Nová predsedníčka TOP 09 Markéta Pekarová Adamová chce svoju stranu opäť doviesť do vlády. Pred pár dňami na volebnom sneme vyhlásila, že Česko potrebuje ďalšiu métu a tou je pripojenie k eurozóne, aby sa stalo plnohodnotným členom elitného klubu Európskej únie, najsilnejšej ekonomiky na zemi a najlepšieho miesta na svete. Prijatie eura bude podľa nej dovŕšením hesla z novembra 1989 „Späť do Európy“. Možno s ňou súhlasiť v tom, že by sa mala Česká republika vymaniť zo spoločnosti zlotého a forintu, pretože to je trochu symbolika, kam sa posúvajú Poľsko a Maďarsko, kde sa týmito menami platí?
To sú len emócie. Ja neuznávam činy vedené emóciami, ja uznávam činy riadené rozumom.
Povedačky o eure sú u nás motivované iba emóciami a nedostatkom informácií. Z tohtoročného prieskumu plynie, že 75 percent ľudí si euro nepraje. Prechod na euro si praje len 20 percent ľudí. Čiže tejto hlučnej menšine sa podarilo svoju tému opäť vrátiť do diskusie, hoci v demokratickej spoločnosti bez prívlastkov by taká téma bola vzhľadom na nízku podporu taká okrajová, že by sa o nej hovorilo… Tiež len okrajovo.
O tom, aké je euro pre Česko nevhodné, sme tu hovorili už opakovane, tak aby sme sa neopakovali, vypichnem jeden aspekt, ktorému porozumie každý: jednou – z mnohých – obetí eura sú v eurozóne penzijné fondy. Tie majú so zápornými úrokovými sadzbami veľmi ťažký život. So zápornými výnosmi, ako sa dnes pekne hovorí – natvrdo preložené: so stratami – totiž ich zakladatelia nepočítali. Záporné výnosy akosi nie sú zlučiteľné s logikou investovania.
Tieto záporné výnosy sú umožnené len zlou politikou ECB.
Zahraničné médiá na rozdiel od českých preto intenzívne rozoberajú správu, že holandské penzijné fondy budú zrejme znižovať vyplácané dôchodky, a to napriek tomu, že sú považované za jedny z najlepších na svete.
Holandské úrady preto zvažujú zmenu regulácie fondov: teda vymenia bezpečnosť fondov za veľmi riskantné a aspoň nejaké výnosy. Navyše úrady zvýšia odchodový vek do dôchodku, aby bol prvý pilier dôchodkového systému s týmito stratami fondov ufinancovateľný.
Uvedomujú si českí milovníci eura z TOP 09, že euro teda napríklad viedlo k zvýšeniu veku odchodu do dôchodku a k zníženiu dôchodkov? A to je len jeden príklad za všetky, tak by sme mohli pokračovať.
Markéta Pekarová Adamová. Zdroj: Hans Štembera
Keď sa nedohodli zamestnávatelia a odbory, rozhodla vláda, že od januára budúceho roku stúpne minimálna mzda na 14 600 korún (v prepočte 570 eur). Je po chystanom zvýšení o 1 250 korún cena nekvalifikovanej práce úplne mimo reálnej trhovej hodnoty, ako v reakcii uviedla Hospodárska komora ČR?
Áno, cena nekvalifikovanej práce sa týmto dostane mimo reálnej trhovej hodnoty. Mnoho ľudí to odsunie do kategórie nezamestnateľnosti. Teda nie že by sa ocitli medzi nezamestnanými – oni sa prosto už ani nebudú o zamestnanie pokúšať a stanú sa jednoducho ekonomicky neaktívnymi.
Pre takých nekvalifikovaných ľudí to rozhodne žiadne „sociálne opatrenie“ nie je. Tým by najviac pomohlo minimálnu mzdu úplne zrušiť.
