Poukázal na to, že rezort školstva má už desať rokov vypracovaný Národný štandard finančnej gramotnosti (NŠFG), ktorý okrem finančných tém integruje spotrebiteľskú výchovu, protikorupčnú výchovu, výchovu k podnikaniu a výchovu proti podvodom. Rezort školstva zriadil aj medzirezortnú expertnú skupinu pre finančnú gramotnosť, ktorá plní úlohy zamerané na podporu rozvoja finančnej gramotnosti.
NŠFG s vypracovanou metodikou pre aplikáciu tém finančnej gramotnosti je usporiadaný tak, aby jednotlivé témy naznačovali, akými poznatkami a zručnosťami majú pedagógovia a žiaci disponovať.
“Z výsledkov vyplýva, že iba deväť percent škôl inovuje školské vzdelávacie programy a využíva aj ďalšie inštitúcie, aby sa dovzdelávali v téme finančnej gramotnosti,” uviedol Krajňák s tým, že zvyšných 91 percent škôl využíva len metodiku vypracovanú k NŠFG.
Krajňák doplnil, že prieskumy v oblasti finančnej gramotnosti ukázali, že úroveň vedomostí obyvateľov SR v oblasti finančnej gramotnosti je jedna z najnižších v rámci EÚ, ale aj to, že 34,7 percenta žiakov nie je schopných riešiť v praxi problémy týkajúce sa financií.
“Podľa výsledkov testovania PISA, ktorého cieľom bolo zhodnotiť úroveň vedomostí a zručností 15-ročných žiakov v oblasti financií, sa slovenskí žiaci nachádzali pod priemerom zúčastnených krajín OECD. V rámci krajín OECD dosiahlo signifikantne nižší výkon ako Slovensko iba Čile,” priblížil štátny tajomník rezortu školstva. Ako doplnil, výsledky prieskumov ukazujú, že vedomosti žiakov v oblasti finančnej gramotnosti sú nedostatočné.
“Žiakom chýba kritické a systémové myslenie. Absentuje rozvoj finančnej kultúry žiaka a systémové riešenie vzdelávania v oblasti finančnej gramotnosti od predprimárneho veku až po ukončenie prípravy na povolanie,” dodal Krajňák.
Podľa Krajňáka Štátny pedagogický ústav na poslednom zasadnutí medzirezortnej expertnej skupiny pre finančnú gramotnosť prišiel s návrhom národného projektu Finančná gramotnosť ako súčasť kľúčových kompetencií žiakov.
Cieľom je nastaviť systém vzdelávania tak, aby obsah mapoval aktuálne požiadavky doby a bol porovnateľný s krajinami OECD. Ďalej dostať tému finančnej gramotnosti do všetkých škôl a učiteľom poskytnúť materiály a didaktické pomôcky.
“Prínosom národného projektu by malo byť zvýšenie finančnej gramotnosti a kompetencií pre život u všetkých žiakov. Pedagogickí a odborní zamestnanci by získali nové odborné zručnosti a spôsobilosti pre realizáciu efektívnej výučby finančnej gramotnosti,” uzavrel štátny tajomník.
