„Prvý pocit je radosť, že sa stal zázrak. Nečakal som, že bude možné ukončiť studenú vojnu bez vojny horúcej, a tak som nedúfal, že sa zmeny režimu dočkám. Radosť trochu kalí, keď si uvedomím, koľko ,okienok príležitosti‘ sme prepásli,“ uviedol Bican na úvod a dodal: „Počas tých 30 rokov sme volili, kadiaľ ďalej, na mnohých križovatkách.“
„Československo nebolo jedinou krajinou sveta, ktorá prechádzala po nejakej forme autoritatívneho režimu k trhovej ekonomike a k politickej demokracii. Počas rokov sa nazhromaždilo mnoho skúseností, napríklad na základe analýz Latinskej Ameriky, Španielska a Portugalska, že teoreticky bolo možné položiť základy štátu lepšie. Zároveň si uvedomujem, že spoločenské procesy sa neriadia z akademickej pracovne, ale odohrávajú sa v politickom zápase, v ktorom treba o správnosti zvolených riešení presvedčiť verejnosť,“ pokračoval.
Vyjadril sa aj k rozpadu Československa, keď to podľa neho bolo ojedinelou dvojčlennou federáciou s ústavne zakotveným právom republík z federácie vystúpiť. „Štát držala pohromade moc Komunistickej strany Československa. Václav Havel na manifestáciu v Bratislave odkázal, že treba vytvoriť autentickú federáciu. Do ponovembrovej spoločnosti vstupovali všetky slovenské strany s programom zodpovednosti za Slovensko. Zodpovednosť za štát predpokladá, že máte v rukách nástroje na jeho riadenie. Vo federácii všetky nástroje v rukách nemáte, pretože moc je zdieľaná. Znamená to, že medzi republikami a federálnou svokrou, ako o nej hovoril Vladimír Mečiar, existovalo trvalé napätie. Havlov odkaz Slováci pochopili ako program rozvoľnenia federácie,“ podotkol.
Vladimír Mečiar v minulosti. Zdroj: TASR
A v súvislosti s ekonomickou transformáciou nezabudol povedať: „Najlepšie by bolo, keby tu nikdy nevládli komunisti.“
Pôvodný text nájdete na webe Aktuálně.cz.
