Podľa Kechlibara trápia južné Francúzsko problémy etnického a náboženského charakteru. Vraj už nie je idylkou z filmov o žandároch. „Tam vznikol etnický a náboženský mix, ktorý úplne nenahráva pokoju,“ poznamenal.
Podľa jeho slov si prezident Emmanuel Macron aj vláda uvedomujú, že by sa s tým malo niečo robiť. „Neustále je nejaká snaha s tým niečo robiť. Otázkou je, či sa s tým niečo robiť dá. Predsa len ten problém je veľmi zanedbaný,“ poznamenal ďalej.
Emmanuel Macron. Zdroj: TASR
Jeho nová kniha o južnom Francúzsku sa odohráva v blízkej budúcnosti. Už teraz je však v oblasti čím ďalej viac početných etnicky oddelených štvrtí, kde bujnie islamský fundamentalizmus.
Dystopická vízia juhu Francúzska je vraj varovaním, aká tenká môže byť vrstva civilizácie. Ako uviedol Kechlibar, stačili by možno tri dni bez energie a vody.
„Tie veľké mestá… často volia napríklad Mélenchona, to je v podstate komunista, a na druhej strane len čo zájdete na úrovni okrskov za hranicu toho mesta, tak Le Penová získava 40-50 percent. To je ohromná polarizácia, ktorá nenasvedčuje ničomu dobrému,“ dodal.
Marine Le Penová. Zdroj: TASR
Okrem toho je tam podľa Kechlibara vysoká nezamestnanosť, ktorá predstavuje živnú pôdu pre radikálov. Z problematických mešít vraj odchádzajú regrúti do Islamského štátu. „Odišlo, ak sa nemýlim, 700 Francúzov,“ povedal.
Ľudia aj politici sú si síce vedomí, že problém treba riešiť, ale nikto si nevie rady, aké má byť ono riešenie. Ekonomika vo Francúzsku je stále „taká dýchavičná“.
Podľa jeho slov Francúzsko dopláca na to, že importovalo veľké množstvo gastarbeiterov. Chceli lacnú pracovnú silu, no prišli ľudia. V druhej generácii však pôvodné pracovné miesta zanikli a Francúzi jej príslušníkov nevnímajú ako Francúzov – a oni sami sa už necítia ani Alžírčanmi alebo Maročanmi.
„A predsa len islam im tú identitu dáva,“ podotkol s tým, že prvá generácia nebola taká problémová. „Mladšia generácia je radikálnejšia,“ doplnil Kechlibar.
