Škandál? Smrť Solejmáního: Prevratné informácie o jeho misii. A niečo navyše

    0
    Gásem Solejmání (Autor: TASR)

    Aké boli okolnosti zabitia Gásema Solejmáního? Podľa denníka The New York Times bol tento útok až poslednou a extrémnou možnosťou, ktorá bola Donaldovi Trumpovi ponúknutá. „Neverili, že po nej skočí. Vo vojnách vedených od útokov 11. septembra 2001 Pentagón často navrhoval nepravdepodobné možnosti, aby sa tie ostatné zdali prijateľnejšie,“ píše denník.

    Donald Trump vraj prvýkrát (28. decembra) túto možnosť odmietol a namiesto toho autorizoval nálety na šiítske, údajne Iránom podporované, milície.

    Čo zmenilo jeho názor, boli podľa The New York Times reportáže o útokoch na americkú ambasádu v Bagdade, údajne zosnované Iránom, ktoré Trumpa rozzúrili. A tak sa vo štvrtok 2. januára rozhodol pre extrémnu možnosť, čo Pentagón ohromilo, píše The New York Times.

    Podľa denníka sa Trump rozhodol pre útok aj napriek pochybnostiam, ktoré panovali medzi niektorými členmi jeho vlády o dôveryhodnosti správ o tom, že Solejmání plánuje útoky na americké ciele. Správy rozviedky z 30. decembra 2019 podľa nemenovaného zdroja The New York Times uvádzali, že Solejmáního cesta do Iraku nie je nič mimoriadne.

    Donald Trump

    Donald Trump. Zdroj: TASR

    Podľa reportéra E. J. Magniera z kuvajtských novín Al Rai bol iránsky generál dokonca pozvaný pre rozhovory, ktoré USA samy iniciovali.

    „Dnes sme sa dozvedeli od irackého premiéra Ádila Abdala Mahdího, ako Donald Trump používa diplomaciu. Spojené štáty požiadali Irak, aby začal rokovania s Iránom. Iracký premiér sa obrátil na Gásema Solejmáního, aby prišiel a dal mu odpoveď na ponuku rokovaní. A Trump a jeho kumpáni posla zabili na letisku,“ napísal na Twitteri v nedeľu.

    „O tom, že Gásem Solejmání mal dohodnutú schôdzku s premiérom a priletel do Iraku, aby sa s ním nasledujúci deň stretol, po prijatí požiadavky na začatie rokovaní od Donalda Trumpa, informoval sám iracký premiér,“ dodal ešte Magnier, politický analytik a vojnový korešpondent špecializujúci sa na terorizmus a Blízky východ.

     

     

     

     

    Zdroj: Twitter/Elijah J. Magnier

    Podľa neho však išlo o logické vyústenie slabosti tzv. osi odporu, teda spojenectva Iránu, Sýrie a libanonského Hizballáhu. Jeden zo Solejmáního spolupracovníkov povedal, že generál dúfal v mučenícku smrť a bol de facto hlavným organizátorom „osi odporu“. Ale práve tá ho svojou nečinnosťou nechala padnúť.

    „Keď dal Benjamin Netanjahu zabiť Imáda Mugníju, podpredsedu vojenskej rady Hizballáhu, až dodnes ho Hizballáh nebol schopný pomstiť. Keď dal Trump Netanjahuovi Jeruzalem ako hlavné mesto Izraela, ,os odporu‘ sa nezmohla na nič iné ako verbálny odpor v debatách. Keď prezident Trump ponúkol okupované Golanské výšiny Izraelu a ,os odporu‘ nereagovala, Donald Trump a jeho tím si uvedomili, že proti nim nikto nič nerobí,“ tvrdí Magnier.

    A dodáva, že keď Izrael bombardoval iránske a sýrske ciele v Sýrii, tak dôvod, prečo nedošlo k odplate, bolo tvrdenie, že „nechcú časovať útoky podľa toho, ako chce nepriateľ“.

    Benjamin Netanjahu

    Benjamin Netanjahu. Zdroj: TASR

    Reportér ďalej kladie za vinu irackému premiérovi, že nekládol odpor, keď ho americký minister obrany informoval, že USA hodlajú bombardovať ciele na hraniciach Iraku so Sýriou. Podľa Magniera bol Solejmání presvedčený, že keby iracký premiér tento útok odmietol, tak by sa USA na jeho vykonanie neodvážili.

    Irak tak podľa Magniera stratil svoju suverenitu a vládu prevzali Spojené štáty. A práve preto vraj dal Donald Trump atentátu na Solejmáního zelenú.

    - Reklama -