Historik sa zveril, že má rád Rusko a ruskú kultúru. „Ak sa to dnes vôbec smie ešte povedať,“ doplnil. Rusko označil za krajinu, ktorá je iná ako zvyšok Európy. „Je to príliš veľká krajina, kde boli na jednej strane vplyvy európske, najmä od začiatku 18. storočia, a na druhej strane silné vplyvy ázijské, mongolské, tatárske,“ tvrdí.
Rusko podľa neho nikdy nebude mať rovnaký spoločenský a politický poriadok ako Európa, ale nie je to vraj ani nutné. Na otázku, či to teda znamená, že v Rusku nikdy nebude sloboda západného strihu, spresnil, že v Rusku nebude nikdy taká demokracia, ako tento pojem vnímame v euroatlantickej civilizácii.
Režim v Rusku označil za autoritatívny a od šéfredaktora poľského liberálneho denníka Gazeta Wyborcza si vypožičal termín „demokratúra“, čo znamená, že Rusko má navonok demokratické inštitúcie, ale všetko je riadené z centra prostredníctvom silnej osobnosti.
Dodal, že tento štýl nie je vo východnej a strednej Európe nový, fungoval údajne na Slovensku za Vladimíra Mečiara a medzi svetovými vojnami v Poľsku.
Vladimír Mečiar Zdroj: TASR
„Iste to nie je vzor, ktorý by sme tu chceli nasledovať. Na druhej strane uznávam, že napriek všetkým nedostatkom a napriek tomu, čo sa dnes v Rusku deje – rozháňanie demonštrácií, zatýkanie demonštrantov –, je predsa len Rusko asi najslobodnejšie, ak to berieme od čias Petra I.,“ pokračoval.
„Pretože nerobme si ilúzie, to nie je boľševický režim, ktorý by bol v Rusku neslobodný. Pred boľševickým režimom, okrem tých šiestich mesiacov dočasnej vlády od februárovej do októbrovej revolúcie, nebola sloboda v Rusku nikdy. A z tohto hľadiska je dnes v Rusku ešte stále viac slobody, ako bolo kedykoľvek v 20. storočí,“ zhrnul svoje myšlienky o súčasnom režime v Ruskej federácii a pripomenul v tej súvislosti zakladateľskú osobnosť cára Petra I. nazývaného Veľký.
Rusko podľa neho bolo veľmoc a bude veľmoc a bude chcieť hovoriť do európskych pomerov. Treba vraj nájsť modus vivendi, ako a do akej miery sa bude Rusko podieľať na európskej a svetovej politike. „Dopredu hovorím, že to nemôže byť tak, ako si to predstavujú Rusi, že to bude návrat k rozdeleniu sfér vplyvu po roku 1945. Ja svojim ruským priateľom otvorene hovorím: Druhá svetová vojna sa už dávno skončila a jej výsledky už neplatia,“ načrtáva možnosti Rychlík.
Rusku a českým politikom vraj treba povedať, že Česká republika je súčasťou západného sveta, a preto chce a musí byť súčasťou euroatlantických štruktúr, predovšetkým NATO a EÚ. „Ten, kto toto spochybňuje – ja nechcem nikomu siahať do svedomia –, to buď hovorí z vlastnej hlúposti, to je ten lepší prípad, alebo to hovorí za cudzie peniaze, čo je ten horší prípad.“
Súčasné Rusko podľa neho nie je nebezpečné v tom zmysle, ako bol nebezpečný Sovietsky zväz: „Nemôže vykonávať globálnu politiku, nemôže rozpútať tretiu svetovú vojnu, je nebezpečné v tom, že celkom logicky, ale to platí pre každú veľmoc, sa snaží získať späť vplyv v tých oblastiach, ktoré patrili k Sovietskemu zväzu.“
Moskve vraj treba odkázať, že hoci sa to dá ľudsky a psychologicky chápať, politicky je to nepriechodné. V súčasnosti vraj Rusko nepredstavuje pre Česko hrozbu, ale čo bude za desať či dvadsať rokov, nie je podľa Rychlíka vôbec jasné.
