TIS vo štvrtok (5. 12.) vydala správu o férovosti financovania predvolebnej kampane jednotlivými stranami. Skúsme najskôr vysvetliť obsah slova transparentnosť v tejto súvislosti?
Keďže veríme, že ak sa strana nespráva transparentne pri volebnej súťaži, nebude takou ani po získaní moci, pozreli sme sa preto podrobne na to, ako vyzerajú kampane strán z pohľadu transparentnosti.
Hodnotili sme, či ich volebné účty obsahujú mená darcov, ako aj cieľ a mená firiem, kam peniaze posielajú, keďže to občanom umožňuje skontrolovať, ako sú kampane financované a či strany dodržiavajú maximálne limity na výdavky.
Tiež sme zisťovali, či strany prezradia finančné príjmy či daňové priznania svojich lídrov, či povedia zloženie svojich volebných tímov, ako aj uvedú peniaze, ktoré minuli ešte do začiatku oficiálnej kampane.
Cieľom vášho volebného monitoringu je motivovať súperiace politické strany k férovému vedeniu kampaní. Darí sa vám to? Má to zmysel, keď strany túto otázku vedia obísť rôznymi fígľami?
Tak ako sme pomohli podobnými krokmi spraviť prezidentskú kampaň doteraz najtransparentnejšou v histórii Slovenska (o súčasnej prezidentke z pohľadu financovania jej kampane či osobných príjmov pred vstupom do politiky vieme viac ako o hociktorom prezidentovi doteraz), tak sa nám darí otvoriť politikov vyššej kontrole.
Už od troch volebných lídrov máme podrobné majetkové priznania (dvaja zverejnili aj tie daňové) a viaceré strany po našej kritike sľúbili stransparentniť svoje volebné účty.
Strany sa zaviazali vytvoriť nejaký nezávislý orgán, ktorý by kontroloval financovanie politických strán ešte v roku 2012, no ukazuje sa, že v reále to nefunguje. Ako by mohol vyzerať akýsi ideálny model kontroly?
Na kontrolu existuje volebná komisia, ale reálne nemá kapacitu a peniaze na to, aby skutočne skontrolovala transparentnosť volieb. Aj komisia je však do veľkej miery delegovaná politickými stranami, čiže stále bude dôležité, aby s kontrolou pomáhal aj občiansky sektor.
Transparentné účty nie sú dokonalým nástrojom pre kontrolu kampaní, ale určite pomáhajú vniesť viac svetla, od koho a kam putujú počas kampane peniaze.
Okrem nich sa však naozaj treba aj pozerať, odkiaľ strana získala peniaze pred kampaňou (strany to musia vykazovať na webe, resp. vo výročných správach) a tiež, kto sú koncoví prijímatelia kampaňových výdavkov, či len sprostredkovatelia, alebo priamo médiá, tlačiarne atď.
Na správu negatívne zareagovali v strane Smer, ktorá podľa vašich výsledkov vedie svoju kampaň najnetransparentnejšie. Podľa nich správa nie je férová. Prečo podľa vás Smer vedie svoju kampaň netransparentne?
Strana Smer sa rozhodla na rozdiel od väčšiny strán zakryť, kam vlastne míňa peniaze na kampaň. Obratom ich totiž poslala na dve spriaznené agentúry. Kým pri väčšine účtov strán vidíte, koľko míňajú na bilbordy, koľko na Facebook, plagáty a cez ktoré firmy, Smer vám to nepovie, čo znemožňuje kontrolu, či naozaj dodržiavajú oficiálny limit kampane. Okrem toho v Smere neboli ochotní zverejniť daňové priznania Petra Pellegriniho ako ich lídra ani poskytnúť akékoľvek ďalšie informácie o kampani, ako to spravili ostatné strany.
Ani ďalší nie sú “čistí” – ĽSNS si bez vysvetlenia vybrala 26-tisíc eur v hotovosti a Štefanovi Harabinovi kampaň platia dvaja tajomní darcovia. Pred voľbami sa opäť ukazuje, že voliči sa z otvorených účtov strán dozvedia o financovaní predvolebnej kampane len toľko, koľko im strany dovolia.
Pri ostatných stranách sú relatívne malé rozdiely a skoro každá má nejaké nedostatky.
