Šedivý v rozhovore pre server iDnes.cz tvrdí, že čo sa týka odolnosti Českej republiky voči hrozbám, vraj na tom nie je tak zle. Spomína napríklad integrovaný záchranný systém, ktorý má vraj krajina jeden z najlepších.
„Už tretí rok sa realizuje výborný projekt na základe Auditu národnej bezpečnosti. Myslím si však, že je tu trochu zanedbaná odolnosť spoločenskej oblasti. Tam sa práve môžeme baviť o dezinformáciách. To je otázka systematického vzdelávania, kritického myslenia alebo toho, čo sa nazýva mediálna gramotnosť – schopnosť pracovať s faktami a rozlišovať dezinformácie, schopnosť overovať si informácie,“ dodáva. V tejto oblasti je podľa Šedivého oproti Česku lepšie Fínsko či Francúzsko, od ktorých by sa vraj mohli Česi učiť.
Najväčšie nebezpečenstvo dezinformačných kampaní zo strany štátov, ako je podľa Šedivého najmä Rusko, spočíva v ich dlhodobosti. „Metódy sú mnohokrát veľmi sofistikované, a to do tej miery, že cieľové skupiny, na ktoré sú kampane zamerané, si to vlastne ani poriadne neuvedomujú,“ tvrdí.
Cieľom týchto kampaní je zneistiť spoločnosť, vyvolať zmätky, rozostriť vnímanie reality či nejakým spôsobom odkloniť Česko od príslušnosti k Západu a oslabiť spojenecké väzby v rámci NATO alebo Európskej únie. Hrozbou majú byť predovšetkým ruské aktivity zamerané na snahu narušiť a oslabiť spojenectvá Českej republiky, najmä NATO. Čína zase cieli na hospodársky a ekonomický segment. Vládne inštitúcie by tomu mali podľa Šedivého venovať oveľa viac pozornosti.
Šedivý ďalej opísal, že v čase, keď pôsobil ako veľvyslanec v Severoatlantickej aliancii, sa jednou z hlavných priorít stal boj proti dezinformáciám v súvislosti s anexiou Krymu a následnou agresiou na východnej Ukrajine.
Dezinformačné kampane Ruska sa vraj konali aj pred anexiou Krymu. „V Česku bola napríklad veľmi silná dezinformačná kampaň v súvislosti s debatou o protiraketovom radare,“ hovorí zvláštny splnomocnenec pre odolnosť a nové hrozby. Hlavná zodpovednosť brániť sa pred týmito hrozbami má ležať na pleciach jednotlivých členských krajín.
V boji proti dezinformáciám vedú podľa Šedivého najmä severské krajiny, napríklad Švédsko, Fínsko. „Sú to krajiny, ktoré majú zhodou okolností výborné vzdelávacie systémy. Krajiny, kde celková súdržnosť a odolnosť spoločnosti je tradične na vysokej úrovni a kde ešte stále panuje dôvera v tradičné médiá, kde ľudia podporujú svoj štát. Ale možno bude ešte lepšie učiť sa od tých, ktorí sa tým začali zaoberať v poslednom čase,“ tvrdí.
V poslednom čase sa malo touto problematikou začať zaoberať Francúzsko, a to od nástupu prezidenta Emmanuela Macrona do úradu. Ten vraj ako kandidát na prezidenta zažil na vlastnej koži veľmi agresívnu propagandu zo strany ruských médií.
Emmanuel Macron Zdroj: TASR
Francúzsko potom začalo zavádzať mnoho opatrení vrátane toho, že prijalo zákon proti fake news. „A tiež posilnilo školské osnovy v oblastiach, ako je rozvoj kritického myslenia, mediálna gramotnosť či rozlišovanie manipulatívnych a vierohodných zdrojov informácií,“ vymenováva Šedivý.
Svoju funkciu Šedivý definuje takto: „V rámci svojej funkcie budem akýmsi verejným komunikátorom. Budem sprostredkovávať informácie, mať poradnú a koordinačnú funkciu a podobne.“ Ide tak hlavne o odovzdávanie informácií či vymieňanie skúseností.
Na boj s dezinformáciami má Česko podľa jeho slov príslušné orgány a inštitúcie, napríklad ministerstvo vnútra a jeho Centrum proti terorizmu a hybridným hrozbám.
„Koncept odolnosti je záležitosť, ktorá v posledných dvoch-troch rokoch nadobudla veľkú dôležitosť tak v Európskej únii, ako aj v Severoatlantickej aliancii (NATO). Týka sa všeobecnej schopnosti štátu a spoločnosti odolávať veľkým šokom, akými môžu byť napríklad rozsiahle teroristické útoky alebo povedzme sabotáže vedúce k rozsiahlemu výpadku energie, priemyselné havárie, ale aj prírodné katastrofy. Je s tým prirodzene spojené pôsobenie nepriateľských mocností práve v kontexte hybridnej vojny a dezinformácií,“ vysvetľuje bližšie Šedivý, čo sa myslí samotnou odolnosťou v názve jeho funkcie.
A dodáva: „Je nutné to chápať a uvedomiť si, že tu čelíme bezprecedentnému a značne dynamickému súboru najrôznejších rizík spojených nielen s hybridnou vojnou či dezinformáciami, ale aj s novými prevratnými technológiami, ako je umelá inteligencia alebo zmena klímy.“
