štvrtok, 2 júla, 2020
27 C
Bratislava
Úvod Aréna Baránek: Mne informácia, že Fica idú stíhať, pripomenula 80. roky. Zúri tu...

Baránek: Mne informácia, že Fica idú stíhať, pripomenula 80. roky. Zúri tu vojna medzi konzervatívcami a neomarxistami, žiadni liberáli

Predsedu Smeru – SD Roberta Fica obvinila policajná NAKA z hanobenia rasy a schvaľovania trestného činu. Podľa vás oprávnene?

V mojom ponímaní Robert Fico napriek mojim výhradám, že udržiaval korupčný systém, za ktorým ostávajú mŕtvoly, v tomto prípade nevidím dôvod, aby ho obviňovali a vyšetrovali. On prejavil názor.

My sa tu fakt musíme začať reálne baviť o tom, čo je extrémizmus a čo nie je extrémizmus, kde sa začína a končí sloboda prejavu, lebo  narábame s tými prejavmi veľmi ľahkovážne, pružne a gumovo.

Neuvedomujeme si pritom vážnosť tej ľahkovážnosti, a mne informácia, že Fica idú stíhať, pripomenula 80. roky, keď mňa stíhali a chodil som na výsluchy.

Aký to bude mať vplyv podľa vás na preferencie Smeru? 

Žiadny, skôr to posilní preferencie.

Smer redizajnoval logo svojej strany, majú tam uvedené nový Smer, ružu nahradili šípom. Má to vo voličovi asociovať, že minulosť je za nimi?

Určite tým chceli naznačiť až generačnú výmenu, keďže volebným lídrom je Peter Pellegrini. Je tam tá zmena, že nastupuje nová generácia, čo je zatiaľ v symbolickej rovine.

Čo je zaujímavé, udialo sa to zrejme so súhlasom Roberta Fica, keďže som ho nepočul proti tomu veľmi protestovať. Takže v tomto sú zatiaľ homogénni. Či je tá homogenita reálna, ukáže vývoj po voľbách.

Dovtedy nepredpokladám, že by Smer podľahol procesom, ako sme videli napríklad v SaS. To je jedna vec, ale či je zmena reálna, ukáže vývoj po voľbách.

Na snímke zľava Peter Pellegrini a Robert Fico. Zdroj: TASR

Ak by voľby vyhral Smer, bude totiž zaujímavé sledovať, či bude vyjednávať koalíciu Pellegrini, alebo Fico, a ak Smer voľby nevyhrá, bude zaujímavé sledovať, či bude povereným za stranu Pellegrini alebo Fico.

Toto sa mi zdá byť najdôležitejšie v kontexte vašej otázky, ale to zistíme až po voľbách.

Čo hovoríte vo všeobecnosti na aktuálnu politickú situáciu? Dá sa povedať, kto skončil v parlamente a kto nie?

Bolo by nespravodlivé voči tým stranám teraz predpovedať, kto skončil a kto nie… Do volieb ostávajú takmer tri mesiace a strany sa nedajú oznámkovať a povedať niekomu, vy už nemáte šancu, lebo to nie je pravda.

Svoju kandidátku predstavil s veľkou pompou aj Igor Matovič z OĽaNO. Prvé miesto patrí neznámej učiteľke z východu, v prvej desiatke má aj bývalého vyšetrovateľa Gorily. Kandidátkou v podstate podporil názov svojho hnutia.

Áno. Treba povedať, že takýto pokus sme videli pred pár rokmi, keď strana 99 percent dala tiež na kandidátku neznámu ženu, ale oni vo voľbách neuspeli. Matovič vsadil na tie známe mená aj preto, že zrejme verí, že to potiahnu.

Učiteľku na prvom mieste by som vnímal skôr symbolicky. 

Ostaňme ešte pri  Igorovi Matovičovi – tvrdí, že strana Za ľudí exprezidenta Andreja Kisku rozdrobila opozíciu, lebo pred jeho vstupom do politiky by volilo opozíciu 47 percent ľudí, a dnes po jeho vstupe o 0,4 percenta ľudí menej, takže žiadnych voličov pre opozíciu nepriniesol.

Matovič  tu narába s preferenciami ako s absolútne exaktnými údajmi meranými v laboratóriu. Nezohľadňuje presuny voličov, celkovo je jeho interpretácia  z pohľadu štatistiky nezmyselná.

Spomedzi nových strán minimálne dve strany tu určite na parlament našliapnuté  majú – Harabinova Vlasť a Druckerova Dobrá voľba.

Harabin má voličov naprieč celým politickým spektrom, on má voličov Smeru aj SNS, aj KDH, ide o konzervatívno-kresťanských voličov roztrúsených po viacerých stranách, neťahá k sebe len voličov jednej strany.

Jeho voliči sú rozptýlení, roztrúsení vo viacerých stranách. Druckerova Dobrá voľba možno aj má program, aj odborníkov, ale zdá sa, že je tam možno problém s marketingom a nejakým výraznejším presadením sa.

