Klamstvo nemusí byť podľa prieskumu spojené len s negatívnymi úmyslami. Tri štvrtiny ľudí niekedy v minulosti klamalo o tom, že sa majú lepšie než v skutočnosti a ešte o niečo viac ich použilo tzv. milosrdné klamstvo v snahe niekomu neublížiť.
Takmer polovica opýtaných bežne využíva drobné klamstvá. „Viac ako 30 percent Slovákov sa priznalo, že klamali o dosiahnutých výsledkoch, napríklad o známkach v škole, splnení úlohy či nejakom úspechu v práci,“ dopĺňa analytik spotrebiteľského financovania spoločnosti Home Credit Roman Müller.
Nehovorenie pravdy na pracovisku s cieľom získať nejaký prospech, je podľa výsledkov prieskumu časté. Sedem z desiatich Slovákov už klamalo nadriadeným v práci. Na otázku, ako sa pri tom cítili, väčšina uviedla, že si tak uľahčili situáciu alebo že mali pocit, že inak konať v tej chvíli nemohli. Ešte viac, 80 percent opýtaných, klamalo kolegom v zamestnaní.
Z respondentov, ktorí klamali úradom, 11 percent tvrdí, že im klamstvo prešlo, zarobili na ňom alebo získali iný prospech. Približne štvrtina uviedla, že si lož pred úradom rozmyslela zo strachu alebo pre výčitky svedomia. Takmer 30 percent ľudí klamalo v istom momente bankám či poisťovniam.
Analytik Müller v tejto súvislosti radí hovoriť pravdu, keďže klamanie o skutočnej finančnej situácii či zatajovanie dôležitých informácií o príjme či zadlžení sa môže človeku v budúcnosti vypomstiť, keď nebude napríklad schopný splácať úver alebo pôžičku.
Tri štvrtiny Slovákov podľa prieskumu v istej situácii nezaklamali, pretože u nich zvíťazilo „lepšie ja“. Partnerovi či partnerke nikdy neklame 38 percent opýtaných, viac ako 40 percent nikdy neklame svojim deťom.
