Svoj komentár na serveri Lidovky.cz bývalý prezident otvára citátom W. Somerseta Maughama, že „pocit bezmoci (či bezmocnosti) je s výnimkou niekoľkých výnimočných historických okamihov prevažujúcim stavom ľudského údelu“.
„Čím je spoločnosť neslobodnejšia, tým je tento pocit silnejší,“ píše a zároveň mieri na esej o bezmocnosti človeka za minulého režimu od svojho predchodcu, prezidenta Václava Havla. Tieto slová dnes majú Klausa znepokojovať, keďže sa používajú aj v situácii, keď ľudia bezmocní nie sú.
Inšpirovať ho k týmto slovám má „skupina spoluobčanov“, ktorými sú Michael Žantovský, Tomáš Klvaňa, Petr Pithart, Roman Joch a ďalší, ktorí si podľa neho „spolu s obdobne uvažujúcimi ľuďmi z ďalších krajín strednej Európy zmonopolizovali exkluzivitu vzťahov k USA (resp. s jednou skupinou ľudí z USA)“ a založili organizáciu Aspen Institute Central Europe.
Klaus poukázal, že títo ľudia počas plynutia času „prežili všetky ideové obraty a zvraty politiky nielen našej, ale aj politiky americkej“. Narážal tak napríklad na „Clintona (a Albrightovú) s ich juhoslovanským dobrodružstvom“ či „podporu arabských (a iných) jarí v ére Obamu“. „… a aj keď mali najväčšie ťažkosti zmieriť sa s Trumpom (cítia sa nad ním byť intelektuálne a morálne povznesení), tvária sa, že majú na Ameriku stále monopol,“ dopĺňa.
Donald Trump. Zdroj: TASR
Hlavnou motiváciou napísania komentára však pre Klausa bolo tohtoročné 4. číslo ich časopisu, ktoré vyšlo tridsať rokov od pádu komunizmu.
„Na titulnej stránke časopisu je zvädnutá kvetina a nadpis: The Powerless Are Tired: 1989 – 2019, bezmocní sú unavení. Hovoria asi o sebe,“ pustil sa do „skupiny spoluobčanov“ Klaus. Podľa neho majú byť títo ľudia frustrovaní „z toho, že nie sú pri moci, čo bol ich hlavný cieľ“. „Ich hodnotenie nás, ktorí medzi nich nepatríme, je nesmierne sebavedomé a arogantné,“ zhŕňa bývalá česká hlava štátu.
Pobúriť ho mal napríklad ich výrok, že ľudia u nás po Nežnej revolúcii boli „dezorientovaní“.
„Odmietam, za seba samého aj za veľa ďalších ľudí krajín bývalého komunizmu, že sme boli dezorientovaní a že sme nemali vlastný, celkom vyvinutý a vtedajší svet chápajúci rozum. Tvrdím, že sme – napriek všetkým existujúcim obmedzeniam vtedajšej éry – nemali pocit ,väzňov‘,“ oboril sa.
Nepáčia sa mu tiež slová šéfredaktora štvrťročníka Aleksandera Kaczorowského. „Naozaj máme prijímať neobmedzené množstvo migrantov, pretože to ,dlhujeme EÚ‘? Myslí autor vážne vetu, že ,migračná kríza (on, samozrejme, hovorí utečenecká kríza) sa stala pre krajiny Vyšehradu perfektnou výhovorkou rozvadiť sa s Bruselom‘?“ pýta sa Klaus.
„Ďalšia Poľka, Małgorzata Fidelisová z University of Illinois, čiže nie z Poľska, vidí v strednej Európe iba ,rast pravicového autoritarizmu populistov‘ (str. 10) a považuje to za zásadné popretie ,demokratizácie‘, ktorá nastala po páde komunizmu. Ja vidím v strednej Európe všeličo, ale nie rast pravicového autoritarizmu,“ pripája.
Nepotešil ho ani bývalý politik ODA Daniel Kroupa, ktorý „sa sťažuje, že sme ,neboli schopní vytvoriť silné politické strany ako napríklad v Nemecku‘“. „Mal by, po prvé, povedať, že to bol práve on, kto v roku 1991 zásadne prispel k nemožnosti vytvoriť silnú jednotnú pravicu, a po druhé, naozaj si myslí, že majú pre nás byť politické strany v Nemecku vzorom? CDU na čele s AKK? Alebo SPD po svojom nedávnom obrate doľava?“ podotýka.
Podľa Klausa tak ide o „časopis ľudí, ktorí sa zaštiťujú Amerikou, ale ktorým o naše krajiny nejde“. „Ide im len o to, že nie je podľa nich. Preto sa opäť cítia bezmocní,“ načrtáva.
A na záver dodáva, že títo ľudia ani vôbec nechápu, že Trumpovo víťazstvo bolo víťazstvom „inej Ameriky ako tej ich“.
