Podľa podpredsedu SNS Antona Hrnka predovšetkým treba vidieť, že EÚ sa pustila do ťaženia proti legálnym držiteľom zbraní. Pričom nejde len o skutočné strelné zbrane, ale aj expanzné plynové zbrane. Takéto zbrane používajú napríklad kluby vojenskej histórie. Niektoré veci, ktoré z predmetnej smernice vyplývajú, sú podľa Hrnkových slov úplne proti zmyslom a majú tendenciu rozšíriť nelegálnu držbu zbraní na úkor tej legálnej.
„Takýmto spôsobom nie je možné riešiť problémy súvisiace s rozmáhajúcou sa hrozbou terorizmu. Pretože pri terorizme, ale aj organizovanom zločine a iných kriminálnych aktivitách sa používajú nelegálne držané zbrane. Zdá sa nám teda nelogické, že by mali byť touto smernicou de facto postihovaní ľudia, ktorí majú zbrane v legálnej držbe či kluby vojenskej histórie,“ vysvetľuje Hrnko. Spomínané kluby by za podmienok, ktoré EÚ nastavila pre expanzné zbrane, podľa neho zanikli. „Tieto podmienky by pre nich boli likvidačné.“
„Chceme docieliť, aby legálna držba zbraní nebola diskriminovaná. Zdá sa nám absolútne absurdné, aby občania nemohli držať zbrane súvisiace s lovom, športovou streľbou alebo spomínané expanzné zbrane v kluboch vojenskej histórie,“ komentuje Hrnko. Doplnenie tejto problematiky do ústavy vníma SNS ako možnú cestu, pretože ústav jednotlivých štátov sa smernice EÚ netýkajú.
„Toto nebolo ani za totalitného režimu, že by niekto kontroloval, aké vzduchovky kto vlastní. A to pritom taká vojenská vzduchovka mohla byť potenciálne aj smrteľnou zbraňou. A teraz si v Bruseli povedia, že vzduchovky treba registrovať a mať na nich zbrojný preukaz? Veď to je šialené!“ myslí si národniar.
Podľa Hrnka sa však netreba báť, že by zmena Ústavy SR mala za následok zvýšenie počtu zbraní. Jej predmetom totiž nie je zjednodušiť občanom prístup k zbraniam ani zaviesť benevolentnejšie pravidlá pri ich držbe. Jej cieľom je zachovať súčasný stav. „My nechceme, aby na Slovensku došlo k niečomu podobnému, ako je v Spojených štátoch, že každý si môže v obchode kúpiť akúkoľvek zbraň, vyjsť na ulicu a strieľať. To nie. My chceme ochrániť legálnych držiteľov zbraní, ktorí ich vlastnia na konkrétne účely,“ vysvetľuje.
Podpredseda SNS Anton Hrnko Zdroj: TASR
Príliš benevolentná legislatíva je problematická
Bezpečnostný analytik Jaroslav Naď do istej miery s návrhom SNS súhlasí. Podľa neho však treba počkať na konkrétne návrhy, s ktorými strana príde, než sa bude dať odborne k jej plánu vyjadriť.
„Rozumiem tejto diskusii, v Českej republike prebieha tiež. Ale, samozrejme, musíme brať do úvahy všetky súvislosti, najmä bezpečnostné. V posledných rokoch sme našu legislatívu sprísňovali, čo sa týka držby zbraní, lebo realita nám ukázala, že príliš benevolentná legislatíva na držbu zbraní bola problematická. Na druhej strane príliš priškrtiť slušným ľuďom možnosť sa brániť a možnosť vlastniť zbraň umelými rozhodnutiami Európskej únie tiež nie je správne,“ myslí si.
Európska komisia prišla s návrhom riešenia potom, ako sa ukázalo, že v niektorých členských krajinách vrátane Slovenska bola v minulosti taká benevolentná legislatíva, že umožnila teroristom v členských krajinách veľmi ľahko nadobudnúť zbrane a následne s nimi spáchať útoky, vysvetľuje Naď. Ako príklad uvádza Francúzsko.
„Vo Francúzsku boli použité aj zbrane pôvodom zo Slovenska. Expanzné zbrane sa u nás v minulosti dali objednávať aj cez internet a potom majstri vo fachu dokázali tieto zbrane jednoducho opäť sfunkčniť na skutočné strelné zbrane, ktoré potom skončili v rukách teroristov.
Dnes už sme legislatívu sprísnili a expanzné zbrane sa dajú získať už len na občiansky preukaz. Stále je to však pomerne jednoduché nadobudnúť expanzné zbrane a následne prerobiť na funkčné. To sa ale netýka len Slovenska, ale aj iných krajín. Práve preto prišla Európska komisia s návrhom ako proti tomu bojovať.“
Ilustračné foto Zdroj: pixabay.com
Reštriktívna smernica
Rovnako ako národniari aj Naď však považuje smernicu EK za príliš reštriktívnu. „Do istej miery môže zasahovať aj do fungovania poľovníkov, športových strelcov či zberateľov, ako hovorí SNS. Druhá vec je, že existujú aj prípady, keď ľudia vystupujú ako zberatelia, poľovníci či športovci, ale ich skutočný záujem je zbrane ďalej predávať a zneužívajú na to svoje postavenie. Línia medzi zneužívaním a právom je veľmi tenká. Preto sa vo všeobecnosti dá s návrhom SNS súhlasiť, ale musíme vidieť konkrétne detaily tohto návrhu, aby sa nestalo, že zase otvoríme možnosti priekupníkom na čiernom trhu,“ objasňuje.
Andrej Danko včera vyhlásil, že „musíme dať ľuďom právo podieľať sa na zaisťovaní národnej bezpečnosti Slovenskej republiky, a to i vlastnou legálne držanou zbraňou“. Akým spôsobom sa teda občania môžu podieľať na zaisťovaní národnej bezpečnosti?
Podľa Naďa sa to dá interpretovať na príklade prípadného teroristického útoku. „Ľudia, ktorí sú ho účastní a majú pri sebe zbraň, by teoreticky mohli zakročiť a zmierniť jeho následky,“ vysvetľuje argument, ktorí sa často objavuje aj v susednej Českej republike. „Takáto situácia ale môže nastať a za súčasnej legislatívy, lebo akákoľvek regulácia EÚ nebude mať za následok, že by legálni držitelia zbraní na svoju ochranu nemohli mať tieto zbrane pri sebe,“ prízvukuje však Naď.
