V súčasnosti je veľmi diskutovaná kauza v súvislosti s čerpaním a prerozdeľovaním eurofondov na ministerstve školstva na vedecko-výskumné projekty. Ako vnímate kritiku zo strany univerzít a opozície, že eurofondy sa u nás čerpajú netransparentne a prideľujú sa neoprávnene?
V prvom rade je veľmi smutné, že na Slovensku sa po zhruba 15 rokoch, keď rátam aj obdobie čerpania predvstupových fondov, zaoberáme takýmito otázkami. Dnes by bolo normálne, keby tieto procesy boli nastavené profesionálne a nevytvárali živnú pôdu pre politický boj medzi opozíciou a vládnou koalíciou. Transparentnosť a oprávnenosť čerpania eurofondov patria medzi kľúčové atribúty riadenia eurofondovej agendy. To, že spomínaná kauza vôbec vznikla, svedčí o tom, že stále nie sme v tejto oblasti profesionáli a fungujeme na princípe riadenia „pokusov a omylov“.
Predstavitelia akademickej obce sú dnes zúčastnení procesu riadenia eurofondov, či už na úrovni členov monitorovacích výborov jednotlivých operačných programov, kde sa schvaľujú zámery čerpania eurofondov v konkrétnej oblasti, skupiny prijímateľov, strategické dokumenty, ale aj na úrovni hodnotiteľov jednotlivých projektov už vyhlásených výziev. Majú preto veľký priestor na kreovaní toho, ako to bude fungovať v procese využívania zdrojov štrukturálnych fondov Európskej únie. Ide o to, ako tento priestor využívali a mienia ďalej využívať.
V prípade konkrétnej kauzy, ktorú spomínate, sa doteraz povedalo a napísalo veľa balastu z oboch častí politického spektra. Je potrebné, aby ďalší vývoj v tejto záležitosti bol plne v pôsobnosti kontrolných orgánov, či už na národnej úrovni, alebo na úrovni Európskej únie. Nech oni posúdia, či boli porušené pravidlá, alebo nie, a politici by urobili najlepšie, keby si počkali na konečný verdikt a potom nech prijmú politické rozhodnutie, čo ďalej v tejto agende.
Čo máte na mysli, keď hovoríte, že v tejto súvislosti politici priniesli do tejto témy „balast”?
Napríklad to, že eurofondy z tejto kritickej výzvy majú dostať firmy, ktoré s výskumom nikdy nič nemali. To je jeden z najvážnejších argumentov, ktoré spomína politická opozícia. Táto výčitka má dve základné slabiny. Po prvé, jedným z princípov využívania eurofondov je tzv. princíp nediskriminácie. Ten znamená, že nemožno z úspešného uchádzača o eurofondy vylúčiť žiadateľa len preto, že v minulosti v danej oblasti nepôsobil. Slovensko má s porušením tohto princípu EÚ svoje negatívne skúsenosti, keď sme museli platiť stovky miliónov eur ako korekcie za podmienku „skúsenosti“ na trhu napríklad pri diaľničných tendroch spred roku 2012. Vtedy nám to Európska komisia zrátala. Ide o to, že nemožno hospodársku súťaž narúšať tým, že množinu možných uchádzačov obmedzíme iba na tie firmy, ktoré v oblasti výskumu pôsobili v minulosti a nevytvoríme priestor aj pre nové subjekty.
Ak sa naozaj stalo, že vznikli účelové firmy alebo došlo k účelovému rozšíreniu predmetu činnosti existujúcich firiem o vedu a výskum bez personálneho, technického a technologického zázemia, bol by to, samozrejme, problém, ak by takýto uchádzač skončil pozitívne v získaní eurofondov z tejto výzvy. Pod novými firmami sú však často konkrétni vedci, ktorí dokázali vo svojom vedeckom živote veľmi veľa a riešili vytvorením novej firmy inštitucionálne zázemie. Z tohto dôvodu preto nemožno hádzať do jedného vreca všetkých a považovať ich za parazitov na eurofondoch.
Na základe verejne dostupných informácii je niečo, čo vyčítate kompetentným pri aktuálnej výzve?
Mňa z týchto informácií zarazili dve veci. Jednak to, že došlo k vyhláseniu výzvy deň pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorý rozšíril pôsobnosti Úradu podpredsedu vlády SR pre koordináciu eurofondov, ktorý výzvy riadiacich orgánov schvaľuje. Druhá vec, ktorá ma tu zarazila, je neštandardne dlhý čas na rozhodnutie o pridelení eurofondov, ktorý prekročil rok od zverejnenia výzvy. Žiaľ, nie je to len doména výzvy rezortu školstva, ale prax aj v iných rezortoch, ktoré sú riadiacimi orgánmi operačných programov, čo je veľmi zlé z hľadiska kredibility štátu vo vzťahu k podnikateľom a k občanom.
Veľmi ma prekvapilo aj to, že vo výzve neuspeli žiadne univerzity ani pracoviská Slovenskej akadémie vied, pričom do týchto inštitúcií vynakladáme ročne sumu, ktorá prevyšuje jednu miliardu eur. Ak mali tieto subjekty projekty, ktoré neboli dobré, aby mohli získať eurofondy, otvára sa otázka efektívnosti vynakladania týchto verejných zdrojov z domácich peňazí štátneho rozpočtu práve na tieto subjekty. Zároveň však treba dodať, že poniektoré z týchto vedeckých pracovísk uspeli vo výzvach vyhlásených priamo Európskou komisiou. Niečo teda tu nie je v poriadku. Je však tiež pravdou, že na viacerých úspešných projektoch tejto výzvy majú spolupracovať univerzity s úspešnými privátnymi firmami.
