Nakoľko podľa vás možno spájať už dva roky trvajúcu migračnú krízu s vývojom ekonomiky vo svete? Najmä v krajinách postihnutých vojenskými konfliktmi či pod vplyvom teroru Islamského štátu?
Určite, je tam priame prepojenie medzi migráciou ľudí pochádzajúcich z týchto krajín postihnutých vojenskými konfliktmi a medzi ekonomickou situáciou v týchto krajinách. Islamský štát spôsobil katastrofálne následky a škody najmä na Blízkom východe a v severnej Afrike.
Ľudia, ktorí migrujú od začiatku týchto konfliktov, vojen a krízy, to nie sú iba ekonomickí migranti. Sú ľudia, ktorí utekajú pred smrťou, pred politickým prenasledovaním. Práve ľudia z týchto oblastí, teda z Iraku, Sýrie či Líbye, kde prebiehajú občianske, ba dokonca aj regionálne a medzinárodné vojny, neutekajú iba za lepším životom či zárobkom, ale utekajú pred smrťou.
Je jasné, že ekonomickí migranti využívajú tieto vlny migrácie, využívajú chaos, nedostatok štátnych kontrolných inštitúcií v týchto krajinách, najmä Líbyi rozdelenej do niekoľkých častí.
Využívajú preto súčasné migračné trasy na ekonomickú migráciu z južnej či strednej Afriky, z Pakistanu, prípadne iných krajín.
Aký je v súčasnosti vývoj svetovej ekonomiky? Pred dvomi či tromi rokmi sme zaznamenali zaujímavú realitu: rozvinuté krajiny dosahovali a dosahujú solídny ekonomický rast, naopak rozvíjajúce sa a rozvojové krajiny skôr spomaľovali. Mal tento vývoj pozitívny vplyv na ekonomiky obidvoch týchto skupín?
Nie je to negatívny jav. Spomalenie v rozvíjajúcich sa a rozvojových krajinách bolo v dôsledku spomalenia rastu ekonomiky v Číne, ktorá sa snažila o „mäkké pristátie“. Toto spomalenie bolo cielené, teda nie v dôsledku nejakých iných faktorov, ale dobre premyslené, pretože hrozilo prehriatie ekonomiky. Rozvinuté krajiny naštartovali ekonomický rast najmä v eurozóne, v USA a v Japonsku.
Aká je prognóza ekonomického rastu na tento rok?
V tomto roku sa podľa renomovaných ekonomických inštitúcií predpokladá rast vyšší ako v predchádzajúcom roku, teda globálny rast sa predpokladá okolo 3,5 % oproti 3,1 % v predchádzajúcom roku, a to tak vďaka rastu v rozvinutých, ale aj rozvíjajúcich sa a rozvojových krajinách.
Ekonomický rast v eurozóne má takisto pozitívnu tendenciu, prakticky vo všetkých jej krajinách bude pozitívny. Mierne spomalenie sa predpokladá iba vo Veľkej Británii, čiastočne aj v dôsledku brexitu.
Aj v rozvíjajúcich sa krajinách, ktoré v minulosti zaznamenali pokles, sa v tomto roku predpokladá rast, teda aj v Rusku a aj v Brazílii. Inými slovami, hoci presné, resp. skutočné čísla ešte nie sú známe, možno povedať, že v tomto roku nás v globále čaká vyšší ekonomický rast ako v predchádzajúcom roku.
V Európe sa čoraz častejšie hovorí o krajinách tzv. jadra. Slovensko sa k tomuto jadru hlási, chce byť v tejto skupine. Ako by ste vy osobne definovali to jadro? Čo to je z ekonomického hľadiska?
Ak by sme to vnímali ako reprodukciu termínu „jadra“ a „periférie“, ktoré vznikli v minulom storočí, za jadro považovali rozvinuté krajiny a za perifériu rozvojové krajiny. Rozvinuté krajiny disponovali zdrojmi s rozvinutým priemyslom a perifériou boli importéri z tohto jadra.
