľsi z provinčnej dediny, ktorého lídri MB „vystrčili pred seba“, zrejme v rámci racionálneho kalkulu, že si to prezidentovanie aj tak odskáče. A konkrétne sa potom prejavila ďalšia očakávaná vec, teda že prostá oddanosť
Alahovi alebo financovanie „polievok pre chudobných“ nie je na správu štátu dostačujúce. A keď sa mu potom štát začal politicky, ekonomicky aj sociálne rúcať pod rukami, prijímal nové a nové „diktátorské“ rozhodnutia, až fakticky v krajine vyhlásil „vojnový stav“ a definitívne si znepriatelil väčšinu obyvateľov, rovnako ako predtým Mubarak.
Bolo iróniou osudu, že väz mu nezlomili jeho reálne islamistické a diktátorské kroky, ale až fáma o tom, že jeho vláda hodlá znovu zaviesť oddelené školy pre chlapcov a dievčatá, pričom dievčatá predsa do škôl vlastne ani chodiť nemusia… V júli 2013, po asi roku „Mucho“ vlády, do ulíc vyšlo 12 miliónov Egypťanov, čo je dodnes najväčšie ľudové vzopätie v moderných dejinách, a armáda pri pohľade na tú masu usúdila, že sa jednoducho musí pridať.
Vy síce hovoríte, že Obama podporoval Mubaraka, Mursího aj Sísího, ale to nie je pravda. Všetci americkí prezidenti automaticky podporovali vojenskú diktatúru Husního Mubaraka, ktorý vládol asi tridsať rokov, takže tých amerických „kolegov“ spoznal fakt veľa.
Keď padol, Obamov Washington bol zaskočený a z nedostatku lepších nápadov sa „prisal“ na Moslimské bratstvo, len preto, aby bol v Egypte ďalej „pri vesle“. V očiach egyptskej ulice si tým však Obama vyslúžil nálepku „Mursího fľandry“ a Mursí zase fľandry obrátenej.
Keď však armáda Mursího zvrhla neskrývaným pučom, Obama dosť dobre nemohol uznať novú moc, ktorá navyše zvrhla jeho predchádzajúceho chránenca, takže naopak rušil americkú vojenskú a inú pomoc Káhire.
Tým skôr, že Egypt po viac ako troch dekádach života pod „americkými“ diktatúrami aj tak bublal vypätým antiamerikanizmom – to boli časy, keď sa americká ambasáda v Káhire pravidelne ocitala v obliehaní nahnevaných davov a hrozilo reálne krviprelievanie, keď izraelská ambasáda útok neustála a bola totálne zničená… Skrátka, Obama Sísího nepodporoval, uznal ho až Trump, ktorý predsa miluje „tvrdých chlapíkov“…
Abdal Fattáh Sísí. Zdroj: TASR
Nedávno sa objavil vo Foreign Policy článok, podľa ktorého Egypt síce ekonomicky expanduje, ale obyvateľstvo chudobnie. Štátny dlh hrozí explóziou. Vy ste vtedy odvetili, že išlo o „open-ed“ ekonóma spojeného s Mursím. Nemusíme sa teda báť ďalšej migračnej vlny, tentoraz z Egypta? Má maršal Sísí veci pod kontrolou?
Obyvateľstvo chudobnie. V zásade je to, samozrejme, dobrý argument, ale platný skoro pre celý svet, od Egypta cez značnú časť Európy až po Spojené štáty. Ľudia chudobnejú a všetko bohatstvo sa ďalej koncentruje v rukách čoraz menšieho, dnes už azda dokonca aj necelého jedného percenta najbohatších.
Nič by som z toho pre Egypt nevyvodzovala, tým skôr, že má prezident Sísí stále vyše 80 percent domácej podpory. A rozbieha ambiciózne projekty, ktorých realizácia síce v egyptskej realite tradične miestami silno kríva, ale napriek tomu sa nezastavujú – či už je reč o mamutích solárnych elektrárňach v púšti, veľkých priemyselných zónach pozdĺž Nílu a ďalších investíciách, snahách uľaviť 25-miliónovej Káhire budovaním satelitných miest…
Pokiaľ môže hroziť zo stomiliónového Egypta migračná vlna do Európy, potom by som si skôr tipla, že bude súvisieť s rastúcimi teplotami, ktoré môžu za čas „uvariť“ aj životne dôležitý turistický priemysel, so znižujúcou sa hladinou vody v Níle a podobne…
Holanďania finalizujú vyšetrovanie pádu malajzijského lietadla MH17 nad Donbasom. Ako vinníkov identifikovali Strelkova-Girkina a ďalších spojených s Rusmi alebo proruskými separatistami. Považujete za preukázané, že lietadlo zostrelili proruské sily? Čo to pre vás prípadne znamená? A ako sa to môže premietnuť do vzťahov Rusko – Západ? Keď to zároveň hustne s Iránom, Kongres tlačí Trumpa k tvrdosti voči Rusku, Rusko vypovedá USA dohodu o odzbrojení… Neprišli tie správy v trochu zlom čase?
