V prvom rade to budú už tento mesiac parlamentné voľby na Ukrajine, ktoré sa môžu skončiť “víťazstvom strany Sluha národa prezidenta Volodymyra Zelenského a vznikom jednofarebnej vlády”.
To by podľa analytika mohlo krajinu priviesť k “forme ľahkej diktatúry jedného človeka”.
Voľby sa však nevyhnú ani Rusku, kde by voliči mali na začiatku septembra rozhodovať o “niektorých guvernéroch a obsadení množstva regionálnych parlamentov”.
Preobraženskij predpokladá, že ich výsledky by mali demonštrovať “pokračujúci rast nespokojnosti obyvateľstva s terajšou vládnou garnitúrou”.
Analytik poukázal v tejto súvislosti na skutočnosť, že niektorí kandidáti sa v kampani snažia verejne sa nehlásiť k vládnej strane Jednotné Rusko aj napriek tomu, že za ňu kandidujú alebo majú jej podporu.
Preobraženskij verí, že nemenej dôležité môžu byť aj parlamentné voľby v Bielorusku, ktoré budú v novembri. Súvisieť to má najmä s narastajúcim tlakom Kremľa, cieľom ktorého je užšie priviazať túto postsovietsku republiku k Rusku, prípadne ju “pohltiť a priamo integrovať ako subjekt Ruskej federácie”.
Nové voľby by však mohli byť v sledovanom období vypísané i v Tadžikistane, kde by sa dlhoročný prezident Emomali Rachmon mohol takýmto spôsobom “pokúsiť odovzdať moc svojmu synovi”.
Aj prebiehajúce demonštrácie v Gruzínsku môžu podľa analytika vyústiť až do vypísania nových volieb, pričom k podobnému záveru môže priviesť aj neľahká vládna koalícia proruskej Socialistickej strany Moldavska (PSRM) s proeurópskym blokom ACUM v Moldavsku. “Ide o koalíciu dvoch vzájomne znepriatelených síl,” zdôraznil Preobraženskij.
“Vo všeobecnosti nás čaká obdobie volieb a možnej novej destabilizácie,” dodal analytik.
