Kechlibar negatívne hodnotí súčasný stav západného sveta a ako jednu z hlavných príčin krízy uvádza nefunkčnosť myšlienky liberalizmu a multikulturalizmu.
„Multikulturalizmus je veľká z núdze cnosť. Myslím, že pôvodne si to tak Európa nepredstavovala. Pôvodná trochu naivná predstava bola, že sa títo ľudia úplne asimilujú… V nejakom percente sa to stalo, ale relatívne malom, menšom, než sa čakalo,“ hovorí komentátor v relácii na webe kupredudominulosti.cz.
Najmä v prípade moslimských migrantov sa podľa neho idea asimilácie vôbec neosvedčila. „… v prípade moslimských migrantov… v závislosti od toho, z nakoľko tradičnejšieho a zaostalejšieho kusa planéty pochádzajú,“ tvrdí Kechlibar s tým, že rozdiel je u juhoslovanských moslimov, Turkov zo sekulárneho pobrežia, kde leží napríklad Istanbul, a u arabských moslimov. A dodáva, že napríklad u vidieckeho Pakistanca je asimilácia úplne vylúčená a skôr vytvorí paralelnú spoločnosť.
Navyše taká paralelná spoločnosť je na tom často sociálne zle. „Každý vidí, že paralelné spoločnosti, ktoré vznikli, nie sú zase také produktívne a bohaté a samy osebe funkčné, že je v nich disproporčné množstvo ľudí na sociálnych dávkach a len málo ľudí, ktorí dosiahnu nejaké vyššie vzdelanie,“ všíma si Kechlibar a dopĺňa, že práve v takých spoločnostiach sa šíri náboženský extrémizmus z cudziny.
V rámci riešenia potom európski politici podľa Kechlibara museli vytvoriť mnoho príkazov a zákazov, a tým porušovali vlastné zásady liberalizmu.
„Keď sa pozriete na tú západnú Európu napríklad medzi 70. a 90. rokmi, tak prudko pribúdalo rôznych zákazov xenofóbneho správania na verejnosti a podobne. (…) Vznikli tak značne neliberálne zákony, ktoré v mene spoločenskej stability podväzujú možnosť zastávať a šíriť určité myšlienky,“ uvádza komentátor so slovami, že „liberalizmus je u nás jednoducho poškodený tovar“.
Kechlibar tiež tvrdí, že sloboda náboženstva navyše nemôže fungovať v prípade silného islamu. „Nie som si istý, či môže existovať sloboda náboženstva v spoločnosti, kde je silný islam,“ vraví.
Buď bude slabý islam, alebo bude živý a silný islam, ale v takom prípade bude ľuďom, ktorí k nemu majú vyslovene negatívny vzťah, hroziť nebezpečenstvo, pripomína komentátor udalosti okolo karikatúr v časopise Charlie Hebdo.
Podľa Kechlibara sme v rámci liberalizmu a multikulturalizmu obetovali vlastnú slobodu rúhať sa a robiť si žarty z náboženstva.
„Skoro vždy, keď niekto urobí nejaký základný, zásadný skok v nejakom poznaní, tak je to preto, že sa… na nejakú dogmu, a nemusí byť náboženská, pozrie inak. (…) Kombinovať pokrok vpred s intenzívnou systémovou náboženskou vierou, ktorá prerastá do politiky a stanovuje jej zákonom dané medze, sa, myslím, ešte nikomu nepodarilo,“ uvádza Kechlibar dôvod zaostalosti niektorých arabských krajín.
Ďalšou nezvládnutou stránkou liberalizmu je podľa Kechlibara tá ekonomická. „Sme v situácii, keď súčasný systém, ktorý sám seba nazýva ,liberalizmus‘, nie je veľmi ekonomicky funkčný,“ hodnotí analytik a matematik a ako príklad uvádza dnešnú EÚ.
„… máme spoločný pohyb tovaru, osôb, služieb. Teda základné slobody kapitálu. A miera, do akej to bude fungovať, dosť záleží na tom, ako vyzerajú jednotlivé členské štáty. Keď Európske hospodárske spoločenstvá začali v šiestich štátoch, tak medzi Holandskom a západným Nemeckom nebol zase taký rozdiel. Tam to mohlo fungovať celkom produktívne oboma smermi,“ hovorí Kechlibar s tým, že dnes v čase veľkých rozdielov medzi štátmi EÚ to nefunguje.
„Dnes máte hospodársky priestor, ktorý zahŕňa na jednej strane Bulharsko, Grécko, Andalúziu a podobné extrémne chudobné regióny a na druhej strane Luxembursko, ktoré má 11-krát väčšie nominálne príjmy na hlavu než Bulhari a 7-krát väčšie reálne,“ vysvetľuje. Ľudia sa podľa neho v rámci pohybu osôb potom jednoducho presťahujú za lepším do inej krajiny.
„Keď sa pozriete na Bulharsko, najchudobnejší štát EÚ, tak odtiaľ utieklo ohromné množstvo kvalifikovaných ľudí, je problém tam zohnať napríklad zubára…“ uvádza Kechlibar.
Liberalizmus je podľa neho na konci, pretože sa nemá kam posunúť. „Tieto princípy mŕtve nie sú, ale extrémne ťažko sa dajú skĺbiť s v zásade byrokratickými nadnárodnými organizáciami, ako je EÚ alebo napríklad aj vládnuca vrstva v USA,“ podotýka Kechlibar a veští: „A podľa môjho názoru EÚ toto nedokáže vyriešiť.“
autor: jma
