Múdre hlavy z Bruselu sú v prevádzke aj v letnom sparne. Na budúcom summite v Bruseli vraj prednesú myšlienku, že nad rámec povinných kvót budú môcť štáty dobrovoľne prijímať utečencov, ale pozor, za peniaze! Niekomu by možno napadlo, že ďalším bodom by mohli byť dotácie súkromníkom na súkromné utečenecké tábory. Čo na toto dielo múdrych hláv tri roky od štartu migračnej krízy hovoríte vy?
Už niekoľko rokov je utečenecká kríza nielen zlatou, ale rovno diamantovou baňou pre poisťovne, veď všetkých tých ľudí treba zo zákona poistiť a platí to štát (čiže daňoví poplatníci), miliardy smerujú k ubytovateľom a ďalším na to naviazaným „odborom“, zarábajú koniec koncov aj „neziskovky“, ktoré „lovia“ migrantov v Stredomorí… Skrátka na migračnej kríze zarába kdekto. Ak dnes niekto navrhuje, že by to všetko malo byť „za peniaze“, tak je to len žart, pretože za obrovské peniaze je to všetko už dávno. Novinkou je azda iba to, že sa to teraz hovorí nahlas. Riešením to, obávam sa, síce nie je, diamantovou baňou pre pár vyvolených je to ale celkom určite.
Angela Merkelová sa rozhodla, že naozaj nebude mať rada Donalda Trumpa. Ten ju rozčuľuje v oblastiach ochrany klímy, migrácie či obchodných regulácií, a tak vyniesla vysokú kartu, silnú podporu stavby ropovodu Nord Stream 2. Protiruskí aktivisti už povedali, že je to zvýšenie závislosti od Ruska a marginalizácia Ukrajiny a strednej Európy. USA protestujú. Čo dodať najmä k tej Ukrajine, za ktorú sa Merkelová tak bila? Je to odvrátenie sa od Kyjeva? A inak: čo zostalo Kyjevu v ruke po tom, čo sa Merkelová zachovala takto a USA síce nadávajú, ale idealizmom Trumpova vláda tiež neprekypuje?
Áno, vo volebnom programe Merkelovej CDU a CSU už USA na rozdiel od minulosti nie sú označené za priateľov, ale „len“ za „najdôležitejšieho partnera“ mimo Európy. Nedokážem posúdiť, akú mieru frustrácie z Trumpa táto zmena diplomatickej formulácie odráža. Nemyslím si ale, že by podpora Nord Streamu 2 vyplývala len z tejto frustrácie. V čele projektu stojí dávny Putinov priateľ a niekdajší nemecký kancelár Gerhard Schroeder, nemecké, francúzske a talianske koncerny v ňom majú miliardy, a čo viac, podľa nemeckých médií si kancelárka pred voľbami uvedomuje, že doterajšia protiruská „karta“ u Nemcov jednoducho nezabrala, nehovoriac už o „sesterskej“ CSU, ktorej predseda Horst Seehofer je v Moskve pravidelným hosťom. Čiže prinajmenšom teraz, pred voľbami, nemá Berlín o ďalší konflikt s Ruskom záujem, tým skôr, že by tým v rámci pokračujúceho protiruského „ťaženia“ už po niekoľkýkrát pripravil svoje vlastné koncerny o hordy peňazí, ako som už spomenula. A to by sa mu mohlo vypomstiť.
Zdroj: TASR/Donald Trump
Problém je aj v tom, že alternatívou lacnejšiemu ruskému plynu v Európe by podľa plánov Washingtonu mal byť len a výhradne jeho skvapalnený plyn, ktorý by ale bol niekoľkonásobne drahší. Neviem, ako by kancelárka takú ideologickú zaslepenosť vysvetľovala koncovým odberateľom, teda voličom.
Pokiaľ ide o onú spomínanú marginalizáciu strednej Európy, nie som si úplne istá v kategorickom hodnotení. Nord Stream 2 obchádza proamerické a voči všetkému ostatnému silne kverulantské Poľsko, ktoré si už naivne postavilo superdrahé prekladisko pre skvapalnený plyn, ktoré zíva prázdnotou, ale ideologicky zaťatí Poliaci platia, pretože s Katarom vraj podpísali takú výhodnú zmluvu, že platia (radovo vyššie sumy ako za ruský) aj za plyn, ktorý vôbec neodobrali… Česká republika ako tranzitná krajina na poplatkoch neprerobí, horšie na tom asi bude Slovensko, ktoré sa na rozdiel od doterajšieho stavu stane krajinou koncovou, teda bez výberu peňazí za tranzit. O Maďarsku, ktoré má stále v pláne nechať pri sebe Rusov stavať jadrové elektrárne, netreba hovoriť.