Rusko podľa jeho osobného názoru nebude „skúšať“ to, čo urobilo na Kryme, v Pobaltí. „Je to rozdielna situácia. Krym Rusko anektovalo už za Kataríny Veľkej. A vždy bol vnímaný ako súčasť Ruska v ruskej národnej pamäti, podobne ako je ako súčasť širšieho ruského priestoru vnímaná Ukrajina.“
Podľa Rychlíka sa Pobaltie vzhľadom na prítomnosť vojsk NATO považuje v Moskve za stratené územie. Ale vraj to nezaručuje, že sa na toto územie nebude snažiť Rusko preniknúť inak, ekonomicky, politicky alebo „hybridnou vojnou“.
Moderátorka potom interview presmerovala na Rychlíkov výrok, že marxistické myslenie je vlastné aj súčasným politikom. Podľa historika je v Česku politikov, ktorí takto myslia, stále toľko isto. Priblížil, že toto myslenie spočíva v tom, že všetko určuje výroba a materiálne statky. „Ale my v histórii vieme, že to tak nie je. Dôležitá je idea a myšlienka,“ dodáva. A ako príklad dáva Rakúsko-Uhorsko, ktorého rozpadom vraj Česi ekonomicky nič nezískali. Predstaviteľmi takého myslenia sú podľa Rychlíka Andrej Babiš a Miloš Zeman.
Andrej Babiš a Miloš Zeman Zdroj: Hans Štembera
„Pozrite sa na vzťah k Európskej únii. Stále sa rieši, či je to pre nás výhodné, alebo nevýhodné. Ale to nie je otázka ekonomickej výhodnosti alebo nevýhodnosti. Európska integrácia nevznikla z ekonomických dôvodov. Tá vznikla z čisto politických dôvodov, aby sa už v Európe nemohli opakovať vojny. Pretože prvá aj druhá svetová vojna ukázala, že nie je možné v Európe narysovať také hranice, ktoré by uspokojili všetky národy. A že nie je tiež riešenie opierať sa o národné štáty, pretože nikdy nebudeme mať taký stav, aby všetky národy v Európe mali svoje vlastné štáty,“ hovorí historik.
Podľa neho tí, ktorí tvrdia, že Európska únia sa má vrátiť k Európskemu hospodárskemu spoločenstvu, si neuvedomujú, že ekonomická integrácia nie je udržateľná bez politickej integrácie.
„Samotná zmluva medzi štátmi negarantuje vôbec nič, pokiaľ nie je futrovaná nejakou reálnu silou,“ myslí si Rychlík a dodáva, že európska colná únia by fungovala len do prvej hospodárskej krízy. Za čias EHS sa vraj otvorene hovorilo, že sa budujú Spojené štáty európske, a nikoho to neurážalo. Ale ekonomická integrácia bola podľa Rychlíka nutná preto, že krajiny s protichodnými ekonomickými záujmami sa politicky ťažko integrujú.
Zvrchovaný národný štát je podľa neho v 21. storočí ilúziou. Malé štáty sú vraj v rozhodovaní vždy podriadené väčším štátom. Moderátorka spomenula Švajčiarsko a jeho neutralitu. Rychlík namietol, že neutralita Švajčiarov platí už od Vestfálskeho mieru a na to, aby sa v Česku žilo ako vo Švajčiarsku, je vraj v krajine málo Švajčiarov.
Potom sa zase hovorilo o Andrejovi Babišovi. Na pretras prišiel historikov výrok, že ho ako voliča nezaujíma, čo kto robil pred 25 rokmi. Vysvetlil, že uznáva inštitút premlčania, ktorý je napríklad v zákone definovaný ako 20 rokov pri zločine vraždy. Že Andrej Babiš spolupracoval s ŠtB, je podľa neho jasné a netreba to dokazovať, ako pracovník podniku zahraničného obchodu s ňou údajne spolupracovať musel.
„To mu ja nemám za zlé, on si musel vybrať. Buď budem pracovať v zahraničnom obchode a potom…“ nedoriekol vetu. Následne povedal, že Babiša nevolil, ale práve táto skutočnosť ho nezaujíma, pretože ide o dávnu minulosť. „Tak ako ma nezaujíma, že pekár, od ktorého kupujem chlieb, bol pred 20 rokmi trestaný za krádež.“ A na záver dodal, že na Babišovi mu prekáža bezkoncepčnosť, absencia vízie, aká má byť Česká republika.
Celá relácia:
