Buchert uviedol, že po každom teroristickom útoku v Európe sa politici postavia pred kamery a spustia o ochrane svojej krajiny. V skutočnosti sa však podľa neho nič zásadné nemení.
„Ak chce Európa vlnu teroristického násilia zastaviť, mala by si otvorene priznať niektoré veci a namiesto verbálnych proklamácií zaviesť rozhodné opatrenia a postupne meniť aj niektoré zákony,“ poznamenal Buchert a spísal desatoro.
„Je zrejmý fakt, že časť moslimov v Európe odmieta vzájomné spolužitie a rozhodla sa presadiť svoju zvrhlú extrémistickú podobu islamu aj pomocou násilia. Obvyklé chlácholivé tvrdenie, že predsa s ,väčšinou moslimov nie je problém‘, za súčasnej situácie neobstojí. Státisíce európskych moslimov naše zvyklosti a tradície odmietajú a podľa odhadov tajných služieb a polície európskych krajín sú na našom kontinente aj desaťtisíce fundamentalistov, ktorí môžu zabíjať. To je počet, ktorý zodpovedá vojne. Je jasné, že sme vo vojne s radikálnym islamizmom, a je veľmi nezodpovedné to nehovoriť nahlas,“ znie Buchertova prvá rada.
Následne podotkol, že je nutné sa zamyslieť nad otvorenými hranicami či nad zabezpečením vonkajších hraníc Európskej únie. V tejto súvislosti by si štáty Európskej únie mali navzájom viac pomáhať.
„Kritikou plotov, ktoré chránia EÚ, sa často prezentujú najmä niektoré mimovládne organizácie. Iste, tie na jednej strane pomáhajú tým, ktorí to potrebujú, ale pretože väčšinovo vyznávajú ideológiu ľavičiarstva, multikulturalizmu a feminizmu, celú situáciu v Európe len komplikujú. Odmietajú jasne pomenovať opísané problémy a podieľajú sa dokonca na pašovaní imigrantov v Stredozemnom mori,“ dodal Buchert. Podľa jeho slov by tak mali európske štáty niektorým neziskovkám priškrtiť kohútiky z verejných rozpočtov, dotácií a grantov.
„Očakávať, že migrácia z Afriky a Ázie poľaví, je veľmi naivné. Nepoľaví, len migračné vlny budú v ďalších rokoch rôzne silné. Prijímaniu imigrantov sa nevyhneme,“ pokračoval Buchert so slovami, že všetko by malo byť pod najprísnejšou kontrolou.
Európa sa potom podľa jeho slov musí rozhodne postaviť proti skupinám, ktoré na kontinente rozsievajú nenávisť a volajú po konfrontácii. Zároveň by malo dôjsť k pretrhnutiu tokov peňazí, ktoré mnohým európskym islamským skupinám prúdia z krajín podporujúcich terorizmus.
„Bez ohľadu na niektoré ideologické rozpory, ktoré sú viac než vážne, by mala Európa v prípade výmeny informácií a možnej vzájomnej pomoci viac spolupracovať v boji proti terorizmu aj s takými krajinami, ako sú Rusko a Turecko. V tomto prípade by sa malo zabudnúť na Putina a Erdogana a hľadieť skôr do budúcnosti,“ dodal a pripojil kritiku Európskej únie.
Recep Tayyip Erdogan (vľavo) a Vladimir Putin. Zdroj: TASR
Ako Buchert skonštatoval, orgány a inštitúcie Európskej únie nie sú schopné problémy s terorizmom kvalifikovane riešiť, lepšie by si s tým poradili jednotlivé štáty.
„Keď sa na tých desať bodov pozrieme, môžeme si byť takmer istí, že väčšina problémov bude riešená inak alebo vôbec. Teroristov preto čakajú ďalšie žatvy. Bohužiaľ, u nás doma v Európe,“ uzavrel pesimisticky Buchert.
Celý text si môžete prečítať TU.