Uvidíme, do volieb sú ešte tri mesiace.

Takže majú marketingový problém? 

Povedzme si pravdu, že mediálny priestor na Slovensku je veľmi malý, je tu zopár  médií. Navyše, tie médiá tu nekopírujú hodnotovú a politickú štruktúru krajiny. Oni sú v masívnej miere ľavicové a liberálne.

Potom logicky hocijaký iný subjekt má menší priestor na prezentáciu a musí si ten priestor zaplatiť formou inzercie.

Podľa politológa má možno Druckerova Dobrá voľba program aj odborníkov, ale zdá sa, že má marketingový problém. Zdroj: TASR

Na rozdiel od týchto strán iná strana – a to KDH, zdá sa, že sa do parlamentu dostane aj bez nejakých veľkých prezentácií a priestoru v médiách.

To je však iný prípad, KDH je známa značka, ktorá je tu dlho, pomáhal som KDH zakladať ešte v decembri 1989 a to sa nedá porovnávať. KDH  je známe.

Prirovnal by som to k prezidentským voľbám, keď išiel kandidovať Fico a Kiska. Fico sa nemusel  predstavovať, bol známy, a Kiska potreboval minúť veľa peňazí, aby vôbec vošlo ľuďom do podvedomia, že nejaký Kiska existuje.

Andrej KIska. Zdroj: TASR

A tu je to podobné, len tu je to o to horšie, že tie politické strany nie sú dve ako hlavní kandidáti na prezidenta, ale je ich tu veľa a tým pádom je väčšia konkurencia strán, ktoré sa potrebujú „uplacírovať“.

No a to je pre nové malé strany problém, lebo tu nemajú k dispozícii toľko celoplošných médií, koľko  by potrebovali. Plus je tu ten problém, o  ktorom som hovoril – orientácia väčšiny médií  je taká, aká je. 

Komplet všetci politici – sprava či zľava aj prezidentka Zuzana Čaputová vnímajú ako veľký problém polarizáciu spoločnosti. Myslíte si, že sa situácia upokojí po voľbách?

Nie. Tu to nie je o tom, že voľby niečo upokoja. Žiadne voľby neprinesú výsledok, s ktorým by bol každý spokojný. Takto: sú tu spoločné témy ako korupcia, zdravotníctvo,  školstvo, ochrana životného prostredia.

To sú témy, pri ktorých sa takmer všetky strany zhodnú. Z toho by po voľbách mohol nastať istý konsenzus medzi stranami.

Ale – je tu ešte niečo, čo tu ani v minulých voľbách nebolo, a ja to nazývam kultúrna vojna a je tu silný súboj medzi konzervatívcami a neomarxistami. Zároveň nehovorím liberálmi, lebo to dehonestuje liberalizmus ako taký.

Toto je niečo, čo je áno alebo nie. Je to niečo, čo je biele alebo čierne, a neexistuje kompromis.

Táto kultúrna vojna bude pokračovať aj po voľbách a je otázka, či budú schopní kompromisov, hoci ťažko povedať, aký je kompromis pri potratoch.

Môžu nájsť zhodu na boji proti korupcii, tú zhodu nájdu v deklaratívnej rovine aj tí, ktorí korupciu desaťročie živili… Lenže nenájdete kompromis  na všetko a sú témy, ktoré  a dajú skompromisovať len na úkor názorov jednej alebo  druhej strany.

Autor: Lucia  Balichová

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

- Reklama -

NAJČÍTANEJŠIE

Juhokórejčanke transplantovali pľúca po prekonaní COVID-19

Päťdesiatročnej Juhokórejčanke transplantovali pľúca po tom, ako jej dýchaciu sústavu vážne poškodil koronavírus SARS-CoV-2. Informovala o tom agentúra Jonhap s odvolaním sa...

Daňovo-odvodové zaťaženie by nemalo rásť, ubezpečuje Heger po sto dňoch vlády. Je to súčasť sociálnej politiky

Daňovo-odvodové zaťaženie na Slovensku by nemalo rásť. Uviedol to pre TASR minister financií Eduard Heger (OĽaNO) pri príležitosti 100 dní vlády. Zároveň...

Ak bude treba, zostanem dlhšie, ubezpečil Lučanský

Prezident Policajného zboru SR Milan Lučanský, ktorý v utorok (30. 6.) informoval o odstúpení z funkcie a požiadal o uvoľnenie zo služobného...

Na Slovensku v stredu pribudlo 13 nakazených novým koronavírusom

V stredu (1. 7.) pribudlo na Slovensku 13 prípadov nákazy novým koronavírusom. Celkovo krajina doteraz eviduje 1700 pozitívne testovaných na ochorenie COVID-19....
Slovensko
Pozitívne vzorky 1,700 +13 Dnes Úmrtí 28 Uzdravení 1,466 Infikovaných 206 Last updated: 2. júla 2020 - 11:53 (+02:00)
Koronavírus (COVID-19), súhrn a štatistiky