“Cieľom SNS je, aby sa Slovenská republika zaradila medzi vyspelé západné štáty, ktoré tento neetický a krutý spôsob chovu už dávno zakázali. Veľmi vítame aj skutočnosť, že k nášmu návrhu zaujalo pozitívny postoj aj Ministerstvo životného prostredia SR,” uviedla Antošová.
Sólymos v utorok (3. 9.) po stretnutí s aktivistami zo združenia Humánny pokrok na sociálnej sieti uviedol, že podporuje zákaz veľkochovu zvierat na kožušiny.
“Na týchto farmách neraz zvieratá trpia v nehumánnych podmienkach. Zástupcom Humánneho pokroku som jasne deklaroval svoju osobnú podporu, je to dobrá vec,” uviedol minister.
Humánny pokrok viedol za zákaz kožušín intenzívnu kampaň a jeho petíciu za zastavenie chovu na jedinej slovenskej farme s norkami podpísalo viac než 75.000 ľudí.
Kožušinový priemysel spotrebuje ročne 100 miliónov zvierat
Antošovej návrh chce zakázať chov zajaca poľného, líšky hrdzavej, nutrie, činčily, norky a fretky. Na kožušinu by sa podľa novely nesmeli chovať ani králiky, zákaz sa však nebude týkať takzvaných drobnochovateľov.
V novele poslankyňa navrhuje aj trojročné prechodné obdobie pre existujúce chovy zvierat na kožušiny. Podľa údajov Humánneho pokroku kožušinový priemysel spotrebuje ročne 100 miliónov zvierat.
Ich kožušiny sa používajú na výrobu kabátov, no najmä doplnkov, napríklad golierov a rukávov, lemovania na topánky alebo brmbolcov na tašky a čapice.
Aby sa ich kožušina zachovala v čo najlepšej kvalite, zvieratá sa zabíjajú plynom, elektrickým prúdom tyčou cez konečník alebo zlomením väzov. Na výrobu jedného kožucha je napríklad potrebná kožušina z viac ako 60 noriek.
Zvieratá podľa aktivistov na kožušinových farmách žijú na ploche menšej ako jeden štvorcový meter, sú vystresované, trpia a časom sa doslova zbláznia.
Upozorňujú tiež, že kožušinové farmy nedokážu poskytnúť zvieratám také podmienky, aké potrebujú a majú v divočine.
