Križiacke ťaženie za jediné správne videnie sveta sa začalo celkom nenápadne. „Najprv sa politicky korektní jedinci museli vyhýbať iba zakázaným slovám, ako napríklad ,černoch‘. Potom pribudli prikázané slová vyžadujúce väčšiu koncentráciu. Keď dnes nejaký politik hovorí len o voličoch a nie o ,voličkách a voličoch‘, tak má v určitých kruhoch pramizerné karty,“ píše Robejšek s tým, že aj to sa však dá ešte zvládnuť.
Ale v posledných rokoch začína ísť podľa jeho slov naozaj do tuhého. „Politická korektnosť sa rozprestrela zo slov aj na činy a navyše sa môžete previniť aj spätne. A práve to sa stalo miláčikovi Justinovi,“ uvádza Robejšek a poukazuje na to, k akému obludnému excesu došlo v jeho živote. „Pred jedenástimi rokmi vystupoval na večierku na tému Tisíc a jedna noc v maske Aladina so začiernenou tvárou,“ dopĺňa.
Justin Trudeau Zdroj: TASR
„Trudeau sa teraz síce za svoj mimovoľný rasizmus ospravedlňuje kdekomu, ale napriek tomu vznikli pochybnosti, či človek s takou (doslova čiernou) minulosťou môže zostať kanadským premiérom. Úplne bez seba pobúrením sú zvlášť jeho politickí konkurenti,“ pokračuje politológ.
„Trudeau možno svoju funkciu obháji, ale politická korektnosť má potenciál, aby nás ešte nejaký čas otravovala. V logike liberálneho svetonázoru je to, že na ceste do minulosti dôjde k hľadaniu prehreškov na základnej škole a potom v prenatálnej fáze. Potom už je len krôčik k hriechom otcov a (ustrašene dodávam), samozrejme, aj matiek. ,Takže váš otec doma často hovoril o Cigánoch? Hm, hm.‘ A tak sa kruh uzavrie,“ uzatvára Robejšek a poznamenáva, že už za boľševika si deti často odskákali zločiny rodičov. Takže kedy najneskôr musíme s celým tým nezmyslom skoncovať?
Text nájdete na webe Aktuálně.cz.
autor: nab
