Júnový schodok štátneho rozpočtu ČR 20,7 miliardy korún (v prepočte asi 812 miliónov eur) je najvýraznejší schodok za toto obdobie v posledných rokoch. Medziročne síce štát vyberá na daniach a odvodoch o bezmála sedem percent viac ako v minulom roku, ale prejavuje sa vlaňajšie plošné zvyšovanie platov štátnym zamestnancom a tiež tlak navyšovania dôchodkov. Hoci druhý polrok býva v plnení rozpočtu slabší, zaznamenal som odhady ekonómov, že sa Česko do rozpočtovaného schodku 40 miliárd korún (v prepočte asi 1,5 miliardy eur) určite zmestí. Vidíte to podobne?
No vzhľadom na to, že poznáme rozpočtovú kreativitu našej vlády, ktorá je schopná dorovnať schodok napríklad rozpúšťaním mimoriadnych rezerv a podobne, tak sa to vylúčiť nedá. Ale musíme si uvedomiť, že to je len hra s účtovníctvom, dôležité je, že aj keď budeme týmito účtovnými presunmi navonok stav verejných financií maskovať, podstata zostáva bez zmeny: aktuálne máme najhorší vývoj rozpočtu za mnoho rokov. K poslednému júnu vykázal za prvý polrok schodok hospodárenia 20,7 miliardy korún. Na konci júna 2018 bol pritom vykázaný deficit len 5,9 miliardy korún (v prepočte asi 231 miliónov eur). Máme tu teda najhorší júnový výsledok od roku 2013, pričom v roku 2012 prebiehala slabšia recesia. Zatiaľ čo príjmy rozpočtu rástli o 8,1 percenta, výdavky rástli o 10,2 percenta. A to ekonomika zatiaľ stále rastie a máme rekordne málo nezamestnaných, takže taká výrazná disproporcia v príjmoch a výdavkoch nie je ospravedlniteľná nejakými sociálnymi nutnosťami.
Vo funkcii pomaly končiaci predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker sa na twitteri pochválil „najväčšou dohodou všetkých čias“. Má ňou byť zmluva o voľnom obchode medzi Európskou úniou a juhoamerickým Mercosurom, ktorý tvorí Argentína, Brazília, Paraguaj a Uruguaj. Rokovania sa začali už v roku 2000, ale na intenzite nabrali po zvolení Donalda Trumpa za amerického prezidenta, keď zamrzli obchodné rozhovory medzi USA a EÚ. Dohoda by mala vďaka odbúraniu ciel a ďalších obchodných bariér ušetriť európskym firmám vyše štyri miliardy eur ročne. Ide naozaj o takú mimoriadnu udalosť pre EÚ?
Zóny voľného obchodu sú, samozrejme, dobré, zvlášť v dnes, keď sa čoraz viac rozlieza obchodná vojna. O tom niet pochýb. Bohužiaľ, práve Južná Amerika nie je pre Európsku úniu úplne taká kľúčová… Prínosnejšie by bolo, keby sme nemali obchodné spory s USA a s Britániou po brexite. Bohužiaľ, v oboch prípadoch má EÚ alebo eurozóna maslo na hlave. V prípade Británie sa celkom jasne snaží brexit čo najviac skomplikovať, a to aj za cenu, že to Európsku úniu ekonomicky poškodí. A v prípade Spojených štátov má zase ich prezident Donald Trump pravdu v tom, že eurozóna umelo podhodnocuje svoj kurz zápornými úrokovými sadzbami, len by na to nemusel reagovať hrozbou obchodnej vojny, ktorá uškodí obom stranám, teda aj tej americkej.
Je zmena vo vedení Európskej centrálnej banky, keď Maria Draghiho nahradí vo funkcii bývalá francúzska ministerka financií Christine Lagardeová, iba formálnou záležitosťou, keď ako šéfka Medzinárodného menového fondu podporila všetky menovo-politické inovácie Maria Draghiho a tiež záporné sadzby, alebo od nej možno čakať v záujme udržiavania cenovej stability v eurozóne a zachovania kúpnej sily jednotnej meny niečo iné ako od jej predchodcu?
