V piatok o polnoci opustilo Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska po 47 rokoch Európsku úniu. Aké najdôležitejšie dosahy podľa vás brexit po prechodnom období prinesie?
Odpoviem vám konkrétnym príkladom.
Kým sa o brexite hovorilo len teoreticky, veľa firiem šírilo paniku, ako ich brexit zničí a ako pre neho musia Britániu opustiť. A teraz, keď je brexit tu, keď už nejde len o lobing a píárko, keď ide o skutočné peniaze, tak otáčajú.
Napríklad európsky výrobca lietadiel Airbus brexit očakáva celkom nadšene. Jeho šéf nedávno vyhlásil, že po brexite plánuje rozšíriť firemné operácie v Británii. A firma zrejme začne bližšie spolupracovať s tamojšou vládou. Bol to pritom práve Airbus, ktorý v minulosti do médií tvrdil, že by z Británie mohol pre brexit odísť.
Vždy som tvrdila, že strašenie brexitom je len nafúknutá bublina, ktorej hlavným cieľom je odradiť ďalšie krajiny. Že je to tak trochu citové vydieranie. A ajhľa, keď ide nielen o rozprávanie, ale o skutočné peniaze, začína sa nám to vyfarbovať.
Takže odpoveď znie, že žiadna dráma sa konať nebude.
Hodiny Big Benu sa premietajú na Downing Street 10 po odstúpení Veľkej Británie z Európskej únie v Londýne 31. januára 2020. Zdroj: TASR
Najznámejší propagátor brexitu Nigel Farage označil vo svojom záverečnom prejave v Európskom parlamente Európsku úniu za zlý a nedemokratický projekt, a keď avizoval, že Briti na rozlúčku zamávajú vlajkami, ktoré boli v europarlamente zakázané, tak mu írska predsedajúca schôdze vypla mikrofón. Nepredznamenáva táto hystéria, že si obe strany rozvodu ani po ňom nič nedarujú, alebo čakáte, že vášne časom opadnú a spolupráca bude klapať k obojstrannej spokojnosti?
Myslím, že v Európskej únii, teda myslené v Bruseli, v Európskom parlamente a v Európskej komisii, vášne neopadnú. Úspech sa neodpúšťa a pravda tiež nie. Vypnutie mikrofónu je najlepším dôkazom, že Nigel Farage mal pravdu, keď povedal, že EÚ je – v istých ohľadoch – nedemokratická. A o tom, že brexit Britániu nijako ekonomicky nepoloží, sme už hovorili. Takže jej hospodársky úspech tiež nebude na starom kontinente odpustený.
Čoraz viac krajín si bude stav uvedomovať. A myslím, že Britániou sa drobenie Európskej únie nekončí. A s budúcou krajinou, ktorá bude chcieť EÚ opustiť, to bude zase rovnaký rozruch a rovnaké zastrašovanie.
Vo štvrtok večer vyhlásila Svetová zdravotnícka organizácia pre epidémiu nového koronavírusu globálny stav zdravotnej núdze, čo urobila len šiestykrát vo svojej histórii. Informáciami o vývoji epidémie začínajú všetky televízie svoje hlavné spravodajstvo, ľudia v Česku skupujú ústne rúška, ktoré sú na mnohých miestach vypredané. Na internete sa objavili ponuky zázračných prípravkov, ktoré vraj ochránia pred vírusom. Majú k tejto skutočnosti ľudia pristupovať tak, že im hrozí nákaza, alebo tak, že ide o zbytočnú paniku?
Nie som lekár, nie som virológ, nemôžem teda odpovedať na otázku, nakoľko nám hrozí nákaza a nakoľko je smrteľná. Môžem iba povedať dve veci. Po prvé, ja rúško nemám… A po druhé si viem spočítať, že smrteľnosť prepuknutej choroby je okolo dvoch percent, a to predovšetkým u oslabených, teda väčšinou u jedincov v podstate ekonomicky neaktívnych.
Z toho vyplýva, že ak by svet nebol postihnutý panikou, tak by ekonomické škody nemali byť nijako drvivé. Dokonca si nie som istá, či by vôbec boli štatisticky merateľné.
Hovorím, samozrejme, o ekonomike, pretože som primárne ekonóm. Ale je tu jedno „ale“… Mnohé strachy majú sebanapĺňajúcu sa schopnosť. A toto je presne ten prípad. Ľudia sa tak veľmi boja, takže prestávajú cestovať, zatvárajú sa do karantény – a tým skutočne bežný život paralyzujú.
