Neoliberálne reformy ničia sociálny štát, konštatuje Blaha. Kapitalizmus je tehotný svojím zánikom, verí v súlade s Marxom

0
Ľuboš Blaha (Autor: TASR)

Spolu s Adamom Smithom a Johnom Maynardom Keynesom tvorí Karl Marx takzvanú veľkú trojku ekonomickej vedy. V čom je jeho Kapitál významným dielom?

Po prvé, Kapitál a celkovo Marxovo učenie je ťažiskom ideológie a politickej filozofie socializmu, kým Adam Smith a jeho dielo je zase oporným kameňom ekonómie liberalizmu, čiže oni majú pre tieto póly špecifický význam. John Maynard Keynes má veľký význam pre sociálny liberalizmus a sociálnu demokraciu. Čiže pre každé to politické myslenie má špecifický význam ten konkrétny mysliteľ.

Samotný Marx má podľa mňa význam nielen ekonomický, ale aj politický, pretože jeho dielo Kapitál malo v čase, keď ho napísal a keď si ho neskôr osvojili sociálno-demokratické strany, obrovský masový vplyv, lebo vlastne hovorilo na základe analýzy kapitalistických vzťahov a na základe kategórie vykorisťovania a ďalších štrukturálnych vzťahov v kapitalistickej ekonomike, že kapitalizmus sa musí zrútiť.

To bolo dané ako istota, že kapitalizmus má v sebe vnútorné protirečenia, že sa nevyhnutne zrúti a to dalo strašný náboj tým nespokojným masám robotníkov, ktorí vtedy naozaj žili v omnoho ťažších podmienkach, ako žijeme dnes my. Porovnateľné podmienky majú možno dnes robotníci v zónach voľného obchodu niekde v Hondurase či v Indočíne. Bez nejakých dovoleniek, péeniek, bez poriadnej mzdy.

To boli vyslovene strašidelné podmienky, v akých žili a často umierali. A za týchto okolností Marx im dával nádej, že toto všetko sa skončí, kapitalizmus sa zrúti a nahradí ho nejaký socialistický alebo sociálnejší systém. Tým pádom to malo obrovský náboj, a preto to má taký význam pre históriu. Pomáhalo to, aby sa ľudia búrili voči kapitalizmu a zároveň, aby musel reagovať a stal sa sociálnejším v krajinách Západu. Tam potom prišli všetky tie reformy, sociálne a tak ďalej. Do veľkej miery to bola aj reakcia na robotnícke hnutie, ktoré nadväzovalo na Marxa, čiže Marx má neuveriteľný význam aj pre tých, ktorí sa k nemu priamo nehlásia.

Čím je podľa vás Marx relevantný aj dnes, v dnešnej ekonómii?

Nie som ekonóm, on, samozrejme, má ekonomický význam a existujú autori, ktorí sa na neho naďalej odvolávajú, ale mnohé jeho teórie sú dnes chápané inak, ako ich on pôvodne chápal vo svojom období. Napríklad teória klesajúceho zisku, ktorá bola kľúčovou v Kapitáli, je interpretovaná rôznymi autormi aj marxistickej tradície už iným spôsobom a hovorí sa oveľa častejšie o teórii podspotreby, čo neskôr uchopil aj John Maynard Keynes, keď hovoril, že pokiaľ nebudú mať pracujúci ľudia peniaze, aby si kupovali tovary, tak nie je možné, aby kapitalizmus vydržal.

Potom nebude mať zmysel vyrábať, a tým pádom sa zákonite dostanú do krízy z nadvýroby a padá celý systém. A na to reagovali potom aj mnohé sociálno-demokratické vlády, že pomáhali sociálnymi dávkami a pomáhali bojovať s nezamestnanosťou, aby ľudia mali peniaze, aby boli kúpyschopní. Čiže de facto pomáhali kapitalizmu, aby dokázal prežiť. To je však všetko reakciou na Marxa, čiže sa s ním naďalej pracuje.

Ja osobne ako filozof a politológ v Kapitáli vidím obrovské filozofické a politologické inšpirácie, či už v otázke vykorisťovania ako takého, nielen z ekonomického, ale aj z morálno-politického hľadiska – to znamená, prečo si má odoberať vlastník výrobného prostriedku, teda kapitalista, zisk, na ktorom sa on svojou prácou nepodieľa a má byť oveľa bohatší ako zamestnanec, ktorý, naopak, produkuje a podieľa sa primárne na tom, čo je vyrobené. Toto je kľúčová myšlienka, ktorá má byť potom hlavnou zbraňou proti kapitalizmu a tá je dodnes aktuálna.