A Ukrajina? Cez ňu jednoducho prestane prúdiť plyn do Európy a znížia sa tak nielen jej príjmy z tranzitu, ale predovšetkým vydieračský potenciál Kyjeva, ktorý mal až doteraz v ruke „kohútik“ od plynu pre značnú časť krajín EÚ. Tamojšia blokáda donbaských uhoľných baní medzitým otvára dvere americkému čiernemu uhliu. Trump v rámci obnovenia americkej „energetickej hegemónie“ sľubuje vedľa bežnej a frackingovej ťažby ropy a plynu i uhoľnú renesanciu, ale Ukrajine je ochotný uhlie predávať, nie dávať, a to za cenu (vzhľadom na náklady na dopravu logicky) niekoľkokrát vyššiu, než je tá z domáceho blokovaného Donbasu… A dokonca Ukrajinu spomína ako jedného z prvých „zákazníkov“. Trúfne si zákazník, ktorý nemá ani na slanú vodu, takú skvelú ponuku odmietnuť, aby si vo Washingtone náhodou niekoho nepohneval?
Je to úplná bizarnosť. Avšak žiadne prekvapenie. Vedia to už dávno na „demokraciu natešení“ Iračania, južní Sudánci, Líbyjčania, Jemenci alebo Sýrčania, ale je pravda, že pre povojnovú Európu je to určité nóvum. Keď Henry Kissinger v roku 1975 sledoval, ako sa americká armáda rýchlo sťahuje z Vietnamu a necháva za sebou hŕbu svojich miestnych spolupracovníkov, takpovediac napospas Vietkongu, poznamenal: „Je nebezpečné byť nepriateľom Ameriky, ale byť jej priateľom je smrtiace.“ Taká realitou preverená pravda a tak málo ľudí ju berie na vedomie…
Dvadsaťpäť amerických kongresmanov navrhlo zriadiť odbornú lekársku komisiu, ktorá by Donalda Trumpa mohla vyhlásiť za neschopného výkonu úradu. Za takého ,,úradného hlupáka“, povedal by dobrý vojak Švejk. Zaslúži si to americký prezident? Prekáža vám napríklad ako novinárke to, ako Trump naznačuje, že by novinárov najradšej mlátil? Apropo, tiež sa vám nepáči, že Trump v rámci summitu G20 chystá plnoformátové rokovanie s Putinom. Odporcovia Ruska si možno myslia, že by ruskému vodcovi stačilo letmo podať ruku niekde pri záchode…
S tým mlátením novinárov, ako spomínate, je to zložitejšie. Na jednej strane tu máme médiá, z ktorých niektoré ako CNN dokonca aj priznávajú, že si vymýšľajú protitrumpovské obvinenia, a na strane druhej je tu veľkohubý prezident, ktorý tiež melie, čo mu napadne. Čo si s tým počať? Americká spoločnosť je rozpoltená, ukazuje sa, že 98 percent voličov republikánov Trumpovi verí všetko, zatiaľ čo o niečo menší počet voličov demokratov verí všetko médiám. To je na psychiatrickú diagnózu jedného veľkého národa.
Mimochodom, pri Trumpovi si spočítali, že 55 percent všetkého záujmu médií o jeho domácu činnosť je venovaných jeho „ruským väzbám“. Keď si k tomu ale pridáme potrebnú „ruskú hrozbu demokracii“ všeobecne, klamstvá o americkej demokratizácii Blízkeho východu a pár ďalších tém, čo asi tak v tých médiách zostáva na „uverenie“? Predpoveď počasia? Aj tá ale pokrivkáva. A český mainstream papagájuje ten americký ako kedysi Rudé právo Pravdu. A kto mainstreamu neverí, je protištátny živel… Ufffff. Toto nejaká facka nejakému novinárovi nevyrieši, pretože tu máme krízu celého systému, v ktorom je ťažké hovoriť o „novinároch“ bez úvodzoviek. O ľuďoch, čo v McDonalde „lepia“ hamburgery a vyprážajú hranolčeky, predsa tiež nehovoríme ako o „kuchároch“, nieto „šéfkuchároch“, len preto, že tento reťazec rýchleho občerstvenia podľa vlastných slov prevádzkuje „reštaurácie“.
„Nenovinársku“ rovinu mainstreamu pred pár dňami dokonale zdôraznili „lepiči hamburgerov“ z Washington Post, ktorí idú po Trumpovi už viac ako rok ako pes po údenom a teraz mu priamo „nadiktovali“, o čom s Putinom v Hamburgu môže a nemôže hovoriť. A ak neposlúchne, tak ho spolu s ostatnými určite „zožerú“. Rozum zostáva stáť.
Avšak k tomu summitu Trump vs Putin osobitne. Je zvláštne, že jeho kritici si asi myslia, že by sa lídri dvoch najmocnejších krajín sveta radšej vôbec nemali nikdy stretnúť. To je pomerne šialené videnie sveta, ktorý má byť asi radšej trvalo rozpoltený a konflikt v ňom má eskalovať na samú hranu možného. Želá si to niekto normálny?
Zdroj: Redakcia/Vladimir Putin a Donald Trump
Trump však v každom prípade hrá „úradného hlupáka“, ktorý pre svoje duševné maloroľníctvo nie je schopný pochopiť hodnotu rád WP a jastrabov všade navôkol a prináša Putinovi vopred hneď tri „dary“. Republikáni v Snemovni reprezentantov zablokovali alebo aspoň zabrzdili nové sankcie proti Rusku, čo naznačuje, že by Rusko mohlo získať späť dva diplomatické objekty, ktoré mu boli pod akousi zvláštnou špionážnou zámienkou zhabané na konci Obamovej vlády, a navyše ešte, ako na zavolanie, prišiel „únik“ z rokovania šéfa OSN s ministrom zahraničia USA Tillersonom, podľa ktorého je budúci osud Asada plne v rukách Ruska. Jasné, až časom sa ukáže, čo všetko z toho je Trump naozaj schopný presadiť, pretože jeho administratíva naráža na odpor „demokratických síl“ takmer na každom kroku. A z tohto pohľadu nie je preto ani isté, či týmito „darmi“ bez záručného listu Putina naozaj nadchne.
A ak áno, tak čím presne? To je zatiaľ vcelku nejasné. Počkajme si, ale všeobecne naozaj platí, že ich stretnutie môže byť v súčasnej situácii vcelku zbytočným. Kým totiž v Kremli majú „vertikálu moci“, v prípade Bieleho domu sa nedá zaručiť, že pri napĺňaní prípadných dohodnutých bodov v procese niekto nehodí vidly. Aj tak to ale bude summit historický ako ich prvé stretnutie a súčasne pre mnohých i hysterický, Putinov „agent“ sa totiž verejne a bez jedinej kvapky hanby zíde so svojím riadiacim dôstojníkom…
Do médií sa dostáva, kde je zakopaný pes v Sýrii. Píše sa o tom, že vzniká pozemné súvislé spojenie šiitských entít na osi Irán – Irak – Sýria – Libanon. Existuje už teraz? Je správna teória, že by táto trasa mohla byť súčasťou jednej vetvy čínskeho projektu Novej hodvábnej cesty? Inak tiež sa hovorilo o plynovode týchto šiitských entít. Ako to zrejme nakoniec bude?
O existencii skutočne „priechodného/prejazdného“ koridoru z Iránu až po Stredozemné more sa prvýkrát začalo hovoriť už niekedy pred pol rokom a skutočnosť, že americké jednotky na juhu Sýrie skúšajú so svojimi asi 150 narýchlo vycvičenými „povstalcami“ vstupovať „do hry“, nasvedčuje, že chcú túto trasu narušiť. Časť amerického establishmentu vrátane niekoľkých Trumpových poradcov totiž viac-menej verejne plánuje premeniť vojnu v Sýrii vo vojnu proti Iránu, lebo si to tak želá Izrael. Zatiaľ nie je jasné, do akej miery budú úspešní, pretože názory Bieleho domu narážajú na nesúhlas ministerstva zahraničia i Pentagónu, takže si počkajme, ako sa bude situácia vyvíjať ďalej. Aj keby sa nakoniec podarilo priamy koridor nejako narušiť, politická a vojenská os spájajúca Irán s Irakom, Sýriou a Libanonom a ktorá otvára Teheránu Stredozemné more je realitou, takže prípadný americký úspech kdesi v jednej časti juhosýrskej púšte bude zanedbateľný.
Netuším, kde všade majú viesť všetky tie čínske „hodvábne cestičky“, ale možno predpokladať, že práve tento región je pre Peking veľmi dôležitý, čo iste „dá vedieť“ aj do Bieleho domu…
Okolo Sýrie zaznel z časopisu Foreign Policy nárek, že Tump sa už „vykašlal“ na snahu ovplyvniť mocenskú štruktúru krajiny a že rozhodnutie prenecháva Rusku a Iránu. Je to tak? Hodil cez palubu už aj tých „svojich“ Kurdov? Blíži sa rusko-šiitské víťazstvo? A mimochodom, je Daeš skutočne už odpísaný?