V októbri schválila Poslanecká snemovňa v prvom čítaní základné parametre štátneho rozpočtu, minulú stredu sa poslanci v druhom čítaní predbiehali v návrhoch na presuny v celkovom objeme približne 177 miliárd korún (v prepočte 6,94 miliardy eur). Poslanci navrhujú pridať okrem iného menším obciam na investície do škôl a bytov, na platy učiteľov, na školstvo, na opravu ciest, sociálne služby alebo na pozemkové úpravy. Ubrať chcú napríklad z plánovaných výdavkov na štátny dlh, z rozpočtovej rezervy, zo zliav na cestovné alebo z peňazí na podporu agropotravinárskeho komplexu. Ktorý z presunov, či už tým, alebo oným smerom, by sa vám páčil?
Zlé je čokoľvek, čo smeruje k posilneniu lokálnych drobných obiet v rámci tej-ktorej konkrétnej obce alebo k vyššiemu prerozdeľovaniu, a dobré je to, čo smeruje k posilneniu makroekonomických priorít. Tými prioritami by malo byť zbavenie sa verejného dlhu a posilnenie rozpočtovej rezervy „pre všetky prípady“.
Pokiaľ teda zo spomínaných vecí mám vybrať nejakú pozitívnu, podpísala by som ubratie peňazí zo zliav na cestovnom aj z podpory agropotravinárskeho komplexu.
Európsky parlament vyhlásil minulý týždeň vo štvrtok klimatickú núdzu v celej Európskej únii. Stručný text vyhlasujúci „klimatickú a environmentálnu núdzu“ vyzval nastupujúcu Európsku komisiu, aby prišla s legislatívnymi návrhmi a rozpočtovými krokmi, ktoré zaistia splnenie klimatických cieľov. Vyzerá to, že ide o nahrávku na smeč novej predsedníčke Komisie Ursule von der Leyenovej, ktorá chce už skôr prijatý záväzok úniových krajín, že do roku 2030 znížia emisie skleníkových plynov o štyridsať percent oproti hodnotám z roku 1990, zvýšiť na päťdesiat percent. Máme čakať ďalšie dirigovanie toho, ako máme žiť? Nesnaží sa však EÚ dostať z klimatickej núdze za cenu, že spadne do inej núdze?
Áno, máme čakať ďalšie dirigovanie toho, ako máme žiť, a áno, Európska únia tým spadne do novej núdze bez toho, aby akúkoľvek klimatickú núdzu vyriešila. Klimatickú núdzu nemožno vyriešiť, pretože žiadna nie je. Fakt, že sa otepľuje a mení sa klíma, ešte nemožno označiť za núdzu. Jednoducho sa otepľuje a my sa tomu musíme prispôsobiť – nič viac, nič menej.
Všetky ďalšie povedačky okolo toho sú len novým náboženstvom. Kto na nové náboženstvo nenaskočí, je označovaný za klímakacíra, pardon, chcela som povedať klímaskeptika. A ako na kacíra sa na neho tiež hľadí.
A v rámci obety tomuto novému klímanáboženstvu EÚ veľmi systematicky likviduje svoju vlastnú prosperitu aj slobodu. Počítanie CO2 aj v sódovke je vlastne podobné podplácanie svojho svedomia, ako bolo predávanie odpustkov v cirkvi. Nájdite tri rozdiely!
Bohužiaľ toto nové náboženstvo je extrémne likvidačné pre akúkoľvek spoločenskú prosperitu, takže dúfam, že sa z neho Európa čoskoro spamätá.
Najkomickejšie na tom je, že táto európska honba za CO2 vedie vo svojom dôsledku k tomu, že sa prudko zvyšuje produkcia CO2 inde na planéte, pretože z európskeho pohľadu „nečistý“ priemysel aj „nečisté autá“ sú ako vedľajší efekt masovo presúvané do menej rozvinutých oblastí, ktoré si s tým, samozrejme, nelámu hlavu.