Už ste to vlastne načali. Švédsky nábytkársky reťazec IKEA dočasne uzavrel všetky svoje predajne v Číne. Nemecký automobilový koncern Volkswagen predĺžil dovolenku v čínskych továrňach, ktoré prevádzkuje prostredníctvom spoločných podnikov s miestnymi automobilkami. Šírenie koronavírusu má negatívne dôsledky na akciové trhy aj na ceny ropy, ale aj na fungovanie nadnárodných spoločností a koncernov. Ak by sa nedostala epidémia v dohľadnom čase pod kontrolu, mohli by následné prijaté opatrenia ovplyvniť výkon svetovej ekonomiky nejakým výraznejším spôsobom?
Ľudia sa skrátka „radi“ boja. Raz sa boja recesie, inokedy zase vírusu či tretej svetovej vojny po tom, ako na Blízkom východe dôjde k zabitiu významného generála. Väčšinou svoj strach preháňajú. Naučili sa žiť v mieri a blahobyte – teda minimálne v Európe –, a tak ich rozhodí kadečo.
Lenže práve také strachy vlastne ničia ekonomiku najviac.
Nie nadarmo ekonómovia vedia, že podobné pocity majú sebanapĺňajúcu sa schopnosť. Keď sa človek niečoho bojí, preventívne mení svoje správanie, začne napríklad menej utrácať, menej investovať – a ekonomika na to zareaguje a strach sa sebanaplní. Vlastne si tak škodíme sami sebe najviac. Skoro by sa dalo povedať, že sme sami pre seba tým najväčším ekonomickým nebezpečenstvom.
A tak teda, presne v rámci tohto faktu, ľudia prestali cestovať – tým paralyzovali letecké spoločnosti – tým ich akcie – tým idú dole burzy všeobecne – tým sa zmenšuje bohatstvo ľuďom, ktorí majú v akciách uloženú väčšiu časť majetku – tým prestávajú utrácať – tým sa spomaľuje celá ekonomika… A tak ďalej.
Ako vidno, na začiatku nie je vírus ako taký, ale náš strach z neho.
Ľudia čakajá v dlhom rade, aby si kúpili ochranné rúška na tvár v Manile na Filipínach. Zdroj: TASR
Ministerka práce a sociálnych vecí Jana Maláčová v rozhovore pre denník Blesk na tému zabezpečenia v penzii uviedla, že sama si v treťom dôchodkovom pilieri nesporí, že sa spolieha na štát a navyše išla tiež cestou investícií do bývania. Je tento jej recept na zabezpečenie v starobe hodný nasledovania?
Proti gustu… a tak ďalej. Pani ministerka však použila celkom zásadné protirečenie. Buď sa spolieha na štát, alebo investuje do nehnuteľností. Ale ak ako formu zabezpečenia na dôchodok investuje do nehnuteľností, usvedčuje samu seba z toho, že sa nespolieha na štát.
Tiež sa všetkým dobrovoľným dôchodkovým pilierom vyhýbam, zúčastňujem sa len na povinnom priebežnom. A k tomu sama sporím a investujem. Štátu neverím vôbec nič. Nieto to, že by sa o mňa postaral v dôchodku.
A vrelo všetkým tiež odporúčam sa na štát nespoliehať a robiť všetko pre to, aby sme sa o seba mohli postarať sami.
Prezident Miloš Zeman pri príležitosti prijatia starostov všetkých obcí, ktoré sa od roku 1995 stali Dedinou roka, vyhlásil, že chce veriť, že sa vidiek stane hybnou silou nového národného obrodenia, ktoré prinesie život v komunite, „bez feťákov“ a na báze rodiny, teda muža, ženy a detí. Vidiek je podľa neho základňou spoločnosti, a ako bola tendencia k urbanizácii, tak príde čas, keď sa ľudia budú presúvať do menších sídel, pretože zistia, že život vo veľkých mestách je odcudzený a že im neprináša tú pravú radosť. Znie to pekne, ale nie je to trochu ako očakávať, že by spoločnosť odišla od sériovej veľkovýroby, veľkochovov a podobne?
Ja si nemyslím, že by to bola planá teória. Veď, pozrite sa na skutočných bohatých ľudí, ktorí už niečo dokázali. Sťahujú sa do centier miest? Skôr naopak, väčšina z nich, keď na to má, sa sťahuje z miest späť na vidiek.
Český prezident Miloš Zeman. Zdroj: TASR
Keď sa nedávno robil v Prahe v odpadových vodách test na prítomnosť drog, viete, kde sa našlo najviac zvyškov po kokaíne? V Holešoviciach. To je tá hipsterská štvrť preslávená „zelenými progresivistami“, čo jej nápadne často rodiny veľmi nevoňajú.
Aj medzi mestami a vidiekom sa teda vedie stále silnejšia deliaca čiara. Nemyslím, že by sa mestá azda niekedy začali vyľudňovať, to je nezmysel; ale tiež si rozhodne nemyslím, že by sa všetci len hrnuli do miest a vyľudňoval by sa vidiek. Naopak, spoločnosť sa rozštiepi aj v tomto ohľade a bude si podľa svojich preferencií vyberať buď to, alebo ono.