Oslovenie pán Kurd vám prisúdil Trump. Pripadá mi to ako ďalší dôkaz jeho nediplomatického správania v medzinárodnej politike. Ako vám?
Viete, naša identita bola a je stále popieraná. Iránskou, irackou, tureckou aj sýrskou vládou. Oni našu identitu ignorujú. A keď ma niekto taký mocný ako prezident USA nazve pánom Kurdom, je to politický odkaz. On rešpektoval moju identitu, čo je skvelé. Bol som za to rád.
Napokon treba povedať, že mi tým medzi Kurdmi veľmi zvýšil popularitu. A to využijem v boji za vec Kurdov. Napríklad tento rozhovor je toho dôkazom. Ďalším kurdským generáciám treba stále opakovať, že musíme byť svorní a bojovať za naše práva.
Čo si myslíte o jeho politike voči Iránu? Najprv sa rozhodne, že ho potlačí náletom, a potom si to rozmyslí. Obe krajiny si zostreľujú drony. Nie je to tak trochu zvláštne?
Americká zahraničná politika naozaj nie je veľmi zreteľná. Ale v súčasnosti je veľmi jasná v otázke Iránu. Chcú dostrkať Irán k otvorenosti v otázke vlastnej krajiny, Sýrie, Libanonu, Bahrajnu a to je dobre. Je to skvelé pre kurdské hnutie. Ale vo všeobecnom meradle naozaj nie je Trumpova politika veľmi jasná. Je mätúca.
Je to nejasný priateľ. A niekedy nie je úplne jasné, kto je priateľ a kto nepriateľ. A to nie je dobré pre budúce vzťahy na Strednom východe, pre jeho obyvateľov. My sme demokrati. A my sme dôvodom budúcej stability na Strednom východe.
Kurdistan je bohatý na ropu aj plyn a ten, kto chce stabilitu na Strednom východe, by mal spoločne s nami bojovať za naše práva. My budeme v boji za našu nezávislosť ďalej pokračovať.
Ste šéfom washingtonskej kancelárie kurdskej spravodajskej televízie Kurdistan 24. Ste skúsený novinár, ale správate sa ako aktivista či politik. Nemyslíte si, že taký novinár stráca nadhľad, kritické uvažovanie a možnosť objektívneho posúdenia situácie?
Som novinár, ktorý teraz býva a pracuje vo Washingtone D. C. A predsa ako novinár, keď vidím, že nejaká vláda nerešpektuje ľudské práva, mal by som o tom informovať. Na každý pád musím protestovať, veď som ľudská bytosť.
Podobne sa snažím referovať o ľuďoch v Afrike. Som proti rasizmu v Európe. Proti by azda mal byť každý.
Nie som politický aktivista, som novinár. Ale tiež vnímam, akú mám zodpovednosť ako ľudská bytosť. Keď idete po ulici a vidíte, že niekto bije ženu alebo mláti malé dieťa, tak to predsa nemožno ignorovať. Treba začať útočníka pacifikovať, treba brániť obete.
Napokon my novinári by sme mali byť hlasom chudobných a slabých. Mali by sme im naznačiť správny smer. Pretože politici mobilizujú spoločnosť hlavne pre svoje zámery.
Čo si teda myslíte o utečeneckých vlnách z Afriky a Stredného východu do Európy?
Ak Západ potrebuje zastaviť utečenecké vlny, mal by hlavne brániť demokratický proces. Ľuďom v sociálne slabých alebo vojnou rozbitých oblastiach by sa malo pomôcť. Treba im dať vzdelanie, posilniť ich v nádeji na lepší život.
Na Strednom východe už máme jedno demokratické spoločenstvo, teda štát Izrael. Ten má demokratický štatút. Je tam sloboda slova, sloboda vyznania a tak ďalej. Okolo Izraela sú samé autoritatívne režimy. A prečo sa práve Izrael takto demokraticky vymedzil proti všetkým? Pretože mu pomohli USA a Európa.