V rámci EÚ a eurozóny považujeme za jadro rozvinuté krajiny ako Nemecko, Francúzsko, Taliansko či Holandsko. Slovensko si želá byť tak isto jednou z krajín európskeho jadra, pretože dôležité rozhodovania o viacerých otázkach sa bude diať v kuchyni toho jadra a Slovensko chce byť súčasťou týchto krajín.
Má Slovensko na to, aby sa stalo súčasťou jadra?
Myslím si, že celkom áno. Pokiaľ bude Slovensko na všetkom dôležitom participovať, teda ak bude nielen prijímateľom rozhodnutí, ale bude súčasťou týchto rozhodnutí. To ale znamená, že musí participovať napríklad aj na prijatí migrantov a súčasne musí aj spolupracovať s inými krajinami prijímajúcimi migrantov.
Viac na tému Slovensko a jadro TU
Akým rizikám čelí v súčasnosti svetová a akým európska ekonomika?
Ešte stále tu čiastočne existuje politické riziko, respektíve riziko nedôvery v politických rozhodnutiach, najmä v Európe a občianske vojny na Blízkom východe a Severnej Afrike. V Európe je to najmä riziko týkajúce sa prezidentských a parlamentných volieb, kde hrozilo alebo hrozí nástup extrémistov.
Vo Francúzsku to bolo riziko víťazstva Marine Le Penovej, ktorá hrozila odchodom z EÚ. Toto riziko je, našťastie, zažehnané.
V EÚ však zostáva ďalším rizikom finančná neistota, najmä v niektorých periférnych krajinách, akými sú Grécko, Taliansko, Portugalsko a čiastočne aj Španielsko. Toto riziko tu stále ostáva, rovnako ako ostáva aj riziko vplyvu migrácie do krajín EÚ.
Mnohé aj tzv. vyspelé ekonomiky sú v súčasnosti značne zadlžené. Akým rizikom je zadlženosť? Je podľa vás napríklad normálne, aby stále značne zadlžené už spomínané Grécko ťahalo nadol celú Európsku úniu?
Pokiaľ si štát požičiava z domácich alebo zo zahraničných zdrojov a používa ich na zvýšenie ekonomických aktivít, vtedy zadlženosť nie je škodlivá, samozrejme, do určitej miery. To znamená, aby tie zdroje boli efektívne využité a nie premrhané alebo „prejedené“, alebo na financovanie občianskych, prípadne cezhraničných vojen. Aby sa nepoužili na prehnané projekty bez perspektívy.
Ak sa požičané zdroje použijú napríklad na zaplátanie deficitu, ktorý má frekvenčný charakter, vtedy je zadlženosť škodlivá a škodí aj ekonomickému rastu.
Pretože ak sa štát zadlžuje z vnútorných zdrojov, teda využíva na to úspory obyvateľstva, v takom prípade obyvatelia kupujú napríklad štátne dlhopisy na úkor znižovania spotreby a tým sa následne znižuje aj ekonomický rast.

Medzi najproblematickejšie štáty eurozóny patrí dlhodobo Grécko. Zdroj: Facebook/The Liberty Beacon
Je podľa vás zdravé a dlhodobo únosné, aby sa úspešnosť ekonomík riadila takým fenoménom, akým je rast HDP? Dokedy nás budú riadiť čísla? Kvalita života sa predsa neposudzuje podľa toho, aký je rast HDP…
Určite sa nemýlite. Ukazovateľ HDP je doteraz najdôležitejším ukazovateľom a indikátorom úspešnosti ekonomiky, ale nie ako ukazovateľ životnej úrovne.
Teda nie je to ukazovateľ sociálnej úrovne či vyspelosti zdravotníctva. Tento ukazovateľ hovorí o produkcii tovarov a služieb v krajine, ale nehovorí o tom, ako ľudia žijú. Nehovorí teda o kvalite života.
