Prednedávnom sa médiami prehnala správa o tom, ako musela spoločnosť Facebook vypnúť umelú inteligenciu, pretože začala komunikovať efektívnejším spôsobom, než akým bola predprogramovaná angličtina. Informácia vyvolala odbornú debatu aj varovania pred príliš rýchlym vývojom umelej inteligencie, ktorý môže mať podľa viacerých popredných expertov v tejto oblasti „tragické nečakané dôsledky“.
Išlo však iba o pokus Facebooku, ale tvrdou realitou tejto celosvetovej sociálnej siete je fakt, že ľudia sa na nej čoraz viac delia o už vytvorený obsah namiesto toho, aby sa delili o informácie zo svojho súkromia. Na túto skutočnosť upozornil aj samotný majiteľ a šéf Facebooku Mark Zuckerberg, ktorý nabáda zamestnancov, aby podporovali používateľov vo zverejňovaní osobných dát.
Výsledkom snáh Facebooku podporiť ľudí, aby sa podelili na sociálnej sieti so svojím súkromím, je rad inovácií. Príkladom je pripomínanie udalostí z daného dňa spred niekoľkých rokov. Tým chcú prevádzkovatelia docieliť, aby ľudia zdieľali svoje nostalgické spomienky. Vedenie spoločnosti na čele so Zuckerbergom sa totiž obáva, že by mohlo dôjsť k fenoménu, ktorý Facebook interne nazýva „kontextový kolaps“. To znamená, že ľudia majú obrovské množstvo kontaktov a obľúbených stránok, ale v skutočnosti využívajú len veľmi malú časť z nich.
Boj proti nenávisti alebo cenzúra?
Problém, ktorým sa zaoberá jedna z najväčších sociálnych sietí na svete, ide ruka v ruke s požiadavkami niektorých krajín, aby prevádzkovatelia týchto internetových platforiem prísne kontrolovali obsah a zasiahli, ak sa objavia komentáre šíriace nenávisť.
Tvrdé požiadavky na cenzurovanie nenávistného obsahu na sociálnych sieťach má Nemecko, ktoré predstavilo v marci zákon upravujúci komunikáciu na internete. Všetky komentáre, ktoré by mohli urážať, znevažovať alebo šíriť nenávisť voči iným etnikám, náboženským skupinám či osobám, musia byť odstránené do 24 hodín.
Zodpovednosť za „čistotu prejavu“ má podľa nemeckého zákona prevádzkovateľ stránky a pokuty za nedodržiavanie tohto pravidla sú poriadne „mastné“. Nemecko môže prevádzkovateľom sociálnych sietí, ako sú Twitter či Facebook, vyrubiť pokuty až 50 miliónov eur.
Zákon o cenzúre nenávistných komentárov na sociálnych sieťach obhajuje nemecký minister spravodlivosti Heiko Maas tým, že ide len o to, aby aj zahraničné spoločnosti, ktoré prevádzkujú v Nemecku sociálne siete, mali povinnosť dodržiavať zákony pre boj so šírením nenávisti. Kritici opatrenia však argumentujú, že zákon by mohol byť zneužitý na potlačenie práva na slobodu vyjadrovania.
„Cieľom je, aby vyjadrenia, ktoré porušujú zákon, boli vymazané. To totiž nie sú príklady slobody prejavu. Sú to útoky proti tomuto právu. Najväčšie nebezpečenstvo pre slobodu slova je situácia, v ktorej vyhrážky zostanú nepotrestané,“ vysvetľuje Maas prísne opatrenie.
Nemecký minister spravodlivosti argumentuje v tejto veci aj tým, že sociálne siete musia zodpovedať za obsah, ktorý sa na nich objaví, pretože podľa neho ide skôr o médiá ako len platformy na šírenie názorov. Podobné názory majú aj ďalšie krajiny Európskej únie vrátane Francúzska a Veľkej Británie.
Čo o nás sociálne siete vedia?
Na sociálnych sieťach sa objavuje množstvo obsahu a aj informácie, ktoré pri vytváraní profilu používateľ zadá, slúžia na to, aby bol tento obsah prispôsobený jeho preferenciám. Podľa štúdie z Oxfordskej univerzity má používateľ na Facebooku priemerne len štyroch skutočných priateľov a je jedno, koľko ich má pridaných na sociálnej sieti. Odborníci tvrdia, že ľudia sa preto v skutočnosti na sociálnych sieťach veľmi nepoznajú, aj keď môžu mať stovky internetových priateľov.
Aj keď vaši facebookoví „priatelia“ o vás nemusia mať veľa informácií, opačný prípad je samotná aplikácia. Dvojnásobne to platí, ak ju používate na mobilnom zariadení a povolíte prístup napríklad k telefonickým kontaktom či fotografiám. Väčšina z týchto informácií vrátane toho, čo sa vám na sociálnych sieťach páči, pomáha marketérom v cielení reklamy a ponúkaného obsahu.
O etickosti zberu dát a ich využívaní sa vedie už pár rokov živá diskusia. Napríklad Facebook totiž ponúka užívateľom prioritne obsah, ktorý má niečo spoločné s obľúbenými vecami či činnosťami používateľov, a to nie iba pri reklame. Rovnaký postup však funguje aj pri výbere ponúkaných správ z médií, čím vznikajú takzvané sociálne bubliny. V nich ľudia sledujú len správy a informácie, ktoré korešpondujú s ich názormi.
Nie je to však iba Facebook či Twitter, ktoré používajú zozbierané dáta vo svoj prospech. Aj populárna mobilná aplikácia Instagram na publikovanie fotografií a videí ponúka svojim používateľom len obsah na základe ich preferencií. Čím viac o používateľovi aplikácia vie, tým konkrétnejšie mierený obsah môže ponúknuť.
Dáta o používateľoch však prevádzkovatelia sociálnych sietí nepoužívajú okamžite. Zhromažďujú ich pre budúce použitie. Nie je to nič protiprávne. Používatelia sa pri zakladaní účtu či profilu na každej sociálne sieti zaväzujú, že prevádzkovateľ má právo využiť zozbierané dáta v nasledujúcich rokoch na inovácie.
Reklama je jedným z príkladov, ako funguje zber a používanie používateľských dát, ale magazín Forbes varuje, že už čoskoro budú mať bohaté firmy dosť prostriedkov na to, aby sa dozvedeli čokoľvek o cieľovej populácii či jednotlivcoch, ak im to používatelia umožnia.
- Reklama -