Myslím, že správa v ničom neprekvapila, pretože bolo predsa už roky dopredu jasné, aký bude verdikt. Tým skôr, že medzi „vyšetrovateľmi“ bola aj Ukrajina, teda jeden z možných páchateľov. Ale aj keby Ukrajinci medzi vyšetrovateľmi neboli, dopadlo by to rovnako. Pretože v našom svete už Rusko môže fakt za úplne všetko zlé, no nie? Nemať Rusko, museli by sme si toho strašiaka azda aj vymyslieť…
A či hodenie viny na Rusko prichádza v „trochu zlom čase“? Áno, je divné, že s výsledkami vyšetrovania čakali tak dlho, ale cynikovi by mohlo napadnúť, že po tom, ako spľasla bublina s Russiagate a tiež sa prevalilo, že haagska Organizácia pre zákaz chemických zbraní kryla fakt, že minuloročný „Asadov chemický útok“ bol zinscenovaný džihádom a „našimi“ Bielymi prilbami, bolo treba rýchlo doplniť „muníciu“ a vrátiť všetko na navyknutú trajektóriu.
A tak je tu po rokoch čakania správa o malajzijskom boeingu zostrelenom nad Donbasom. Ale vzťahy medzi USA a Ruskom sú už aj tak také zlé, že sa už toho veľa zásadne zhoršovať nemôže. Z tohto pohľadu je nová správa vlastne len „prázdne gesto“.
Rusko podľa očakávania závery vyšetrovania odmietlo s tým, že vyšetrovatelia pre svoje tvrdenia znovu nepredkladajú žiadne hmatateľné dôkazy, možno budú niektoré západné politické a iné kruhy znovu tlačiť na zosilnenie protiruských sankcií, možno sa aj znovu niečo presadí a tak ďalej… Funguje to všetko už podľa mustry.
Zaujímavejšie je azda len to, že ešte pred dvoma týždňami malajzijský premiér dopredu varoval, že vo vinu Ruska neverí, a požadoval dôkazy… Bude zaujímavé sledovať, či premiéra fakticky postihnutej krajiny najnovší postup Západu nejako uspokojí.
Čo sa týka tých odzbrojovacích nepríjemností, čo konkrétne znamenajú? Čo konkrétne teraz začne robiť Irán? A čo konkrétne teraz začne robiť Rusko? Dožijeme sa ešte prázdnin, s nadsádzkou povedané?
No, ak máte pre najbližšiu budúcnosť nejaké samovražedné plány, tak sa vám do nich, samozrejme, nechcem nijako pliesť, ale my ostatní sa prázdnin určite dožijeme. A pokojne aj začiatku nového školského roka, potom burčiaka, potom aj Vianoc a potom zase všetkého znovu a stále dookola…
Nie, vážne. Pýtate sa na Irán. V Teheráne oznámili, že predsa nebudú ako poslední „hlupáci“ už úplne sami osamotení dodržiavať jadrovú dohodu, ktorú USA pred rokom vypovedali, a začnú už v priebehu pár dní navyšovať obohacovanie uránu. Z 3,67 percenta, ako bolo pôvodne dohodnuté, vraj až na 20 percent, na použitie v jadrových reaktoroch.
Pre potreby jadrových zbraní je pritom nutné obohatenie na 90 percent.
Mimochodom, celá situácia okolo jadrovej dohody, ktorú pred štyrmi rokmi vyjednal Barack Obama, je fakt bizarná: Európa varuje Irán pred dôsledkami, keď dohodu poruší, aj keď sama svoje záväzky nedodržiava, pretože USA, ktoré dohodu vypovedali, pre zmenu varujú Európu pred dôsledkami, keby ich dodržiavala…
Fascinujúci príklad pokrytectva, ktorý „svetu“ jasne odpovedá na prípadnú otázku, či má vôbec zmysel so Západom uzatvárať nejaké dohody.