Vymysleli aj iné indikátory, ako je napríklad indikátor ľudského rozvoja, ktorý zahrňuje rôzne indexy, indikátor skutočného pokroku alebo index sociálneho zdravotníctva, ktoré nezahŕňajú iba ekonomické parametre, ale aj spomínanú kvalitu života.
Takže HDP je iba jeden z indikátorov, no okrem neho existujú aj iné hovoriace o kvalite života.
V minulosti ste sa dosť podrobne venovali energetike. Je známe, že vývoj vo svete v tejto oblasti značne vplýva na kvalitu života v každej jednej krajine vo svete, v Európe a teda aj na Slovenku. Ako vnímate súčasnú svetovú energetiku? Akým smerom sa uberá?
V posledných rokoch najmä téma ťažby bridlicového plynu a bridlicovej ropy najmä v USA zamiešala karty na svetovej energetickej scéne. Niektoré krajiny dostali chuť po úspechu ťažby v USA ťažiť bridlicovú ropu aj plyn, ale ťažba tohto zdroja nekonvenčnými metódami má aj negatívnu stránku najmä z pohľadu životného prostredia, znečistenia vôd a pod.
Niektoré európske krajiny, ktoré majú dostatočné rezervy tohto zdroja, v súčasnosti robia skúšobné vrty.
Globálna energetická scéna je v súčasnosti determinovaná rozvojom technológie ťažby, konvenčnej a nekonvenčnej. Konvenčné zdroje energie, teda ropa, plyn a stále aj uhlie zatiaľ zohrávajú kľúčovú rolu vo svetovej energetike, ak máme na mysli primárne zdroje.
Pochopiteľne, jadrová energia má vo svete stále významné miesto, najmä v Európe. Vo vzostupe majú aj obnoviteľné zdroje energie.
Čo bude v tejto oblasti zohrávať významnú úlohu?
Rozvoj technológií bude hrať v energetickom sektore v budúcnosti takisto veľmi významnú úlohu a predovšetkým od nich bude závisieť objem svetových rezerv, či už konvenčných, alebo nekonvenčných zdrojov, teda buď vyššie, alebo nižšie.
Energetická bezpečnosť každej krajiny závisí v značnej miere od diverzifikácie zdrojov. Mnohé krajiny, ktoré nedisponujú takýmito zdrojmi, sa snažia využívať nekonvenčné, teda obnoviteľné zdroje energie, teda, veternú, vodnú či solárnu energiu, aby znížili závislosť od konvenčných zdrojov a od importu.
Doteraz rozdávali karty pri ťažbe ropy a zemného plynu hlavne krajiny na Blízkom a Strednom východe, najmä arabské krajiny. V uplynulých mesiacoch sa však USA rozhodli prekvapujúco uvoľniť už spomínanú ťažbu bridlicových plynov a ropy, ktorých majú obrovské zásoby. Ako to môže zmeniť celkovú situáciu vo svete, a teda aj u nás?
Samozrejme, môže to mať vplyv aj na nás, ale to iba v takom prípade, ak by napríklad v Poľsku, kde objavili obrovské zásoby bridlicových plynov a ropy, začali tieto suroviny aj vo veľkom ťažiť.
Pochopiteľne, to by mohlo byť iba v prípade, keby to ostatné krajiny tolerovali, pretože som už spomínal negatívny vplyv tejto ťažby na životné prostredie, na čistotu vôd a mohlo by to mať negatívny vplyv aj na iné krajiny.
Ak by teda Poľsko začalo ťažiť tieto nekonvenčné zdroje, určite to bude mať vplyv aj na Slovensko, ale žiadna výhoda z dlhodobého hľadiska to pre nás nebude. Opakujem ešte raz, bude to mať negatívny vplyv na životné prostredie a v súčasnosti sa práve voda stáva najhodnotnejšou a najvzácnejšou surovinou na svete.
Poľsko disponuje veľkými vodnými zdrojmi a v prípade ťažby pochybujem, že by sa zachovala aj ich kvalita.