A, samozrejme, všetky tie Marxove úvahy z Kapitálu o tom, ako funguje svetová ekonomika a do akých kríz sa dostáva, a z toho aj vyplývajúce zbedačovanie mnohých regiónov. Marx bol naozaj základ, na ktorý nadväzovali ďalšie teórie v západnom marxizme, ale, samozrejme, aj leninizmus a ďalšie teórie, ktoré dodnes mnohých inšpirujú. Čiže Marx patrí medzi tých najvýznamnejších filozofov hlavne preto, že dokázal veľmi zaujímavo analyzovať kapitalizmus, dokázal ponúknuť víziu, podľa ktorej bude kapitalizmus prekonaný a zároveň pomenovať, že bude prekonaný komunizmom, to znamená systémom, kde nebude takéto vykorisťovanie a takéto obrovské nerovnosti.

Je nejaká oblasť, v ktorej s Marxom nesúhlasíte?

Napríklad v mojej knižke Späť k Marxovi? som s ním polemizoval v morálnej rovine, s jeho kritériom socializmu. On mal dve kritériá, ktoré môžeme nazvať kritériami spravodlivosti. Keď kritizoval gothajský program (program nemeckej sociálno-demokratickej strany z roku 1875 – pozn. PL.sk), tak napísal, že v prvej fáze komunizmu, teda v socializme, by malo platiť, že každému podľa jeho práce a potom vo vrcholnej fáze komunizmu, niekedy ďaleko v budúcnosti, každému podľa jeho potrieb.

To prvé kritérium je čisto meritokratické, keď je niekto schopnejší, výkonnejší a talentovanejší, tak by mal dostať viac. Ja hovorím, prečo by mali byť potrestaní ľudia, ktorí sú usilovní, možno usilovnejší než iní, ale nemajú talent. Talent je niečo, čo neovplyvníte. Isté schopnosti prosto nenadobudnete, nedokážete ich získať tým, že tvrdo pracujete.

Ja som polemizoval s Marxom a hovoril som, že ďaleko spravodlivejšie kritérium by bolo každému podľa jeho čistého úsilia, čiže podľa jeho pracovitosti, nie práce. Čiže ja posúvam Marxa smerom k ešte väčšej rovnostárskejšej forme spravodlivosti, pretože u Marxa to kritérium považuje de facto každý bežný človek za spravodlivé – ten kto pracuje a je šikovný, by mal viac. V progresívnejšej forme spravodlivosti by to podľa mňa malo byť podmienené snahou, úsilím, pracovitosťou, takže toto je jedna z tých foriem, kde ja sa posúvam od Marxa. Je pre mňa síce inšpiráciou, ale určite ho neberiem rigidne a dogmaticky.

Samozrejme, jeho pracovná teória hodnoty je niečo, čo sa v ekonómii dnes používa skôr marginálne. Ja som bol skôr vždy inšpirovaný tými, ktorí s pracovnou teóriou hodnoty nepracujú v ekonomickej rovine, iba v morálnej. Takto by som mohol pokračovať – v niektorých veciach s ním súhlasím, v niektorých ho posúvam inde, ale je pre mňa obrovskou inšpiráciou.

V rozpore s predpokladmi Marxa a Engelsa sa nekonali revolúcie v najbohatších a priemyselne najrozvinutejších krajinách, pričom neskôr bol socialistický blok porazený. Nie sú podľa vás Marxove myšlienky dnes zdiskreditované?

To nie je tak, že Marx tvrdil, že to teraz príde o dva roky. On vnímal a analyzoval históriu vyslovene z dlhodobého hľadiska a z hľadiska systémových trendov. Hovoril o otrokárstve, feudalizme, kapitalizme ako o obrovských érach, ktoré budú trvať stáročia, takže to, že to neprišlo počas jeho života alebo dvadsať rokov po jeho smrti, ešte neznamená, že sa to tak nemusí skončiť. On predpovedal, že kapitalizmus má v sebe prosto tie protirečenia, ktoré sa skôr či neskôr prejavia.

Osobne som presvedčený, že to tak je, že kapitalizmus je tehotný svojím zánikom a skôr či neskôr sa skončí. Ale to môže byť pokojne aj o sto rokov, čiže Marx vôbec nie je vyvrátený, tá teória stále platí. Ale, samozrejme, samotný kapitalizmus sa nerozpadol v 20. storočí v tých najvyspelejších krajinách, o ktorých Marx hovoril, že tam musí prísť revolúcia. Nerozpadol sa aj z dôvodov, že prišli na svet sociálno-reformistické strany, či už sociálna demokracia, alebo aj liberáli a začali robiť veľké reformy, ktoré počas Marxovho života neboli vôbec v hre.

