Ešte pred niekoľkými mesiacmi neotrasiteľná pozícia Bannona sa tak začala povážlivo otriasať. Pozvoľný pád zakladateľa serveru Breitbart News, ktorý liberálne médiá hojne kritizovali, sa však v skutočnosti začal už začiatkom apríla. Vtedy ho prezident odvolal z Národnej bezpečnostnej rady. Od tohto obdobia sa Bannonov vplyv postupne znižoval, až napokon musí opustiť Biely dom.
Písali sme o tom TU.
Bannona tiež obviňovali, že sa snažil zbaviť všetkých členov Trumpovej administratívy, ktorí nesúhlasia s jeho postojmi a ohrozovali jeho už aj tak neistú pozíciu. Spoluzakladateľ časopisu The American Prospect a profesor na Brandeis University's Heller School Robert Kuttner vo svojom prepise rozhovoru neskrýval prekvapenie, že ho Bannon sám kontaktoval a prejavil záujem o rozhovor. Kuttner totiž nedávno v jednom zo svojich článkov o napätých vzťahoch s KĽDR označil Trumpa, teda Bannonovho šéfa, za hlupáka.
Celý text v angličtine máte k dispozícii TU.
„Myslel som si, že mi chce za tento text vynadať. Prekvapivo mi však v úvode telefonického rozhovoru vyjadril poklonu a konštatoval, že v otázke vzťahov s Čínou sme na jednej lodi,“ píše Kuttner. Bannon v rozhovore pripúšťa, že Spojené štáty sú s Čínou v hospodárskej vojne. „Je to úplne jasné. O 25 či 30 rokov bude jeden z nás svetovým hegemónom. A ak niečo nezmeníme, tak to, bohužiaľ, nebudeme my.“
Podľa Bannona musia Spojené štáty pokračovať proti Číne s uplatňovaním tvrdých obchodných sankcií. „Pre mňa osobne je ekonomická vojna s Čínou absolútne to najdôležitejšie. Mala by byť kľúčová aj pre celú krajinu. Máme pred sebou päť rokov, maximálne desať rokov, keď sa dostaneme do bodu, z ktorého už nebude návratu. Mali by sme pre začiatok podať žiadosť podľa zákona o obchode z roku 1974 proti dumpingovým cenám ocele a hliníka.“
Zďaleka nie všetci členovia Trumpovej administratívy však zdieľajú konfrontačný štýl Bannonovej „čínskej politiky“. S nimi však 63-ročný podnikateľ a konzervatívec podľa vlastných slov nehodlá zachádzať v rukavičkách. „Oni nakoniec potopia sami seba. Postarám sa, aby boli na konkrétne miesta dosadení jastrabi. Ako je napríklad Susan Thorntonová. Toto sú boje, ktoré zvádzam každý deň,” konštatoval Bannon na tému „vnútorných vzťahov v Trumpovej administratíve“.
Vysvetlenie však môže byť oveľa jednoduchšie. V nedávnom rozhovore pre PL.sk reagoval slovenský ekonóm pôsobiaci na americkej štátnej univerzite v Jacksonville na otázku vzťahu Trumpa k Číne, ku ktorej sa súčasný prezident staval v kampani skôr odmerane, ak nie odmietavo.
„Kandidát Trump využíval v kampani každú príležitosť, aby obviňoval Čínu z manipulácie meny či ohrozovania amerických ekonomických záujmov. Ak to bola pravda, tak pred desiatimi, pätnástimi rokmi. Dnes už napríklad používa Čína aktívne opatrenia na posilnenie svojej meny. Trump teda obviňoval Čínu z mnohých vecí, ktoré sú dnes nerelevantné,“ uviedol ekonóm.
„Preto sa jeho stretnutie s čínskym prezidentom Si Ťin-Pchingom očakávalo s obavami. Potom sme videli, že sa v priebehu dvoch dní stali kamarátmi a vyslovili dôveru v budúcnosť vzájomnej spolupráce. Čo sa stalo? V priebehu troch týždňov po stretnutí schválila čínska vláda niekoľko ochranných známok Ivanky Trumpovej na jej módne značky, na ktoré čakala niekoľko rokov. Jej obchodné záujmy sú teraz chránené z najvyšších čínskych miest, a tak je zrazu Čína najväčší priateľ Spojených štátov,“ dodal Čech.
