Amnesty International poukazuje na údajne desivé podmienky, ktoré utečencov čakajú v líbyjských detenčných centrách. „Je to dôsledok zlyhania imigračnej politiky Európskej únie v oblasti Stredozemného mora. Európske vlády nedokážu predísť ďalším utopeným utečencom a sú hluché a slepé k utrpeniu tých, ktorí prežili,“ uvádza sa vo včerajšej správe, v ktorej sa konkrétne hovorí o mučení a znásilňovaní utečencov.
Európske vlády sa podľa AI vzdali záchranných operácií, vďaka ktorým sa darilo úspešne znižovať počet mŕtvych v Stredozemnom mori. „Namiesto aktívneho zachraňovania životov a zaisťovania ochrany sa európski politici sústredia na uzatváranie hanebných dohôd s líbyjskou vládou, aby sa utečenci nemohli dostávať k brehom Talianska,“ uvádza v správe riaditeľ Amnesty International pre Európu John Dalhuisen s tým, že vlády nechávajú utečencov napospas zúfalstvu a beznádeji.
Kritika Amnesty International smeruje najmä na oslabovanie počtu záchranných operácií, ktoré v roku 2015 „dramaticky“ znížili počet mŕtvych v Stredozemnom mori. „Táto priorita mala, bohužiaľ, krátkodobé trvanie. Namiesto toho sa teraz Európska únia zameriava na boj s pašerákmi ľudí a bránenie lodiam vo vyplávaní z líbyjských brehov. V dôsledku tejto chybnej stratégie sa tak tento rok počet mŕtvych v porovnaní s druhou polovicou roku 2015 približne strojnásobil.
„Pašeráci ľudí teraz vysielajú na more lode úplne nevhodné pre plavbu. Hoci od januára tohto roku zomrelo v Stredozemnom mori viac než 2 000 utečencov, Európska únia nie je schopná zorganizovať humanitárnu operáciu v oblasti líbyjských výsostných vôd. Ak bude všetko pokračovať rovnakým tempom, stane sa pre migrantov rok 2017 najnebezpečnejším rokom. Jedným z dôvodov je aj absencia potrebného vybavenia a techniky líbyjskej stráže.“
Amnesty International rovnako obviňuje líbyjskú pobrežnú stráž zo spolupráce s pašerákmi ľudí. „Členovia pobrežnej stráže strieľajú po utečencoch a ako uviedla aj OSN, priamo sa podieľajú na potápaní lodí. Preživší utečenci hovoria o veľmi brutálnych metódach líbyjských úradov. Mnohí z nich označujú líbyjské väznice za peklo na zemi. Hovorí sa o zneužívaní, otrasných hygienických podmienkach a nedostatku stravy.“
„Strávil som tri mesiace v líbyjskom väzení. Spali sme ako sardinky v malej miestnosti. Bili nás, keď sme neležali správnym smerom. Museli sme piť rovnakú vodu, ktorá bola určená na toaletu. Videl som, ako naši väznitelia mučili troch ľudí. Jeden chlapec na následky krutého mučenia zomrel,“ cituje Amnesty International výpoveď rodáka z Gambie. Ďalší utečenci hovorili, že sa modlili, aby se nedostali do rúk práve líbyjskej pohraničnej stráže.