Mnohokrát som však počul aj myšlienku, že vývoz demokracie napríklad na Stredný východ sa neosvedčil. Jednoducho krajiny okolo Perzského zálivu majú inú mentalitu a s tou sa treba zmieriť.
Podľa mňa robí Západ celý čas veľkú chybu. Snaží sa dohodnúť s centrálnymi vládami, snaží sa s nimi spolupracovať. Ale mal by sa starať hlavne o práva národov, etník a náboženských menšín. To je dôležité.
Tak napríklad v Iráne je nutné vyzvať vládu, aby začala rešpektovať kurdské hnutie. V Iráne nie je sloboda, nie je to tam bezpečné. To sú fakty.
Naša krajina je veľmi bohatá, ale situácia sa nemení. A keď nemáte vo vašej krajine rešpekt, odsťahujete sa, hoci svoju krajinu milujete. Ale nemáte inú možnosť.
Kurdské hnutie nie je úplne bez chýb a začína sa to už pri jeho veľkej rozdrobenosti, za ktorú môžu pravdepodobne veľké egá niektorých predstaviteľov. Nepomohla by vám v tomto ohľade určitá sebareflexia?
Nesúhlasím s víziami tureckej PKK, ale nesúhlasím ani s tureckou politikou voči Kurdom. Chcel by som, aby sa našlo mierové riešenie kurdskej otázky v Turecku. Kurdi by mali rešpektovať demokraciu, naše tradície, západné hodnoty, ľudské práva, čo teraz napríklad v Iráne a Iraku robia.
Napokon náš náboženský výbor zahŕňa aj predstaviteľov Židov. A iránsky režim hovorí, že to je podvratná činnosť Izraela, čo je hlúposť.
My by sme sa nemali stavať proti Západu. Naopak. Keď nám niektoré demokratické krajiny budú chcieť pomôcť, tak by sme ich mali privítať. Samozrejme, že nám budú pomáhať pre svoje záujmy, ale ide o zdieľanie záujmov. Našich s ich.
Od Turecka sa USA veľmi zreteľne odvrátili s nákupom ruského raketového systému S-400…
Turecko je mocná krajina, ale v súčasnosti sa v regióne prejavuje skôr ako porazená, nejasná krajina. Prezident Erdogan dostáva krajinu do veľmi nebezpečnej situácie, ale Turci si ho zvolili. Západ by sa mal preto starať o demokratickú opozíciu. Už sa napríklad v Istanbule ukazuje, že Erdogan trochu stráca popularitu.
Dúfam, že tamojšia opozícia je schopná rešpektovať aj práva ďalších etník, ako sú Kurdi a Arméni.
Situácia v Turecku je veľmi dôležitá, pretože ide o most medzi Západom a Východom. Navyše je to člen NATO. Ale Turecko nemá veľmi čistú dušu v otázke Daeša. Kto otvoril džihádistom hranice? Kto ich zásobil liekmi, kto vybavením? To sú dôležité otázky…
Recep Tayyip Erdogan Zdroj: TASR
A kto teda? Turecko?
Budem diplomatický. Je to zrejmé.
Ako vlastne vnímate americkú politiku v Sýrii?
Je napodiv veľmi zreteľná. USA chcú na dianie v Sýrii dohliadať. Nechcú, aby Kurdi pokračovali vo svojom ozbrojenom boji. Napokon tí sú k USA veľmi lojálni. Sýrskemu režimu sa to veľmi nepáči a rola Ruska nie je veľmi zrejmá. Turecká rola je ešte divnejšia. Je to škoda.
Tamojší Kurdi, ktorým pomáhali bratia z ďalších štátov, sa použili na zničenie Daeša a zrazu, keď to vyšlo, kde nič, tu nič. To nie je veľmi dobré pre politické vzťahy. A preto sa stále snažím postrkovať ľudí zo Snemovne reprezentantov, Kongresu a niektorých veľvyslancov, aby podporovali našu politiku. To je veľmi dôležité.
Veľmi dobre sa poznám s českým veľvyslancom v USA. Je to veľmi vzdelaný človek a robil som s ním niekoľko rozhovorov.