Minister školstva Peter Plavčan “ušiel” z tlačovky o prerozdeľovaní eurofondov. Autor: TASR
Čo bude znamenať, ak príde Európska komisia v súvislosti s kauzou okolo ministerstva školstva na pochybenia? Mohla by nám úplne stopnúť eurofondy a aký by bol postup v prípade už zazmluvnených vedeckých projektov?
Európska komisia požiadala Európsky vyšetrovací úrad pre boj s podvodmi (OLAF) o prešetrenie tohto prípadu. Samo o sebe to, samozrejme, nie je dobré, lebo zdôrazňujem, že po viac ako 15-ročnej histórii nakladania s eurofondmi by sme už nemali zažívať takéto otrasy. Ja si nemyslím, že by Európska komisia v dôsledku prešetrovania tejto výzvy sa dotkla aj ďalších operačných programov. Do záverečného verdiktu OLAF-u a následne EK je však samozrejmé, že možno očakávať stop stav na financovanie už zazmluvnených projektov zo zdrojov EÚ. To znamená, že dovtedy by tieto výdavky museli byť financované z domácich zdrojov štátneho rozpočtu. Ide o to, či už vôbec došlo k uzavretiu zmlúv s víťaznými subjektami.
Pred pár mesiacmi priznala dokonca aj česká eurokomisárka Věra Jourová, že z bruselských dotácií sa ukradnú až dve percentá. Keď to teda vidia eurokomisári, že sa tu z tých prostriedkov kradne, tak kde je cesta zefektívnenia transparentnosti čerpania eurofondov?
Odpoveď je vcelku jednoduchá, implementácia je zložitejšia. Je potrebné odpolitizovať proces riadenia eurofondov a zabezpečiť jeho profesionalizáciu. Je nevyhnutné nastaviť automatické metódy riadenia s elimináciou subjektívnych vstupov do tohto systému.
Aká je reálna kontrola s nakladaním týchto príspevkov?
Kontrola má viacero úrovní. Prvou a tou najzákladnejšou je kontrola na úrovni riadiaceho orgánu, keď ešte pred tým ako dostanú uchádzači rozhodnutie o pridelení či nepridelení eurofondov. Keď už sa projekt realizuje a má dôjsť k úhrade výdavkov z eurofondov, nasledujú tzv. certifikačné overovania oprávnenosti výdavkov. Certifikačným orgánom u nás je Ministerstvo financií SR. Okrem toho pôsobí kontrola zo strany orgánu auditu, ktorým je opäť ministerstvo financií. Táto zložka kontrolného systému sa zaoberá hlavne tým, či systém je nastavený optimálne, a či riadiaci orgán, alebo sprostredkovateľský orgán tento postup dodržiava. A, samozrejme, svoje kontrolné mechanizmy má aj Európska komisia a OLAF.
Slovensko má v programovacom období 2014 až 2020 k dispozícii eurofondy za približne 15,5 miliárd eur. Vyčerpali sme však iba okolo štyroch percent. Kde je podľa vás chyba?
Chýb je viacero. Alfou a omegou nie sú len zlé pripravené projekty, keď mnohí uchádzači robia vždy zbytočné chyby pri ich tvorbe. Chyba je aj na strane štátu, najmä v personálnych kapacitách. Je veľmi zlé, keď po každých voľbách nastanú výrazné personálne zmeny, ktoré v aktuálnom volebnom období siahajú až do úrovne referentov. Sú také rezorty, kde boli vymenení na konkrétnych odboroch všetci pracovníci. Ako možno pri takomto systéme efektívne riadiť eurofondy?
Ako štátny tajomník na ministerstve dopravy ste mali v pôsobnosti Centrálny koordinačný orgán, ktorý koordinoval riadenie všetkých eurofondov, kým nevznikla pozícia podpredsedu vlády pre eurofondy. Za minulé programovacie obdobie 2007 – 2013 však bol obrovský problém vyčerpať všetky zdroje. Kde boli hlavné príčiny a nedostatky využívania eurofondov?
Často to boli zle nastavené systémy riadenia na úrovni jednotlivých riadiacich orgánov. V mnohom sa však pod problémy podpísal ľudský faktor v dôsledku častých personálnych zmien v jednotlivých riadiacich orgánoch.
Predpokladá sa, že po roku 2020 by Slovensko nemalo mať viac prístup k eurofondom. Peter Pellegrini však tvrdí, že to tak byť nemusí. Aké by mohlo byť teda pokračovanie? Ostaneme iba čistými platiteľmi a poradíme si bez európskych zdrojov?
Ja si rovnako nemyslím, že po roku 2020 bude úplný koniec v získaní eurofondov. Aj v minulosti prichádzala EK s rôznymi modifikovanými nástrojmi získania týchto zdrojov a môj názor je, že tak to bude aj v budúcnosti. Rozdiel bude v tom, že už budeme musieť rátať s rádovo omnoho nižšími sumami a budeme musieť o ne súťažiť s ďalšími členskými krajinami.
