Čo z pohľadu cirkevného práva môže alebo nemôže kňaz v súvislosti s politickou súťažou, respektíve osobným angažovaním sa? Kde sa končí úloha cirkvi?
V chápaní katolíckej cirkvi je jej vlastnou úlohou ohlasovať a vykladať pravdy viery a vždy a všade ohlasovať morálne zásady týkajúce sa aj sociálneho poriadku, ako aj posudzovať akékoľvek ľudské záležitosti, pokiaľ to vyžadujú základné práva ľudskej osoby alebo spása duší.
Toto je podľa mňa základné kritérium, cez ktoré treba posudzovať akúkoľvek aktivitu cirkvi v politickej sfére.
V tejto definícii, ktorú obsahuje kánonické právo, pritom treba klásť dôraz na každé slovo, aby vynikla jej podstata.
Rešpektujúc systém pluralitného politického spoločenstva, cirkvi podľa môjho názoru neprináleží vyslovovať súdy o konkrétnych politikoch a subjektívne ich hodnotiť, ale výlučne len hodnotiť ich konkrétne počiny z hľadiska spomenutých objektívnych kritérií.
Môže sa k týmto veciam vyjadrovať aj kňaz?
V mene cirkvi majú túto úlohu v prvom rade biskupi, vrátane pápeža, nižšie duchovenstvo tak robí, respektíve má robiť výlučne pod autoritou svojho biskupa, takzvaného vlastného ordinára.
V prípade Mariána Kuffu je ním spišský diecézny biskup. Pokiaľ tak kňaz robí mimo tohto rámca, jeho postoje nemožno považovať za oficiálne stanovisko cirkvi.
JUDr. Igor Augustinič, Ph.D., LL.M. Zdroj: I.A.
Podľa kánonického práva klerici majú vždy všemožne podporovať zachovávanie na spravodlivosti založeného pokoja a svornosti medzi ľuďmi. Majú sa vyhýbať všetkému, čo je cudzie klerickému stavu, hoci by to aj bolo dobré.
Dôležitým kritériom je, že nemajú mať aktívnu účasť na práci v politických stranách a na riadení odborových organizácií.
Výnimka je možná len v prípade, ak to podľa úsudku kompetentnej cirkevnej vrchnosti vyžaduje buď obrana práv cirkvi, alebo napomáhanie spoločného dobra.
Kompetentnou cirkevnou vrchnosťou na povolenie takejto aktivity by v prípade kňaza bol jeho vlastný biskup, v prípade biskupa Svätá stolica.
Z toho vyplýva, že v prípade kňazov, ktorí prekračujú tieto kánonickým právom stanovené limity, alebo je ich pôsobenie vo verejnej mimocirkevnej sfére skrátka pastoračne nevhodné, je zodpovednosťou ich diecézneho biskupa vykonať príslušné kroky, aby sa nevhodným aktivitám zabránilo.
Teoreticky, v extrémnom prípade by mohla zasiahnuť priamo Svätá stolica. Konferencia biskupov tu nemá žiadnu priamu kompetenciu.
Právnou povinnosťou dotknutého kňaza je takéto rozhodnutie svojho diecézneho biskupa alebo Svätej stolice rešpektovať a podriadiť sa mu.
Marián Kuffa. Zdroj: TASR
Akým spôsobom môže diecézny biskup potrestať kňaza, ktorý prekračuje limity?
Môže upozorniť kňaza na nevhodnosť jeho pôsobenia. V tomto duchu vnímam aj medializované vyhlásenie spišského diecézneho biskupa a bratislavského arcibiskupa metropolitu.
Môže vydať trestný príkaz, ktorý spočíva v tom, že sa dotknutému kňazovi pod hrozbou kánonického trestu nariadi v rámci kánonického zákona niečo vykonať alebo niečoho sa zdržať.
Napríklad zdržať sa vystupovania v médiách alebo na podujatiach určitého typu, prípadne zdržať sa verejných vyjadrení na nejakú konkrétnu tému.
Pri neuposlúchnutí takého trestného príkazu môže diecézny biskup kňaza potrestať kánonickým trestom, vrátane trestu suspenzie, ktorá spočíva v zákaze vykonávať kňazský úrad.
Podľa čoho sa môže biskup pri rozhodovaní riadiť?
Tresty sa majú stanovovať do takej miery, do akej sú naozaj nevyhnutné na vhodnejšie zabezpečenie cirkevnej disciplíny. Ich uloženiu má vždy predchádzať bratské napomenutie a pokarhanie a k trestom sa má pristúpiť, len pokiaľ nie je možno inými prostriedkami dostatočne odstrániť pohoršenie, obnoviť spravodlivosť a napraviť vinníka.
Takže cirkev si aj s danou situáciou vie poradiť…
Cirkev má dostatočne účinné prostriedky na to, aby nevhodnému pôsobeniu svojich duchovných zabránila. Ich efektívne využitie však v konečnom dôsledku závisí od postoja toho-ktorého biskupa, ktorému dotknutý duchovný podlieha.
Biskup má teda v tomto veľmi veľkú autoritu, ale aj veľmi veľkú zodpovednosť, ktorá je tiež právne vymáhateľná a v extrémnych prípadoch dokonca môže viesť k odvolaniu biskupa zo strany Svätej stolice, pokiaľ sa preukáže, že biskup svojou nedbalosťou a zanedbávaním svojich povinností, ku ktorým patrí aj dohliadanie nad aktivitami vlastných kňazov, dopustil vznik veľkej škody, čo i len morálnej alebo duchovnej.
