Ako sa dnes vzájomne ovplyvňujú technológie, požiadavky stavebníkov a užívateľov nehnuteľností so stavebnými technológiami, trendmi v architektúre a tými, čo majú verejnú moc?
Všetko závisí od regulácií. Kedysi ich mal na starosti úrad hlavného architekta. Dnes sú to stavebné úrady. Je to ovplyvnené územným plánom. V Bratislave je trochu nešťastná situácia. Územný plán hlavného mesta nikdy nebol dokončený. Dnes už má určitým spôsobom stabilnú podobu. Je ovplyvnený plus-mínus požiadavkami investorov, ktorými sú finančné skupiny alebo jednotlivci. Územný plán často reflektuje na ekonomiku.
V Bratislave sa na rôznych úrovniach diskutuje o tom, kde a aké vysoké budovy majú byť.
Bratislava ako hlavné mesto pôsobí provinčne. Bude však rásť do výšky. Je to nepísané pravidlo, ale je to pravidlo každého hlavného mesta. Porovnajme Bratislavu s hlavnými mestami okolitých krajín. Žije v nich do dvadsať a niekde aj viac percent obyvateľstva krajiny. Platí to pre metropoly Rakúska, Maďarska i Česka.
Dnes je v Bratislave oficiálne 470-tisíc obyvateľov, Register obyvateľov Slovenskej republiky však eviduje väčší počet. Dá sa predpokladať, že raz môže mať milión či poldruha milióna obyvateľov. Vývoj bude smerovať k tomu, že Bratislava bude musieť rásť do výšky už len preto, lebo dnes je veľmi „rozťahaná“ a má ďaleko svoje periférie. Obyvateľstvo sa bude postupne koncentrovať. To znamená, že stavby budú rásť do výšky. Normy hovoria, že výškové budovy nesmú zacláňať iným okolitým budovám.
Čo chýba hlavnému mestu?
Je to kvalitný verejný priestor. Sú to parky, promenády, priestory pre deti a dobré cesty. Cesty sú však v tragickom stave. Nepoznám v najbližšom okolí hlavné či väčšie mesto, ktoré by malo také zlé cesty. Ku kvalite ciest patrí aj kvalita chodníkov a komunikácií všeobecne. Náš „dvor“, ktorý tu máme, by sme mali viac upratať a chrániť. Mali by sme na to dbať. Finančné prostriedky na to určite sú, len nikto sa poriadne nezaoberá verejnými priestormi. Verejné priestranstvá v mestách sú veľmi dôležité.
Čo by pomohlo zlepšovaniu kvality verejných priestorov?
Každý máme svoju zodpovednosť. V tomto prípade je to zodpovednosť samosprávy. Architekti zodpovedajú za kvalitu projektov. Ich snahou je, aby mestá mali kvalitné verejné priestory, ale aj to, aby spolupracovali pri ich tvorbe s inými inštitúciami, ktoré sú zodpovedné za ich stav.
Architekt Kalin Cakov: Zdroj: archív K. Cakova
Aké sú dnes výtvarné trendy v architektúre?
Je to neomoderna, funkcionalizmus a purizmus. Všetko je podriadené funkcii, uplatňuje sa tu minimalizmus a zrušenie všetkého zbytočného. Je to návrat k minimalizmu a čistým tvarom. Je to preto, lebo niektorí ľudia sú už psychicky unavení z dekonštruktivistických tvarov, futurizmu či projektov, ktoré sa ťažšie vnímajú. Dnes je to návrat k purizmu alebo k minimalizmu, čo je architektúra bez zbytočných prečačkaných ornamentálnych prvkov, návrat k jednoduchým tvarom.
Je práca architekta, ktorý sa venuje tomuto štýlu, jednoduchšia či zložitejšia?
Zdalo by sa, že je to jednoduché. Nie je to pravda. Projekty, ktoré sú minimalistické a puristické, sú veľmi zložité. Musíme projekt urobiť tak, aby bol príjemný a oku lahodiaci. Ľudia by sa v tom mali cítiť dobre. Nie každý architekt k tomu inklinuje. Menej je niekedy viac a nie každý to tak poníma.
Dnes sú diskusie o tom, kam sa má v budúcnosti dostať slovenská ekonomika. Je architektúra službou, ktorá je vhodná na vývoz?
Nielen nám, ale aj viacerým slovenským architektom sa darí aj v zahraničí. Niektorí pôsobia v zahraničných ateliéroch. Sú aj priamymi dodávateľmi projektov buď na základe verejných súťaží, alebo nás aj oslovujú na základe referencií. Vývoz intelektu je pre ekonomiku veľmi dôležitý.
Akú úlohu môže hrať architektúra v spoločnosti?
Pre ľudí je veľmi dôležité, ako žijú. Architekt môže priniesť do spoločnosti, ako sa má bývať, v akých priestoroch majú ľudia žiť. Môže hovoriť o tom, aké by mali byť kuchyne, aké spálne. Len kvalitné bývanie môže zabezpečiť pokoj duše, pokoj v rodine.
