Václav Klaus v polovici decembra minulého roku v Lidových novinách napísal, že sa mu zdá, že je úzka skupina osôb, ako riaditeľ Knižnice Václava Havla Michael Žantovský či vysokoškolský pedagóg Tomáš Klvaňa, frustrovaná z toho, že nedrží v rukách opraty moci. Písali sme TU.
Žantovský 18. decembra Klausovi taktiež v Lidových novinách oponoval, že si účelovo vyberá, čo sa mu hodí do krámu, a s nadsádzkou konštatoval, že Klaus vlastne kritizuje ďalší zo svojich obľúbených izmov. Tentoraz je to vraj „rôznitizmus“.
Žantovský oponoval, že jeho, Tomáša Klvaňu či bývalého predsedu Senátu Petra Pitharta nespája nostalgia po niekdajšej moci, ale túžba viesť otvorenú diskusiu o celom rade problémov.
„V tomto ohľade sa hlásime k odkazu Aspenského inštitútu, ktorý vznikol po druhej svetovej vojne.“ napísal Žantovský.
Spolupracovníci českej pobočky inštitútu, v Európe ich existuje sedem, sa vraj navyše snažia posilňovať transatlantickú väzbu.
„Sme presvedčení, že silné a stabilné vzťahy medzi Európou a Severnou Amerikou ako dvoma najväčšími oblasťami slobody a demokracie, vzájomne najväčšími hospodárskymi partnermi a spojencami v záujme obrany a bezpečnosti sú v záujme Česka, strednej Európy a celého nášho kontinentu,“ uviedol ďalej Žantovský v denníku.
„Rozumiem tomu, že v Klausovom zásadne ideologizujúcom a polarizujúcom chápaní sveta je to niečo úplne nepochopiteľné,“ udrel Žantovský na Klausa.
Každý diplomat však vraj vie, že na vytvorenie pevných väzieb spolu musia spolupracovať aj politici rôzneho zmýšľania – napríklad aj ľavicoví americkí demokrati s európskymi predstaviteľmi pravice a európski sociálni demokrati s americkými pravicovými republikánmi.
„Tento spôsob prístupu k zahraničnej politike, ktorý je v Amerike tradičný… bol vnímaniu Václava Klausa vždy cudzí,“ nešetril exprezidenta Žantovský.
Klaus si podľa Žantovského vždy vybral svojich favoritov, zatiaľ čo ľudí, s ktorými nesúhlasí, zosmiešňoval. Bohužiaľ to vraj platilo aj o amerických politikoch, ktorí preto radšej venovali pozornosť iným európskym politikom.
„A nakoniec, cítiac sa možno zneuznaný vo svojich prenikavých úsudkoch o americkej politike, ekonomike, kultúre, filme a klimatických zmenách, obrátil svoju pozornosť na Východ,“ rypol si ešte raz do Klausa Žantovský.
Pritom Klaus ako premiér, predseda Poslaneckej snemovne a prezident mohol pre vybudovanie transatlantickej väzby urobiť naozaj veľa a v tomto ohľade úplne zlyhal. To je podľa Žantovského smutný fakt, ktorý už je neoddeliteľnou súčasťou histórie.
Michael Žantovský. Zdroj: Hans Štembera
Václava Klausa slová Žantovského nenechali chladným a v januári 2020 sa rozhodol odpovedať opäť v Lidových novinách. Text je zverejnený aj na serveri klaus.cz.
„Moje chápanie sveta je podľa Žantovského ,zásadne ideologizujúce‘, zatiaľ čo on (a oni) sú nad ideológiami a mimo nich. To je pekné priznanie. Priznanie k tomu, že žiadne pevné názory a postoje nemajú, že sa len – na základe typicky českej protektorátnej mentality – vždy snažia byť na tej správnej strane. Tou správnou stranou sú v súčasnosti Spojené štáty americké, nech robia, čo robia, nech presadzujú tú či onú politiku a ideológiu, nech je na ich čele ten či onen,“ rozhodol sa exprezident vrátiť úder.
Žantovský tým podľa Klausa údajne priznáva, že je mu vlastne jedno, čo hovoria americkí politici. Zásadné pre neho je, že to sú americkí politici a tým bude veriť, nech už urobia čokoľvek. Tak to aspoň Václav Klaus vníma.
Oproti tomu on vraj ako politik vždy k Severnej Amerike pristupoval zodpovedne.
„Nehral som žiadne teatrálne páčivé hry. Neváhal som napr. upozorniť nášho spojenca na chybu, ktorú urobil v Iraku. Áno, zhoršil som si svoje osobné vzťahy s prezidentom Bushom mladším, s ktorým sme si inak boli ideovo veľmi blízki a neraz sme sa v tom utvrdzovali. Všetci naši pätolizači v roku 2003 s americkou politikou v Iraku súhlasili, aj keď bolo zrejmé, že touto cestou došlo k destabilizácii Blízkeho východu, ktorý sa stal úplne rozvráteným regiónom (a do istej miery aj preto zdrojom masovej migrácie do Európy). Dnes už v USA s tým, čo urobili v roku 2003 v Iraku, nesúhlasí vôbec nikto politicky aspoň trochu relevantný,“ pokračoval v kanonáde Klaus v texte z 2. januára tohto roku.
George W. Bush. Zdroj: TASR
Neváhal kritizovať Billa Clintona za operáciu v Srbsku v roku 1999 ani Baracka Obamu za podporu arabskej jari.
„Nemôžem súhlasiť ani s americkým vývozom multikulturalizmu, feminizmu a genderizmu, ale aj agresívneho klimatického alarmizmu (preto môj opakovaný konflikt s viceprezidentom Al Gorom) do Európy a k nám. V tom sa s Michaelom Žantovským líšime zásadne,“ zdôraznil.
Dôrazne tiež odmietol, že by obracal svoju pozornosť na Východ.
„Že to píšu niektorí hlúpi novinári a politici, je jedna vec, že to hovorí Žantovský, ktorý bol so mnou na desiatkach ciest v USA, na desiatkach mojich tamojších prednášok, na mnohých mojich čestných doktorátoch v USA, je smutné. Dobre vie, že som bol najmenej desaťkrát častejšie v USA ako v Rusku. Hovorí o mojom ,obrate‘, ale vie, že som sa vo svojich názoroch nikam neobrátil. Žiadny obrat k Rusku som neurobil, len odmietam hlúpu jednosmernú trivializáciu ruských postojov a ruskej politiky a spájanie ich s komunizmom. S názormi řeporyjského starostu (a jeho priateľov v ODS) jednoducho nesúhlasím,“ bránil sa Klaus.