De facto sociálna demokracia, ktorá vybudovala sociálny štát, zabránila rastu revolučnosti. Vo Švédsku v roku 1965 už máte celkom dobrý plat, sociálne zabezpečenie, zdravotníctvo, školstvo, tak tú revolúciu robiť nepôjdete. Ešte Lenin hovoril, že to, že západný svet si môže dovoliť vytvárať takýchto dobre platených robotníkov, ktorí nikdy nebudú chcieť revolúciu, ale budú voliť iba reformu, je len vďaka tomu, že Západ vykorisťuje celý tretí svet.

Vďaka tomu sa majú pracujúci a robotníci na Západe o niečo lepšie a nechcú robiť revolúciu. Preto Lenin povedal nerobme teraz revolúciu v tých krajinách, ktoré sú najbohatšie, ale, naopak, je to možné začať v najchudobnejších krajinách a potom sa to rozšíri až do tých bohatých krajín. Čiže z tohto hľadiska je to stále ešte otvorená story a ešte by som nehovoril, že Marx sa mýlil.

Prebieha vôbec ešte triedny boj? V továrňach dnes nepracuje toľko ľudí ako kedysi, zato pracuje viac ľudí v službách…

Samozrejme, triedny boj prebieha. Netreba si Marxa predstavovať v dobovej rovine, v jeho príkladoch z 19. storočia. Samozrejme, ten priemyselný proletariát, o ktorom on hovoril, bol v tom období v západných ekonomikách početnejší a dnes je to sektor služieb, ale zase tie výrobky teraz nepadajú z neba. Stále ich niekto vyrába, akurát ich dnes vyrábajú v Číne, Indočíne a v chudobných krajinách Latinskej Ameriky a Afriky. Takže ten najtvrdší, najbrutálnejší triedny boj sa presunul, ale stále prebieha aj v umiernenej rovine. V rozvojovom svete je situácia fakt katastrofálna.

Ono to nie je tak, žeby si Marx triedny boj želal, on hovoril, že tak to funguje v dnešnej spoločnosti, že stoja proti sebe dve veľké triedy alebo vrstvy obyvateľstva, na jednej strane podnikatelia, zamestnávatelia a na druhej strane zamestnanci, robotníci, pracujúci. Hovoril, že tieto skupiny majú rozličné objektívne záujmy. Jedni chcú mať väčšie zisky, tým pádom asi budú uťahovať opasky robotníkom a znižovať im mzdy, a tí druhí chcú zase väčšie mzdy, väčšie sociálne práva a viac moci, či už vo výrobe, alebo v politike a tým sa dostávajú do stretu. A toto on nazýva triednym bojom. Tento triedny boj tu očividne existuje. Existujú ľudia, ako sú malí živnostníci alebo robotníci, ktorí vnímajú svoje záujmy asi inak ako pán Bašternák, keď to zjednoduším. Základný rozpor stále existuje a to je rozpor medzi pravicou a ľavicou, ktorý sa nedá prekonať nijakým spôsobom a existuje takisto aj v rámci sektora služieb.

Často zaznieva kritika, že západné ľavicové, socialistické strany dostatočne neobhajujú práva pracujúcich a sústreďujú sa namiesto toho na menšiny. Čo si o tom myslíte?

Túto tézu ja razím už niekoľko rokov, v podstate som vždy kritizoval západnú ľavicu za to, že sa sústreďuje na kultúrne témy, na tie, ktoré nazýval Marx nadstavbou, a nie na ekonomickú základňu, to znamená na vykorisťovanie a záujmy pracujúcich ľudí. Je to však objektívny jav po 2. svetovej vojne. Keď som už spomenul to Švédsko, tam má pracujúci človek relatívne dobrú výplatu, dovolenku, sociálne služby, zdravotníctvo, školstvo… Má vcelku dobrý život. Nie natoľko dobrý, ako majú tí najbohatší ľudia, ale už funguje relatívne fajn. A v tej chvíli sa logicky začne zamýšľať nad inými témami ako vykorisťovanie. Potom začne riešiť aj otázky životného prostredia, otázky postmoderné, postmateriálne. To je objektívny vývoj.

