Americká ambasáda vyzvala občanov USA: Okamžite odíďte z Iraku

    0
    Na snímke je horiace vozidlo po leteckom útoku na medzinárodnom letisku v Bagdade 3. januára 2020. (Autor: TASR)

    “Občania Spojených štátov by mali odcestovať letecky, kým je to možné, a ak nie, tak do iných krajín po zemi,” uviedlo veľvyslanectvo vo vyhlásení.

    Americký raketový útok, pri ktorom zahynuli veliteľ iránskych špeciálnych jednotiek Kuds generálmajor Kásem Solejmání a zástupca veliteľa irackých Jednotiek ľudovej mobilizácie (PMU) abú Mahdí Muhandis, sa odohral v piatok ráno pri bagdadskom letisku.

    Proirackí militanti a ich podporovatelia pred americkým veľvyslanectvom v Bagdade 1. januára 2020. Zdroj: TASR/AP

    Bezpečnostné zdroje však pre AFP povedali, že letisko je stále otvorené pre lety.

    Veliteľ irackých milícií: Všetci bojovníci musia byť pripravení

    Vplyvný iracký duchovný a populistický politik Muktadá Sadr po americkom nálete v piatok “reaktivoval” svoju ozbrojenú skupinu známu ako Mahdího armáda.

    Ako uviedol na sociálnej sieti, nariadil “bojovníkom, najmä tým z Mahdího armády, aby boli pripravení”.

    Mahdího armáda boli šiitské milície bojujúce proti americkým silám po vojenskom zásahu pod vedením USA v Iraku v roku 2003. V roku 2008 ich Sadr oficiálne rozpustil.

    Svojich bojovníkov vyzval v piatok na pripravenosť aj veliteľ irackých milícií Asáib Ahl al-Hakk (Liga spravodlivých), ktorý tiež prisahal pomstu Spojeným štátom i Izraelu.

    “Všetci bojovníci odporu musia byť pripravení, keďže nás čaká ofenzíva a veľké víťazstvo,” uviedol veliteľ Kajs Chazalí v odkaze, ku ktorému sa dostala AFP. 

    Podľa agentúry DPA vo vyhlásení tiež dodal, že odplatou za Muhandisovu smrť bude ukončenie vojenskej prítomnosti USA v Iraku a odplatou za smrť Solejmáního “odstránenie existencie celého Izraela”.

    Mahdí Muhandis. Zdroj: TASR/AP

    Asáib Ahl al-Hakk patrí do organizácie PMU, známej aj pod názvom al-Hašd aš-Šabí, čo je vplyvná sieť početných prevažne proiránskych milícií, ktorú v uplynulých rokoch integrovali do irackých štátnych bezpečnostných síl.

    Súčasťou PMU je aj skupina Brigády Hizballáhu, ktorej lídrom bol Muhandis.

    USA obvinili Brigády Hizballáhu z útoku na severoirackú základňu spred týždňa, pri ktorom prišiel o život jeden Američan, a následne pri náletoch v nedeľu zabili 25 jej bojovníkov, čo viedlo k dvojdňovým násilným protestom pred americkou ambasádou v Bagdade.

    Kongres o útoku na iránskeho generála v Iraku vopred neinformovali?

    Členovia amerického Kongresu neboli vopred informovaní o útoku na veliteľa iránskych špeciálnych jednotiek Kuds iránskych revolučných gárd generálmajora Kásema Solejmáního.

    S odvolaním sa na predstaviteľa demokratov o tom informovala agentúra AFP.

    Pentagón útok potvrdil s tým, že ho podnikli na pokyn amerického prezidenta Donalda Trumpa.

    Bagdadský útok na Solejmáního “prebehol bez oznámenia či konzultácií s Kongresom”, uviedol vo vyhlásení predseda zahraničného výboru Snemovne reprezentantov amerického Kongresu, demokrat Eliot Engel.

    Solejmání, ktorý má “na rukách krv Američanov”, bol “strojcom obrovského násilia”, pokračoval Engel.

    Na archívnej snímke z 18. septembra 2016  iránsky generálmajor Gásem Solejmání (uprostred). Zdroj: TASR/AP

    Ale “postupovať ďalej v takejto závažnej akcii bez zapojenia Kongresu vyvoláva vážne právne problémy a je urážkou právomocí Kongresu ako rovnoprávnej súčasti vlády”.

    O útoku vraj nebol vopred informovaný ani líder demokratov v Senáte

    Agentúra AFP doplnila, že Biely dom tradične o veľkých vojenských operáciách vopred informuje vysokopostavených predstaviteľov oboch strán v Senáte i v Snemovni reprezentantov.

    Podľa zdroja z prostredia demokratov o útoku nebol vopred informovaný ani líder demokratov v Senáte, senátor Chuck Schumer.

    Poprední predstavitelia republikánov sa k tomu, či Biely dom akciu vopred oznámil, verejne bezprostredne nevyjadrili.

    Rezolúcia o vojenských silách nariaďuje prezidentovi USA, aby informoval Kongres 48 hodín pred zapojením ozbrojených síl do vojenskej akcie.

    Senátor Chuck Schuner reční počas inaugurácie 45. prezidenta Spojených štátov amerických Donalda Trumpa v centre Washingtonu 20. januára 2017. Zdroj: TASR/AP

    Viacero demokratov však upozornilo, že ústavná úloha Kongresu pri rozhodovaní o otázkach vojny bola v prvých troch rokoch vlády Donalda Trumpa narušená.

    “Aj keby tento útok bol v sebaobrane, nevzťahovalo sa naň žiadne súčasné povolenie Kongresu a prezident musí podľa rezolúcie o vojnových silách informovať Kongres do 48 hodín,” zdôraznil Engel.

    Raketový útok na Solejmáního údajne podnikol dron

    Viacero demokratov, vrátane kandidáta na prezidenta vo voľbách v roku 2020 a bývalého viceprezidenta Joea Bidena, varovalo, že tento cielený útok môže Spojené štáty priblížiť dramaticky blízko k vojnovému konfliktu s Iránom.

    Podľa nemenovaného amerického predstaviteľa podnikol raketový útok na Solejmáního dron.

    Denník The New York Times s odvolaním sa na svoj zdroj napísal, že útok na armádny konvoj opúšťajúci letisko v Bagdade, pri ktorom zomrelo aj viacero Iránom podporovaných predstaviteľov irackej armády, podnikli rakety vystrelené z amerického bezpilotného lietadla typu MQ-9 Reaper.

    Pri nálete bol medzi inými zabitý aj abú Mahdí Muhandis, zástupca veliteľa irackých Jednotiek ľudovej mobilizácie (PMU).

    Iránske revolučné gardy uvádzajú, že útok spáchali americké vrtuľníky.

    - Reklama -