A pokiaľ ide o elektromobilitu – celkom som škodoradostne zvedavá, čo bude, až Európa zrazu zistí, že likvidácia použitých batérií je oveľa väčší environmentálny problém ako prevádzka starých dobrých dieselov s NOx či celá produkcia CO2. Že by sa potom zrazu od elektromobility potichu a nenápadne ustupovalo, ako sa ustupovalo od biopalív, keď sa zistilo, že sú „prekvapivo“ neekologické? Bohužiaľ sotva, pretože sa už do elektromobility investovalo príliš mnoho kapitálu…
Ursula von der Leyenová. Zdroj: TASR
Ekonómovi a bývalému politikovi Berndovi Luckemu sa až tretíkrát, a to ešte len vďaka prítomnosti stoviek policajtov, podarilo vystúpiť na univerzite v Hamburgu so svojou prednáškou o makroekonomike, keď predchádzajúce dva pokusy zmarili protesty zo strany aktivistov z Antify. Tým prekážalo, že ide o zakladateľa a bývalého člena Alternatívy pre Nemecko. Sú na tom Česi v porovnaní so svojimi západnými susedmi tak dobre, že sa im nemôže stať, aby napríklad práve o ekonomike mohol verejne hovoriť len ten, kto má tzv. čistý politický štít?
„Čistý“ politický štít? Táto formulácia podsúva predstavu, že zakladateľ AfD, ktorý sa navyše neskôr od AfD ešte dištancoval, čistý štít nemá, čo už samo osebe mi pripadá ako neúnosné tvrdenie.
Akademická pôda by mala byť práve tým miestom, ktoré sa stáva kolbišťom názorov. Vedecká činnosť je založená na tom, že sa o vedeckých poznatkoch musí neustále pochybovať, aby sa nachádzali nové cesty. Len čo sa o výstupe vedy prestáva pochybovať, veda prestáva byť vedou a stáva sa aktivizmom a náboženstvom, o ktorých sa nepochybuje.
Navyše ma zaráža, že niekto vôbec môže práve Antifu brať vážne. Máme predsa paragrafy na propagáciu hnutí smerujúcich k potlačeniu práv a slobôd človeka. Tak ako je možné, že ju jednoducho polícia nerozprášila a nezaistila poriadok a pokoj pre prednášku hneď prvýkrát?
U nás na tom síce sme trochu lepšie, ale súčasne aj na českých univerzitách sa to začína zhoršovať, napadajú mi minimálne dva príklady z poslednej doby, keď sa to ukázalo.
Minulý piatok sa uskutočnila dni a týždne dopredu ohlasovaná zľavová akcia black friday, pri ktorej Česi utratili v internetových obchodoch 800 miliónov Kč (v prepočte 31,4 milióna eur), čo je o 250 percent viac oproti bežnému piatku. Oproti vlaňajšiemu black friday sa tržby obchodníkov zvýšili zhruba o štvrtinu. Vnímate to tak, že si predajcovia prečisťujú zásoby a zákazníci na tom zarábajú, alebo sa to dá brať skôr ako trik a snaha ľudí nachytať, pretože sa často inzerujú zľavy, ktoré nimi nie sú a od pôvodnej ceny sa mnohokrát príliš nelíšia?
Je to niečo medzi. Jednoducho sa tento „nákupný sviatok“ ustálil a obchodníci s ním dopredu vo svojich kalkuláciách počítajú, majú marže nastavené tak, aby sa im aj tento výpredaj so znížením marží vyplatil. Treba to vnímať ako druh konkurenčného boja. Jednoducho kto nedokáže znížiť marže a black friday sa nezúčastňuje, ten nemá tržby a prípadne aj končí.
Vlastne sa to dá povedať aj tak, že fakt, že sa tohto „sviatku“ zúčastňujú prakticky všetci maloobchodníci od istej veľkostnej kategórie vyššie, svedčí o vysokej konkurencii medzi nimi. A to je dobré pre spotrebiteľov.