Takže akú má svet energetickú perspektívu?
Región Stredného východu a severnej Afriky má doteraz najväčšie rezervy ropy a bude zohrávať v najbližších rokoch kľúčovú úlohu vo svetovej energetike. Nemyslím si, že by v najbližších rokoch aj v prípade ťažby nekonvenčných zdrojov, najmä bridlicového plynu a ropy, či obnoviteľných zdrojov energie, významne otriasli pozíciou vlastníkov konvenčných zdrojov, teda aby významnejšie zamiešali karty.
Na koľko rokoch to vidíte, že by krajiny s konvenčnými zdrojmi mohli rozdávať karty?
Nevedel by som odhadnúť toto obdobie, lebo je veľmi ťažké predpokladať rozvoj technológií v tejto oblasti. Ten bude naozaj kľúčový a smerodajný v tejto oblasti, pretože bude záležať na tom, či sa bude orientovať v prospech konvenčných alebo nekonvenčných zdrojov, respektíve v prospech čistého životného prostredia.
Ako vnímate skutočnosť, že Nemecko po roku 2020 chce úplne zastaviť výrobu v jadrových elektrárňach a odstaviť ich. Čím nahradia výpadok produkcie jadrových elektrární?
Predovšetkým ide o politické rozhodnutie, ktoré si Nemecko zrejme dobre premyslelo. Alternatívy existujú, ale určite budú drahšie ako tie súčasné. Je na nemeckých politikoch či občanoch, ako budú znášať tie vysoké náklady alternatívnych zdrojov. Vyzerá to tak, že prednosť dostalo bezpečné prostredie bez jadrovej energetiky a sám som zvedavý, ako to Nemci zvládnu.
Ako to bude v prípade Slovenska? My naopak jadrovú energetiku stále rozvíjame a v prípade dostavby 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach sa môžeme opäť stať vývozcom elektrickej energie. Je to správna cesta?
V súčasnosti si nemyslím, že by Slovensko dokázalo elektrickú energiu vyvážať, ale v prípade dostavby a spustenia spomínaných dvoch blokov, a súčasne sa zvýši energetická efektívnosť vo všetkých sektoroch, by mohlo byť exportérom elektrickej energie. Ako som už naznačil, jadrová energetika v súčasnosti disponuje veľmi bezpečnými technológiami. V prípade Slovenska, ktoré je závislé od dovozu primárnych komodít energií, je jadrová energetika veľmi dôležitým faktorom energetickej bezpečnosti.
Aj napriek tomu, že dovážame prakticky 100 % jadrového paliva z Ruska?
Aj napriek tomu, lebo ako som spomínal, jeden z kľúčových faktorov energetickej bezpečnosti je diverzifikácia zdrojov. Ak je krajina závislá prakticky od všetkých zdrojov od ich dovozu, no tak energetická bezpečnosť krajiny je ohrozená.
Ale tým, že Slovensko disponuje takými zdrojmi, akým je jadrová energetika, rozvoj tohto zdroja značne zvyšuje našu energetickú bezpečnosť.
Mnohé krajiny, medzi nimi Francúzsko, Nemecko či Japonsko, veľmi vážne uvažujú o postupnom zrušení používania benzínových a dieslových motorov pri automobiloch a chcú ich nahradiť elektromobilmi.
Ako môže tento trend ovplyvniť také odvetvia, akými sú energetika a automobilový priemysel, ktorý ťahá napríklad aj slovenskú ekonomiku?
Výroba elektromobilov dnes už funguje prakticky v každej významnej automobilke, vrátane tých, ktoré vyrábajú na Slovensku. Ak sa rozhodli mnohé krajiny vyrábať elektromobily, tak určite rozšíria ich výrobu všade tam, kde majú svoje fabriky, teda určite aj na Slovensku.

Elektromobil z dielne juhokórejskej automobilky Kia Zdroj: Facebook/Alternativ Enerji
Je to podľa vás správny trend?