Toto je veľký malér. Lagardeová nikdy neštudovala ekonómiu a nikdy v centrálnej banke ani nepracovala. Pani Lagardová totiž… Nepracovala nikdy v žiadnej banke! Vyštudovala právo, potom vstúpila do politiky. Tu okrem iného pôsobila ako ministerka financií a následne aj ako riaditeľka Medzinárodného menového fondu. Lenže akokoľvek post šéfa MMF znie „ekonomicky“, boli to stále len funkcie politické a nie odborné. To máte asi ako chcieť od ambulantného stomatológa, aby viedol na sále transplantáciu srdca, a tvrdiť, že lekár ako lekár.
Christine Lagardeová Zdroj: TASR
Guvernér bol dlhé desaťročia v minulosti po celom svete vnímaný ako pokiaľ možno najlepší z najlepších ekonómov. Zhruba pred dvadsiatimi rokmi sa to – opäť po celom svete – zlomilo. Šéf Európskej centrálnej banky bol až doteraz vnímaný z polovice ako odborník a z polovice ako politik. Teraz z neho bude iba politik, ako z kohokoľvek iného. A od ekonomicky nevzdelaného politika sa bude chcieť, aby chápal a vykonával kľúčovo dôležitú monetárnu politiku, hoci zrejme v plnej miere nechápe dokonca ani jej význam a možnosti.
Veľa ľudí na to s nevôľou poukazuje. Dá sa predpokladať, že Lagardeová bude musieť ako amatér robiť politiku svojich poradcov. Trhy preto očakávajú, že nadviaže na politiku svojho predchodcu Taliana Draghiho a bude tlačiť na veľmi uvoľnenú menovú politiku. Bez pochopenia súvislostí bude navyše asi oveľa viac naklonená ďalšiemu kolu kvantitatívneho uvoľnenia ako skutočný makroekonóm. To je podľa mňa zle. Myslím, že by bolo oveľa lepšie, keby ECB ovládol prezident Bundesbanky Jens Weidmann. Ten má nespochybniteľný odborný kredit a uvoľnenú politiku dlhodobo kritizuje.
Schôdzka amerického prezidenta Donalda Trumpa a jeho čínskeho náprotivku Si Ťin-pchinga na okraj summitu krajín G20 v japonskej Osake priniesla zhodu na pokračovaní rokovaní o vzájomnej obchodnej dohode, ktorá má vyriešiť colnú vojnu. USA ustúpili od zvažovaného zámeru uvaliť ďalšie clá na čínsky tovar, Čína zase začne nakupovať viac amerických poľnohospodárskych produktov. Čo tieto zvraty v postojoch hláv štátov dvoch najsilnejších ekonomík a s nimi spojené buď vyostrenie, alebo pokles obchodného napätia medzi oboma krajinami môžu robiť so svetovou ekonomikou?
To nie je akademická otázka na to, čo „by to mohlo do budúcna urobiť“, to je úplne reálna otázka toho, čo „už to robí“. Nové dáta minimálne z čínskej ekonomiky sú totiž dosť pesimistické a do istej miery to môžeme pripisovať práve prebiehajúcej obchodnej vojne. Index nákupných manažérov (PMI) v Číne v júni poklesol viac, ako sa čakalo, a nesignalizuje už len spomalenie rastu, ale rovno pokles. Podobné to je aj so štatistikou z Európy. Aktivita tovární v eurozóne klesá piaty mesiac po sebe a nesignalizuje vládami a centrálnou bankou sľubovaný obrat v druhej polovici roka. Aj tu index tvrdí, že priemysel klesá.