Ja iba hovorím, že stále existujú aj na Západe vrstvy pracujúcich ľudí, ktorí sú vyslovene pracujúcou chudobou a na ne tieto sociálno-demokratické strany zabúdajú. Druhá vec je, že dnes už nežijeme v ére povojnového sociálneho štátu, ale v ére takzvanej globalizácie alebo globálneho kapitalizmu a dostávame sa do situácie, že pomocou rôznych neoliberálnych reforiem zhruba od osemdesiatych rokov 20. storočia sa tieto sociálne štáty postupne ničia aj na Západe. Kapitál alebo nadnárodné korporácie odchádzajú do daňových rajov alebo vyrábať do rôznych rozvojových krajín, aby si znižovali svoje náklady a presúvajú tak sociálnu krízu aj do západnej Európy.

Pre mnohých robotníkov sa tým vracia situácia z 19. storočia. Nie je to až také tragické, ale zhoršujú sa sociálne podmienky. A keď v tejto fáze západná ľavica stále ešte rieši menšiny a kultúrne veci, robí obrovskú chybu a je šialené, že potom robotníci začínajú voliť krajne pravicové strany, a nie západnú ľavicu. A toto je ten problém, na ktorý ja upozorňujem. Témy kultúrnej ľavice si veľmi vážim, ale ich nepovažujem za prioritu a, naopak, musíme sa vrátiť k ekonomickej spravodlivosti a k Marxovi.

Súhlasíte s označením dnešných bojovníkov za práva menšín a feminizmus za neomarxistov?

Nie, nie, nie (smiech). Neomarxizmus je špecifický prúd marxizmu, ktorý vzniká zhruba od tridsiatych rokov 20. storočia na Západe a vďaka frankfurtskej škole politického myslenia, ale aj Antoniovi Gramscim a ďalším autorom, ktorí boli inšpiráciou a po 2. svetovej vojne sa na to nadväzuje, či už kultúrnymi štúdiami, alebo mne osobne veľmi blízkym analytickým marxizmom. To je anglosaská škola neomarxizmu. Navyše do toho spadajú aj niektoré skôr postmarxistické školy, ktoré veľmi často hovoria aj o otázkach identity menšín a tak ďalej. Vôbec neplatí, žeby bol neomarxizmus iba o týchto kultúrnych témach. Rieši aj kultúrne otázky, ale vždy kládol dôraz na ekonomickú základňu, aspoň v tých teóriách, o ktoré sa opieram, či je to analytický marxizmus, alebo frankfurtská škola.

Samozrejme, že mnohé politické hnutia sa odvolávajú aj na neomarxistické teórie, ktoré hovoria aj o právach žien, životnom prostredí alebo o právach menšín. Čiže nevylučuje sa to, ale nie je to podstatou. A robiť túto skratku, že neomarxizmus nevyhnutne je o menšinách, je čistý nezmysel. Je to asi také smiešne, ako keď Hitler tvrdil, že všetci komunisti sú židoboľševici a Židia. Keď počúvam, že ľudia používajú výraz neomarxizmus na označenie rôznych multikulturálnych hnutí, považujem to buď za prejav čistej stupidity, alebo fašizmu.

Darí sa vám presadzovať niektoré Marxove či Marxom inšpirované myšlienky v Smere?

Minimálne sa snažím zdôrazňovať, aby sme sa vrátili k robotníkom a záujmom pracujúcich ľudí. Naša krajina nie je taká bohatá, ako sú západné krajiny, ten sociálny zmier tu nie je taký silný aj vďaka neoliberálnym reformám, ktoré tu vznikli za pravicových vlád, ale aj štrukturálnej zmene. Sme krajina semiperiférie, čiže krajina závislá do veľkej miery od trhov toho centra západných štátov. To sú jednoducho podmienky, ktoré nám vytvárajú situáciu, že máme tu oveľa chudobnejších ľudí a pracujúci ľudia majú oveľa ťažšie podmienky ako ich náprotivky vo Francúzsku, Belgicku či Švédsku.

Z toho vyplýva, že u nás je to ešte aj politicky naliehavejšie, aby sme sa venovali v prvom rade pracujúcim ľuďom. A mám pocit, že Smer sa o toto opiera a je to niečo, v čom sa dokážeme veľmi silne zhodnúť. Čo sa týka ďalších vplyvov, tak cítim, že v geopolitike sa marxizmus vyvinul do kritiky imperializmu. Vďaka tomu sa dodnes chápe ako jeden z hlavných antiimperialistických prúdov a to je takisto inšpirácia Marxom. Myslím si, že má v Smere veľkú podporu, aj keď nie je monolit a existujú rôzne názory.

- Reklama -