VIDEO Čakali sme od laureátky Nobelovej ceny viac. Je nehorázne, že nekoná a ani len neprehovorí proti prenasledovaniu ľudí. Hanba, znie z europarlamentu

    0
    Mjanmarská ministerka zahraničných vecí Do Aun Schan Su Ťij (Autor: TASR)
    Exodus Rohingov z Mjanmarska sa začal približne pred dvomi týždňami, keď povstalci z tejto moslimskej menšiny zaútočili na desiatky policajných staníc na severovýchode krajiny. Nasledovala brutálna protiofenzíva armády, pri ktorej prišlo o život viac ako 400 ľudí. Po brutálnom potlačení povstaleckých útokov Rohingovia začali utekať za hranice do susedného Bangladéša. 
     
    Vplyvná politička Aun Schan Su Ťij, ktorá zastáva funkciu štátnej radkyne aj ministerky zahraničných vecí, sa rohinskej menšiny nezastala ani jediným slovom. Iba odsúdila „rohinských teroristov“, ktorí podľa nej šíria nepravdivé informácie o situácii v krajine. 
     
    Pravda však je, že od vlaňajšieho októbra ušlo z krajiny pred etnickým násilím takmer štvrť milióna Rohingov. Moslimovia, ktorí sú v Mjanmarsku v menšine, totiž čelia represiám, za ktoré vládu prevažne budhistickej krajiny kritizoval aj generálny tajomník OSN. Antonio Guterres varoval, že napätá situácia v regióne sa môže zvrhnúť na humanitárnu katastrofu
     
    Ku kritike smerovanej na mjanmarskú vládu a menovite na Aun Schan Su Ťij, ktorá v nej zastáva vplyvnú funkciu, sa pridal aj líder liberálov a demokratov v Európskom parlamente Guy Verhofstadt. Reakciou mjanmarskej líderky, ktorá bola v minulosti sama obeťou prenasledovania, bol belgický europoslanec sklamaný. 
     
    „Čakali sme od laureátky Nobelovej ceny viac. Je nehorázne, že nekoná a ani len neprehovorí proti prenasledovaniu Rohingov v Mjanmarsku. Hanba,“ konštatuje Verhofstadt na sociálnej sieti a k statusu prikladá aj video z dielne CNN. 
     
    Pripomeňme, že Aun Schan Su Ťij žila od roku 2003 do roku 2010 v domácom väzení, kam ju umiestnila mjanmarská vojenská junta, ktorá v tom čase vládla krajine. Jej problémy sa začali v roku 1990, keď Národná liga za demokraciu vyhrala pod jej vedením voľby, ale junta výsledky vyhlásila za neplatné. V tom istom roku jej Európsky parlament udelil Sachorovovu cenu za slobodu myslenia a o rok neskôr ju na návrh Václava Havla ocenili Nobelovou cenou mieru. 
     
    Dnes Su Ťij čelí masívnej kritike zo strany zahraničných politikov za to, že sa ako celoživotná bojovníčka za ľudské práva a vplyvná politička vyznávajúca Gándhího ideály nepostavila na stranu Rohingov, ktorí v Mjanmarsku čelia etnickým čistkám. 
     
    - Reklama -