Jediné, čo dnes poháňa optimizmus v ekonomike, navzdory zlým štatistikám, je to, že sa Američania a Číňania vrátili k rokovaciemu stolu vo veci ciel. Ja si však nemôžem pomôcť: za posledných šesť mesiacov som počula toľko správ, že sú rokovania úspešné, že by som už chcela vidieť nejaký dôkaz. Zatiaľ máme len dôkaz pravého opaku, pretože pôvodne sa mala dohoda dosiahnuť v marci.
Donald Trump a Si Ťin-pching Zdroj: TASR
Hospodárska komora ČR sa ohradila proti otvorenému listu skupiny filmárov a hercov, ktorým sa nepozdáva, že Medzinárodný filmový festival Karlove Vary podporuje aj Česká zbrojovka. Upozorňuje, že ide o nositeľa jednej z tradičných českých značiek a že firma striktne dodržiava národné a medzinárodné zákony aj svoj vlastný Etický kódex, ktorý nastavuje veľmi prísne pravidlá obchodného styku. Máte pochopenie pre umelcov, ktorí si pred Českou zbrojovkou odpľuli, alebo by predmet podnikania nemal byť dôvodom na vyradenie akejkoľvek firmy z okruhu tých, ktoré sú ochotné podporovať rôzne kultúrne alebo športové aktivity? Alebo by si celé náklady MFF mal na svoje bedrá vziať štát, respektíve ministerstvo kultúry?
Dodržiava Česká zbrojovka zákon? Dodržiava. Dodržiava medzinárodné dohody? Dodržiava. Dodržiava svoj vlastný kódex? Dodržiava. Sponzorovala festival už v minulých rokoch? Sponzorovala – a nikto sa nad tým nepozastavoval. A o čo komu ide teraz? To je nejaké nové #MeToo, tentoraz vo firemnom háve? Útoky na mužov už nie sú dosť sexi, tak budeme útočiť na slušné firmy? Táto pseudomorálka je len normálnym vydieraním slušných firiem. A takému vydieraniu sa nesmie ustupovať. To by sme popreli samotné základy našej civilizácie.
Komu sa to nepáči, nech na filmovom festivale nepremieta a nechodí na neho. Volá sa to voľba nohou – niekde sa mi nepáči, tak idem o dom ďalej. To nie je tak, že niektorí herci či niektorí výrobcovia majú právo zúčastňovať sa festivalu a donútiť ho, aby vyznával rovnaké hodnoty ako oni. To je tak, že všetci herci a filmári majú právo vybrať si, čoho sa budú zúčastňovať, a odísť z festivalov, kde sa im nepáči. A všetci budú spokojní – festival, ktorý bude mať peniaze od sponzora, firma, ktorá bude sponzorovať, aj filmári a herci, ktorí si zvolili, kde chcú a nechcú byť. Čokoľvek iné je vydieranie v rámci novej „liberálno-demokratickej“ doktríny.
S tým trochu súvisí možné obmedzenie reklamy na alkohol. Česká protidrogová koordinátorka Jarmila Vedralová ju chce vykázať len do miest, kde sa alkohol predáva a pije. Televízne spoty by mohli bežať až po 22.00 hod., navyše by museli obsahovať varovanie o zdravotnom riziku. Je zmenšenie reklamného priestoru pre tento sortiment opodstatnené vzhľadom na zdravotné a iné negatívne vplyvy alebo to je neprípustné zasahovanie do podnikania?
Salámová metóda. Všimnite si, že s fajčením to bolo rovnako: najprv sa obmedzovalo fajčenie na poludnie v krčmách. Potom po celý deň. Teraz vo Švédsku zakazujú fajčiť aj pred krčmou. A v San Franciscu sa dokonca rozhodli zakázať aj elektronické cigarety, a to dovtedy, kým bude jasnejší ich vplyv na zdravie. Takže v tomto prípade už ani zdravie nie je dôvodom zákazu – len samotná neistota vo veci zdravia na zákaz stačí. Z toho vidieť, že obmedzenie nie je cieľom – cieľom je úplné odstránenie fajčiva zo sveta tými, ktorí vnucujú svoje chápanie dobra všetkým ostatným. Pri alkohole to bude rovnaké.