Kurdi v pozemnom boji naozaj vymazali Daeš z mapy sveta. To bolo slávy. Už sa na to zabudlo, pešmergovia prestali pre svet existovať a kurdské hnutie sa opäť potápa do ničoty. Čo vy na to?
Je to nespravodlivosť. V 21. storočí je to na zaplakanie. Je nás viac ako 45 miliónov. Mali by sme mať domov. Ale som realista. Som novinár.
Čo sa stalo v roku 2017? Kurdi v irackom Kurdistane mali referendum o nezávislosti. Boli to veľmi demokratické a pokojné voľby a za nezávislosť sa vyslovilo takmer 93 percent voličov. To by sa malo zohľadniť.
Naši pešmergovia potlačili Daeš, čo je skvelé pre stabilitu v Európe aj USA, na celom Západe. Je to dobré pre národnú stabilitu všetkých západných krajín. Kurdi by však za to mali niečo získať. Je to naozaj nespravodlivosť, je to hanba. Som Švéd, som Američan a som na to hrdý. Ale najviac som hrdý na to, že som pán Kurd.
Ako beriete osobu Abdura Rahmána Kásemlúa, ktorého pred tridsiatimi rokmi zastrelili Iránci vo Viedni?
Viete, pre mňa bude vždy plameňom v temnote. Teraz je tridsať rokov po tom, ako naňho iránsky režim spáchal vo Viedni atentát. Mierový odkaz pre celý západný svet znie, že sme na jeho strane. Rešpektujeme západné hodnoty. Demokraciu, ľudské práva, ženské práva, ekonomickú stabilitu a boj proti celosvetovému terorizmu.
A, samozrejme, že je pre mňa doktor Kásemlú symbolom. Bol univerzitným profesorom a potom sa stal lídrom boja proti útlaku. Vždy na neho budeme spomínať ako na vodcu boja za stabilitu, slobodu a za nezávislosť.
Je to symbol navždy, pretože kurdské hnutie potrebuje symbol, akým bol. Bol demokrat, liberál, človek otvorenej mysli a charizmatický vodca. A my potrebujeme takých vodcov. Aby sme dosiahli naše práva, našu slobodu. A preto hovorím, že je Kásemlú naším svetlom v temnote. Dáva nám správny smer.
On bol viac ako len predseda Demokratickej strany iránskeho Kurdistanu (PDKI). Celý Kurdistan ho má rád. Bol národným kurdským lídrom. Ako bol George Washington pre USA, ako bol Charles de Gaulle pre Francúzsko a tak ďalej.
Napadlo mi jeho porovnanie s prvým československým prezidentom Tomášom Garriguom Masarykom. Vedel mnoho jazykov, bol vzdelaný, dokázal sa pohybovať vo vyššej aj nižšej spoločnosti, jazdil na koni. Na druhej strane bol Masaryk kostnatý a Kásemlú trochu pri tele. Niektorí ho zase prirovnávajú k Alexandrovi Dubčekovi. Je tam nejaká podobnosť?
Masaryk bol váš líder. Bojoval za vaše práva rovnako ako náš doktor Kásemlú za tie naše. On prišiel z hôr Kurdov zjednotiť. Učiť nás, ako môžeme bojovať za naše práva. Nepriateľ sa nás snaží rozdeliť cez etnickú príslušnosť, náboženstvo a tak ďalej. Ale my sme národ. Máme rovnaké symboly, jazyk, kultúru, hudbu, jedlo a podobne.
Nebudem ho porovnávať s vašimi lídrami, ale Kásemlú je jednoducho naše svetielko v temnej noci.
Takže si myslíte, že snaženie Kurdov sa skončí samostatným štátom?
Som presvedčený, že iracký Kurdistan sa stane štátom. To bude dobré pre naše práva. Tiež verím, že Kurdistan by mal byť jedným štátom, pretože sme jedným národom. Svetový kolonializmus a imperializmus nás rozdelili. Budúce generácie sa azda dožijú zjednotenia.