Povedzme, že je to jedna z možností, ako znížiť znečisťovanie ovzdušia, ako zlepšiť životné prostredie. Má to však aj svoju ekonomickú stránku. Elektromobily sú v súčasnosti drahé, teda nie každému dostupné.
To znamená, že tento trend má možno rastúcu tendenciu, ale porastie to podľa mňa len veľmi pomalým tempom. Automobilky pozerajú aj na ekonomickú stránku, z čoho profitujú.
Pre Slovensko by to ale mohlo byť veľmi výhodné, ak bude mať dostatok elektrickej energie. Potom už pôjde skôr o infraštruktúru? Teda o to, aby bolo dostatok dobíjacích staníc?
Táto otázka je podľa mňa beh na dlhú trať, nie je to otázka blízkej budúcnosti, hoci mnohé krajiny uvažujú o takejto alternatíve, i keď len z dlhodobého hľadiska. Niektoré krajiny dodnes nevedeli vytvoriť infraštruktúru pre LNG, tak ako dokážu vytvoriť vyhovujúcu infraštruktúru pre elektrickú energiu?
Je to teda dobrá alternatíva, ale z dlhodobého hľadiska. V súčasnosti to nie je ekonomické.
Pochádzate z Jemenu, no na Slovensku už žijete a pracujete vyše 20 rokov. Jemen tiež patrí medzi krajiny postihnuté vojenskými konfliktmi, teda občianskou vojnou a z kedysi prosperujúcej krajiny sa stal rizikovým územím. Nie je vám to ľúto? V čom je v Jemene hlavný problém?
V prvom rade je mi ľúto, ak vypukne vojna v akejkoľvek krajine, teda aj v Jemene, a je mi ľúto najmä nevinných občanov. Oni nesú predovšetkým dôsledky tých vojenských konfliktov. Jemen je krajinou, ktorá trpí občianskou vojnou, ktorá ešte prebieha a má katastrofálne následky. Nielen na infraštruktúru, ale aj na obyvateľov.
Infraštruktúra, ktorá tam bola vybudovaná za ostatných 60, 70 rokov, je úplne zničená. Krajina sa vrátila do obdobia spred 100 rokov. Žiaľ, príčiny tej vojny sú aj regionálne, ale aj medzinárodné.
Veľmoci využívajú slabosť niektorých reprezentantov štátu, či už náboženského charakteru, ale aj ekonomického charakteru. Táto vojna škodí nielen samotnej krajine, ale celému regiónu.

Jemen je dlhodobo sužovaný jednou z najhorších humanitárnych kríz súčasnosti. Zdroj: Facebook/ Irish Red Cross
Je to vojna v zastúpení, medzi Saudskou Arábiou a jej spojencami a Iránom, ktorý chce exportovať Chomejního islamskú revolúciu do ostatných krajín regiónu a medzinárodnými podporovateľmi sú na jednej strane USA a na druhej Rusko.
Ale sú tam zainteresované aj niektoré európske krajiny. Tento konflikt má katastrofálne následky na obyvateľov, ale aj na samotnú krajinu, a to už ani nehovorím o ekonomike.
Jemen je moslimská krajina?
Áno, je to moslimská krajina, žijú tam síce aj Arabi, židia a kresťania. Ale dá sa povedať, že je to moslimská krajina.
Vy ste takisto moslim, no žijete už vyše 20 rokov v kresťanskej krajine, rešpektujete však kultúru a vieru, ktorá u nás prevažuje?
Určite. Problémy vo svete nevznikajú len od jednotlivcov moslimského náboženstva. Moslimské náboženstvo je rovnaké ako kresťanské a židovské, tieto tri náboženstvá vo svete dominujú, hoci sú aj iné náboženstvá, ktoré sú mierumilovné, neuznávajú násilie, vylúčenie iných kultúr či náboženstiev zo života.
