Španielsko má na teroristické útoky vyslovene smolu. Ako je možné, že tak láka islamistov? Svojimi historickými konzekvenciami, keď bolo toto územie pod nadvládou arabského sveta, alebo blízkosťou Maroka a jeho enkláv a vlastne aj historickým dedičstvom v saharskej oblasti?
Španielsko zažívalo teroristické útoky po desaťročia, zo strany islamských extrémistov bol prvý vážny – a zatiaľ najväčší – v roku 2004 v prímestských vlakoch prichádzajúcich k stanici Atocha. Po náraste útokov zo strany islamistov nie je prekvapením, že je táto krajina ohrozená, pretože jej moslimská komunita je početná, mnoho utečencov prichádza cez enklávy v Afrike do krajiny a Maroko je len hodinu cesty rýchlou loďou po mori.
Spomenuli ste španielske enklávy susediace s Marokom – Melillu, Ceutu. Mimoriadne vysoký plot aj hlbokú priekopu denne atakujú desiatky až stovky migrantov. Máte k tomu nejaké aktuálne informácie a ako je podľa vás chránená táto časť Európy a EÚ?
Snahy o vstup na európske územie z Maroka po mori sa objavujú až v poslednom čase, zato snahy prekonať plot v Ceute a Melille majú dlhú tradíciu. Ochrana hranice na španielskej strane je však väčšinou veľmi účinná a pomerne dobre funguje aj spolupráca s vládou Maroka. Ľudia, ktorí sa snažia preliezť plot, sú často z iných afrických krajín – Čadu, Burkiny Faso a ďalších. Občas sa im síce podarí plot prekonať, ale oproti imigrantom, ktorí využívajú iné cesty, ide len o malé percento.
Vráťme sa späť do Španielska. V čase teroristického útoku v Barcelone sa oblasť pripravovala na katalánsky sviatok. Bolo to podľa vás zámerne načasované?
Myslím si, že to veľkú rolu nehralo. Trieda Las Ramblas je hlavnou tepnou Barcelony ako Champs-Élysées a Václavské námestie dohromady. Kedykoľvek a v akomkoľvek ročnom období sú tam davy a teroristi určite vedeli, že tým zasiahnu mesto na veľmi citlivom a viditeľnom mieste.
V Katalánsku ostro rezonujú odstredivé tendencie od Španielska. Na jeseň je vyhlásené ďalšie – podľa madridskej vlády nelegálne – referendum o nezávislosti. Zmenia sa podľa vás po útoku tieto tendencie alebo to bude smerovať k ešte väčším snahám o minimálne úplne mimoriadnu autonómiu aj vzhľadom na to, že jeden z teroristov bol podľa médií Španiel?
To je zložité odhadnúť, pretože atmosféra bude rozjatrená a riešiť v čase teroristického nebezpečenstva vnútorné spory môže mnohým ľuďom pripadať trochu nevhodné. Ale snahy o nezávislosť dosiahli už taký stupeň, že po odznení prvých dní smútku a návrate k bežnému životu bude snaha o referendum a odtrhnutie ďalej pokračovať.
Španielsko je „zvyknuté“ na útoky ETA, ale baskickí separatisti útočili predovšetkým na vojakov, policajtov a orgány moci…
Áno, to je zásadný rozdiel od islamského terorizmu. Ale atmosféru v krajine to, samozrejme, takisto ovplyvňovalo, pretože pri mnohých útokoch ETA boli medzi náhodnými obeťami civilisti a najväčší teroristický útok tejto skupiny – bomba vybuchla v obchodnom dome Hipercor v roku 1987 zhodou okolností práve v Barcelone – mal 21 obetí medzi bežnými občanmi, ktorí boli na nákupoch.
Na druhej strane Pyrenejí, respektíve v oblasti Languedoc, sú tiež odstredivé tendencie. Tam ide zase o historickú oblasť Occitánia. Rozdrobuje sa podľa vás Európa alebo je to len „spomienka na zašlú slávu“?
Posilňovanie národnostných tendencií je trend, ktorý v ostatných rokoch silnie nielen v regiónoch, ale aj celých štátoch, ako je Maďarsko. Je skôr reakciou na chvatné časy sveta okolo nás a hľadanie zašlých istôt. V každom prípade môže vývoj v Európe veľmi ovplyvniť.
Problémom Španielska, okrem zadlženosti, zlého čerpania fondov EÚ a, samozrejme, korupcie, je obrovská nezamestnanosť mladých ľudí. Robí pre nich centrálna vláda niečo alebo ich necháva, aby sa veselo venovali ľavicovému anarchistickému hnutiu? A čo EÚ, tá neláka mladých Španielov?
Španielsko má veľa ekonomických problémov, ale od hospodárskej krízy došlo k výraznému zlepšeniu a obnove rastu. Napriek tomu je nezamestnanosť – a zvlášť u mladých – dramaticky vyššia ako vo väčšine krajín EÚ. Centrálna vláda sa o zlepšenie snaží, ale aj napriek týmto snahám je zlepšovanie pomalé a množstvo mladých odchádza do zahraničia – krajín EÚ, Latinskej Ameriky, USA. Na druhej strane, nezamestnanosť tu bola vždy vyššia ako v iných krajinách a do istej miery to môže byť ovplyvnené aj rodinnými väzbami a prácou v sivej ekonomike najmä na juhu krajiny. A, samozrejme, tiež tradíciou radikálnych ľavicových skupín, ktoré síce kritizujú nezamestnanosť, ale chuť ich členov skutočne pracovať je minimálne sporná.
Ďalším fenoménom tohto roku je odboj ľavicových skupín proti masovej turistike. Objavil sa aj v Taliansku, predovšetkým v Benátkach, ale práve v Barcelone už zaznamenali prípady zapálených áut, prerezaných pneumatík na autobusoch a podobne. Vraj ide o protesty proti globalizácii a skupovaniu pôdy a domov na komerčné aktivity v cestovnom ruchu. Môžete nám k tomu povedať niečo viac?
Radikalizmus ľavicových skupín v južných krajinách a ich programy sú niečo, čo v strednej Európe takmer nepoznáme alebo tu ide o aktivitu malých okrajových skupín. V Španielsku, Taliansku či Grécku je veľké množstvo mladých, ktorí bojujú proti kapitalizmu, súkromnému vlastníctvu, globalizácii, zisku, inšpirujú sa Fidelom Castrom, Venezuelou a pokojne aj bývalým Sovietskym zväzom. V Španielsku ich reprezentuje strana Podemos, ktorá je treťou najsilnejšou stranou s 20 percentami hlasov, ale momentálne je v opozícii. Útoky proti turistom sú jedným z možných prejavov týchto skupín, v tomto prípade však miestami – napríklad v Benátkach – podporované miestnymi obyvateľmi, pretože príliv turistov je v niektorých mestách neúnosný. Na druhej strane, predseda španielskej vlády v reakcii na tieto udalosti vecne upozornil, že turistika prináša Španielsku ohromné zdroje a vytvára prácu asi pre dva milióny obyvateľov.
