“Ak si uvedomíme, že súčasný priemerný plat duchovných je na úrovni 480 eur, úprava je v tomto prípade naozaj potrebná, rovnako tak prostriedky na zveľadenie centier cirkví, keďže biskupské sídla i domy duchovných sú často v zlom stave.
Ide aj o to, že sídlia v pamiatkovo chránených objektoch, ku ktorých rekonštrukcii je potrebné pristupovať veľmi citlivo,“ uviedla ministerka, pripomínajúc, že novelizácia upravuje stav, ktorý sa odvíja od zákona prijatého ešte v roku 1949.
Štátny príspevok budú môcť registrované cirkvi (na Slovensku je ich momentálne 18) použiť nielen na výkon svojej bohoslužobnej činnosti a mzdové a odvodové náklady pre zamestnancov cirkví, ale po novom napríklad aj na kultúrne a sociálne činnosti či vzdelávacie aktivity zamerané na deti a mládež.
“Predpokladám, že už v auguste by sme mohli návrh zákona predložiť na rokovanie vlády,“ uviedla Laššáková. Novela by mala podľa návrhu nadobudnúť účinnosť od januára 2020.
Nový spôsob financovania cirkví vychádza z doteraz uplatňovaného modelu, predpokladá však postupné zohľadňovanie počtu veriacich. Štátny príspevok by mal byť po novom jedným zo zdrojov, s ktorým cirkvi samostatne hospodária, čím sa štát odbremeňuje od poskytovania osobných pôžitkov duchovným a ďalších povinností, ktoré mu vyplývali zo súčasnej právnej úpravy finančného zabezpečenia cirkví.
Štát by si však mal ponechať právo vykonávať kontrolu hospodárenia s príspevkom.
Podľa návrhu by mal štát prispievať na činnosť cirkví príspevkom každoročne zvyšovaným o mieru inflácie a valorizáciu. “Celková suma príspevku na rok 2020 sa rozdelí tak, že prostriedky vo výške tohtoročného príspevku sa medzi jednotlivé cirkvi rozdelia tak ako v roku 2019, zvyšná časť celkovej sumy od štátu bude cirkvám prerozdelená pomerne podľa počtu veriacich cirkví uvedeného v sčítaní obyvateľov,“ ozrejmilo ministerstvo.
“Cirkvám, ktorým v roku 2019 nebol poskytnutý príspevok zo štátneho rozpočtu, a cirkvám, ktoré budú registrované po nadobudnutí účinnosti navrhovaného zákona, sa poskytne príspevok na základe ich žiadosti a podľa počtu ich veriacich podľa posledného sčítania obyvateľov,” dodal rezort.
Návrh novely ráta s tým, že ak dve po sebe nasledujúce sčítania obyvateľov uskutočnené po účinnosti zákona vykážu pokles alebo nárast veriacich o viac ako desať percent, štát môže rozhodnúť o jednorazovom znížení alebo zvýšení svojho príspevku.