Ale v každom náboženstve, v každej kultúre sú extrémisti. A práve títo extrémisti vo všetkých náboženstvách a kultúrach predstavujú nebezpečenstvo a hrozbu po celom svete.

Obadi nevidí problém v konkrétnom náboženstve, lež vo fanatikoch v rámci tej-ktorej viery (ilustračné foto). Zdroj: Holubnastrese.cz
Ako sa vám žije na Slovensku? Ste uznávaný vedec, akceptujú vás kolegovia akademici či na Ekonomickej univerzite?
Mám veľmi dobrých priateľov a kolegov v SAV i na Ekonomickej univerzite. Spolupracujem aj so zahraničnými inštitúciami ako napríklad s Ifo inštitútom v Mníchove, kde pôsobím ako jeden z desiatich expertov z celého sveta na analýzy globálneho ekonomického prostredia, ako aj na výhľad do budúcnosti.
Považujem už Slovensko za moju prvú krajinu, pretože tu mám priateľov, prácu, som slovenský občan. Slovenská republika je pre mňa nielen domovská krajina, ale aj vnútorne sa tu cítim doma.
Myslíte si, že utečenecká kríza má riešenie? Svetoví politici ho zatiaľ nenašli. Nakoľko bude migrácia aj v budúcnosti spojená s ekonomikou a ekonomickou situáciou tých, ktorí utekajú za lepšou budúcnosťou do Európy?
Žiaľ, migračná kríza nie je zďaleka zažehnaná, ale je v rukách svetových veľmocí, aby riešili tento problém. Pretože tento problém vznikol v dôsledku nezáujmu mnohých krajín, najmä veľmocí, riešiť tento problém priamo v krajinách, z ktorých pochádza väčšina utečencov.
Skupinu ľudí, extrémistov, ktorí rozšírili svoju moc v Iraku, Sýrii, Líbyi, mohli od samého začiatku eliminovať a mohli sme sa vyhnúť takým problémom, ako je migrácia.
Riešenie tohto problému je podľa môjho názoru v zapájaní sa aktívne do riešenia situácie v samotných krajinách, kde prebiehajú vojny a konflikty. Teda riešiť tie konflikty priamo tam a nie dôsledky. Pretože mnohé krajiny pod vplyvom silných spoločností sledujú iba svoje ekonomické záujmy – teda nechať krajinu zničiť a potom ju prísť vybudovať.
V každej vojne sú ľudia, ktorí strácajú, a ľudia, ktorí profitujú.
Ako odhadujete najbližší ekonomický vývoj vo svete, v Európe a u nás?
Najbližší globálny ekonomický vývoj bude mať pozitívny trend, lebo ekonomický rast v rozvinutých i rozvíjajúcich sa krajinách bude lepší nielen v Európe, ale aj inde, aspoň podľa doterajších prognóz na tento rok. A, samozrejme, aj na Slovensku.
Slovenská ekonomika by mala v tomto roku rásť od 3,1% do 3,9 %, v prípade 3,9-percentného rastu by to bol lepší rast ako v predchádzajúcom roku.
Odhady hovoria, že po príchode veľkých investícií najmä v automobilovom priemysle by mohol byť 4,0 % až 4,5 % ročne. Ekonomická situácia a vývoj ekonomiky na Slovensku hovoria o zdravom raste s perspektívou a budúcnosťou. Riziká, samozrejme, existujú, ale súvisia s vonkajšou situáciou.
Je zrejmé, že slovenská ekonomika je proexportná, je veľmi otvorená a v prípade zvýšených globálnych rizík to bude mať vplyv aj na našu ekonomiku. Jedno z tých rizík je politická neistota v Európe, ale aj na východe, vplyv na to majú aj ekonomické sankcie voči Rusku. Tie majú čiastočne negatívne dôsledky aj na našu ekonomiku.

Vedec pôvodom z Jemenu už považuje Slovensko za svoju ´prvú krajinu´. Zdroj: Jozef Hübel
- Reklama -



