Herečka Martha Issová si myslí, že by Česi, Moravania a Slezania mali pomáhať utečencom. Keď už pre nič iné, tak preto, že sami nevedia, kedy môžu potrebovať pomoc. Aj im by sa potom mohlo stať, že sa k nim svet obráti chrbtom v hodine najväčšej núdze, podobne ako sa teraz nemalá časť českej populácie odvracia od súčasných utečencov.
Sama sa narodila v Česku, ale jej stará mama so starým otcom ešte pochádzali zo Sýrie; ju samotnú prekvapuje, ako sa niektorí Česi pozerajú na cudzincov tzv. cez prsty.
„Ale keď človek ponorí hlavu do žumpy zvanej internet, tak tam, samozrejme, tie reakcie sú a je toho veľa. Ale je to vždy anonymná sféra, ktorá zrazu umožní ľuďom vypustiť zo seba to najtemnejšie dno duše,“ poznamenala Issová.
Tento nechutný spôsob vyjadrovania Issová pripisuje na vrub štyridsiatim rokom komunistickej nadvlády nad krajinou. Mnohí ľudia sa podľa herečky doteraz neodhodlali na kritické uvažovanie, radšej si nechajú predložiť jediný tzv. správny názor, s tým sa uspokoja a fakticky sa tak nechajú ovládať tým, kto názor vyslovil.
„My sme malý národ, boli sme zvyknutí žiť pod nadvládou cudzích mocností, dlho tu nebola sloboda a bolo normálne, že informácie, ktoré sa ku mne dostávajú z oficiálnej sféry a z médií, sú lživé. Myslím, že tých 40 rokov komunizmu malo veľmi devastujúci účinok na dušu národa. A preto ľudia nefiltrujú, sú zvyknutí prijímať informácie ako danú vec a nepestovať v sebe kritické myslenie, nedávať si veci do súvislostí, neviesť dialóg, ale vziať to, čo sa mi hovorí, ako fakt a už sa báť,“ uviedla herečka.
Okrem toho, že by si priala, aby ľudia kriticky mysleli, má na srdci aj to, aby prejavili súcit, ľudskosť a uvedomili si, že iným treba pomáhať.
„Aby sa nebáli, aby neboli zaslepení strachom o materiálne zabezpečenie a nezabúdali na to, čo je v nás najviac ľudské, na nejakú solidaritu, vzájomnú pomoc, priateľstvo, sesterstvo a bratstvo,“ dodala.
Celý rozhovor nájdete na webe opu.cz.