Kontroverzia okolo letnej kampane strany Za ľudí spočíva v nedokonalosti volebných zákonov, objasňuje Šípoš. Zdroj: TASR
Ešte k tomu Harabinovi, vo vašej správe skončil napriek týmto dvom darcom lepšie ako napríklad SNS alebo Za ľudí. Dá sa to zjednodušiť slovami: Harabin financuje kampaň férovejšie ako Kiska?
Kampaň strany Vlasť z pohľadu kompletnosti transparentných účtov či rozsahu zverejneného majetkového priznania ich lídra Štefana Harabina patrí k tým lepším.
Strana Za ľudí skončila tesne horšia ako Vlasť najmä preto, lebo na ich volebnom účte je najväčšou položkou výdavok 63-tisíc eur bez označenia prijímateľa, teda pred verejnosťou neidentifikovateľnou firmou.
Smer na vaše výsledky reagoval obvinením, že správa je politicky motivovaná a zámerne poškodzuje túto najsilnejšiu politickú stranu, navyše upozorňujú, že do roku 2009 stála na čele TIS manželka predsedu strany Spolu Miroslava Beblavého Emília Sičáková-Beblavá. Dnes v TIS stále pôsobí. Ako by ste to komentovali?
Reakcia Smeru bola nepresvedčivá. Ak si všimnete, neskritizovali jediný fakt, ktorý sme o strane zverejnili, ale napadli naše prepojenie na pani Beblavú. Aj to klamlivo, lebo pani Beblavá už 10 rokov nie je ani programovou riaditeľkou, ani zamestnankyňou Transparency. Je členkou štvorčlennej správnej rady, čo je čestná, neplatená funkcia, a nik z členov nemal prístup k nášmu hodnoteniu a ani sa na ňom nepodieľal.
Bolo porušením pravidiel financovania volebnej kampane aj to, keď Andrej Kiska dlhé mesiace predtým promoval svoju novú stranu?
Kontroverzia okolo letnej kampane strany Andreja Kisku spočíva v nedokonalosti volebných zákonov. Takzvaná volebná kampaň je samotným ministerstvom vnútra definovaná veľmi úzko, čiže napríklad výdavky vládnych politikov a chválenie sa schválenými zákonmi bez vyzývania na volenie sa neberie ako súčasť kampane. Tým pádom sa ani bilbordy vtedy ešte občianskeho združenia Za ľudí nedajú považovať za volebnú kampaň.
Na druhej strane takýto postoj ministerstva vnútra, ktoré voľby dozoruje, umožňuje reálne nafúknuť maximálne limity na propagáciu pred voľbami tak, že si založíte nejaké združenie. My by sme preto preferovali širšie chápanie kampane, kde by všetky spomínané príklady už boli súčasťou toho limitu troch miliónov eur na stranu. Tomuto chaosu pomohla aj koalícia, že narýchlo tesne pred vyhlásením volieb zmenila volebné pravidlá tak, aby novým stranám sťažila fungovanie.
Prekvapilo vás, že od minulého týždňa čelí obvineniu aj bývalý prezident a predseda Za ľudí Andrej Kiska v súvislosti s financovaním jeho predvolebnej prezidentskej kampane, respektíve s kauzou jeho firmy KTAG?
Na jednej strane pre začatie stíhania kohokoľvek nemôže byť podstatné, či je práve volebná kampaň, alebo nie. Predsa chceme, aby platilo “padni, komu padni”. Na druhej strane, ak ide o staré prípady, je namieste pochybnosť, či niekto nechce ovplyvňovať voľby. O to viac, ako spolitizovaná je naša polícia pri veľkých prípadoch. Privítal by som zo strany polície podrobnejšie vysvetlenie, aké má dôkazy, nech vie verejnosť lepšie posúdiť, či konala polícia oprávnene.
Vy ste sa už v minulosti vyjadrili, že pre vás bolo Kiskovo vysvetlenie nedostatočné, resp. nie je dôveryhodné, pretože kampaň nie je bežná činnosť tejto firmy. Ako hodnotíte jeho stíhanie?
Účtovanie politickej kampane ako firemných nákladov bolo veľkým prešľapom. Je však pravdou, že keď firma dane doplatí, je stíhanie jej konateľov bez preukázania úmyslu veľmi ojedinelé, hoci Kiska by nebol ani prvým prípadom. O to viac teda záleží, či polícia má úmysel dokázaný, inak by nielen nemalo mať to stíhanie šancu pred súdom, ale ukazovalo by aj na účelové konanie.