A s tým Ruskom a odzbrojovacím dohodami to bude podobné. Prečo by mali dodržiavať niečo, čo Američania buď rušia, alebo oznamujú, že majú rušenie v pláne? Napokon, Putin minulý týždeň na summite Šanghajskej organizácie spolupráce spolu s Čínou, Tureckom, Iránom a ďalšími krajinami vrátane Strednej Ázie konštatoval niečo v tom zmysle, že Eurázia sa „učí žiť vo svete bez pravidiel“, k čomu čínsky Si navrhol zriadiť si kolektívnu obranu, akési „ázijské NATO“…
Si Ťin-pching. Zdroj: TASR
To však, samozrejme, neznamená, že absencia nejakých odzbrojovacích dohôd nutne povedie k vojne. Len sa jednoducho niektoré problémy nedajú brať automaticky. A súčasne logicky rastie aj nedôvera medzi hlavnými hráčmi. Ale Donald Trump teraz vymenil svojich poradcov „pre Rusko“, pričom najnovšie na tento post vymenoval experta na zbrane hromadného ničenia, čo vraj môže znamenať, že by rád vyjednal s Ruskom a Čínou nové odzbrojovacie dohody.
Uvidíme, čo bude. Teda hlavne do akej miery budú v Moskve a Pekingu vôbec ochotní dohovárať sa s niekým, kto sa už preslávil záľubou v porušovaní dohôd…
Donald Trump oficiálne odštartoval kampaň za znovuzvolenie. Keď si spomenieme na správy spred pár rokov, tak americká tlač veštila, že ani nemusí získať republikánsku nomináciu. Tak tú asi získa. Čo hrá do karát jeho znovuzvoleniu a čo nie?
Neviem. Všetko bude rozhodovať ekonomická situácia amerického väčšinového voliča. A v tomto ohľade je v rovnici zatiaľ veľa neznámych premenných. Svoju rolu zohrá aj svojbytná „kultúrna revolúcia“, ktorá otriasa Amerikou a prehlbuje rozkol medzi „progresivistami“ a „konzervatívcami“. Agresivita, s ktorou si to zástupcovia oboch táborov v USA rozdávajú, je až neuveriteľná.
Oveľa silnejšia ako u nás, a to sa mi zdá, že už u nás začína byť chvíľami „nedýchateľne“. Dúfam, že sa to k nám úplne nepreleje. Fakt netuším, ako sa – u nich aj u nás – môže situácia v spoločnosti znovu upokojiť do nejakého triviálneho uznania výsledku volieb a spolužitia na princípe „ja pán, ty pán“.
Všetko totiž akoby smerovalo len a len k eskalácii čoraz fanatickejších konfliktov a následnému nevyhnutnému konfliktu. Môžeme to pokojne nazývať „občianska vojna“. Človeku z toho začína byť úzko.
Ale všeobecne je to všetko tiež veľmi široká téma. No samotné voľby sú ešte veľmi ďaleko, takže nemá veľký zmysel tu dnes a teraz vynášať nejaké súdy. Uvidíme.
Donald Trump. Zdroj: TASR
Ten nápad postaviť v Poľsku základňu USA… Načo presne to potrebujú?
To je predsa skôr otázka pre nejakého Poliaka, nie? Najlepšie pre nejakého Poliaka z vlády, nie? Možno sa však dá povedať, že tým súčasná vláda vo Varšave dáva najavo, že Bruselu neverí a že svoju „bezpečnosť“ vkladá do rúk USA. A to tak veľmi, že si všetky tie americké zbrane, vojakov aj základne sama Američanom aj zaplatí.
Pre Ameriku je to iste výhodné, dostať sa k ruským hraniciam aj s posilami, zadarmo a navyše pritom znovu trochu „naštiepiť“ tú našu EÚ. Pre Brusel je to svojím spôsobom ďalšia prehra, ktorá sa fakticky rovná nevyslovenému brexitu, ktorý napokon Trump tiež vehementne podporuje. Je to určite aj rana pre Vyšehrad, ktorý sa neustále snaží byť formálne solidárny a tváriť sa jednotne, ale v skutočnosti tých vzájomných spájacích prvkov až toľko nemáme.
A čo to znamená pre Rusko, to netuším. Koniec koncov, s Poľskom susediaci Kaliningrad už je predsa aj tak vyzbrojený až po uši…
Čo by sme mali v najbližších dňoch sledovať?
Neviem, za mojej mladosti v tomto čase každý rok pomaly pravidelne nastupovala „uhorková sezóna“. Schválne, či niečo také ešte vôbec existuje…