Ako som už spomenula, „ústupok“ v oblasti Asadovej budúcnosti podľa mňa súvisí s nadchádzajúcim summitom s Putinom. Zo strany USA to ale až taký veľký ústupok zase nie je, pretože už dlhšie aj tak nemajú žiadnu reálnu možnosť, ako by Asada zosadili bez toho, aby pritom riskovali, že na roky vstúpia do ďalšej „nevíťaznej“ vojny „kdesi“ v tramtárii na Blízkom východe, a k tomu navyše neriskovali aj vojnu s Ruskom. To im za „jedného Asada“ fakt nestojí. Treba mať na pamäti, že pre Trumpa hlasovali aj ľudia najviac postihnutí americkým bojovaním, teda sociálne slabí Američania, ktorí sami (alebo niekto od nich z rodiny) išli do armády „bojovať za vlasť, Ameriku“ a po návrate zistili, že na nich „Amerika“ vo všetkých mysliteľných smeroch kašle. Ak Trump chce mať voličskú základňu, tak už si okrem iného žiadnu novú a veľkú vojnu nesmie dovoliť, pretože peniaze pre veteránov si skrátka len tak nepričaruje. A hlavne tí ľudia stále ešte veria, že dodrží svoje sľuby…
Zdroj: TASR/Bašár Asad
Avšak je zaujímavé, že americké „prenechanie Asada Rusom“ prišlo pár dní potom, čo francúzsky „umelohmotný panáčik“ Macron dovolil, nech si Asad ostane Asadom, pretože aj tak vraj nie je nikto legitímny, kto by ho nahradil. Chcem povedať, Západ sa len akoby začínal starať sám o seba. Po 16 rokoch nonstop bojovania to znie ako skvelá správa. Bohužiaľ, ničoho takého sa ale „báť“ netreba. Prinajmenšom CIA sa síce hádok medzi Bielym domom a Pentagónom nezúčastňuje, ale určite ďalej potichu dodáva zbrane a peniaze nejakému džihádu, aby sa všetko udržalo „v chode“…
A k tomu je potrebné pripomenúť, že „prenechanie Asada Rusom“, tým skôr „prenechanie“ z nedostatku „lepších“ možností a nie zo znovuobjaveného rozumu, na Moskvu zrejme žiadny dojem neurobí. Rusko opakovane proklamuje, že o budúcom vládcovi Sýrie by mali rozhodnúť Sýrčania sami, a tí si podľa všetkých možných prieskumov Bašára znovu zvolia. V rovnakom duchu sa včera ozval aj sýrsky parlament, v ktorom je, mimochodom, viac strán ako v tom českom. Takže celé to americké „haló“ s Ruskom vládnucim nad Sýriou vlastne zo všetkého najviac vypovedá len o americkom videní sveta plnom bábok. O ničom inom.
S hádzaním Kurdov „cez palubu“ to tiež nie je jednoduché. Kurdi totiž Washingtonu ostali ako jediní prijateľní spojenci, pretože v Sýrii už sa im ponúkala len al-Káida alebo rovno Daeš. CIA síce tým prvým i druhým nepriamo dodávala zbrane cez „umiernených“ džihádistov, ktorí sa vždy po prevzatí americkej „pomoci“ pridali k prvým alebo druhým, ale otvorené spojenectvo by, tým skôr v rámci pokračujúcej „vojny proti terorizmu“, bolo predsa len veľmi hlúpe. Je vcelku paradoxné, že práve sýrski Kurdi na svojich územiach „idú“ na vlne ultraľavicovej utópie, ktorá takmer neuznáva ani súkromný majetok, ale v tejto chvíli sú to spojenci práve Spojených štátov, ktoré do nich lejú najviac peňazí a zbraní. Avšak na jednej strane v zastúpení USA oslobodzujú Rakku od Daeša, a na strane druhej im ďalší americký spojenec (rovno z NATO) Turecko strieľa do chrbta. A tak Kurdi varujú Američanov, že ak neupokoja Turkov, tak sa na oslobodzovanie Rakky vykašlú a vyrazia do boja proti Turecku… Vo výsledku by tak Trump prišiel nielen o proklamovaný „triumf“ nad islamskou republikou, ale súčasne by aspoň teoreticky musel v rámci charty NATO vyraziť brániť „svojich“ Turkov pred „svojimi“ Kurdmi… nie je to na hlavu? Musí byť fakt umenie zamotať sa takto medzi svojich „spojencov“, z ktorých tí tureckí teraz navyše z Ruska dostanú protiraketový systémy S400… S400 nie je kalašnikov alebo tank. Musí mať prístup k dátam, aby triafal… A tie dáta budú ruské, ktoré sledujú lietadlá NATO? Ja neviem: existuje ešte vôbec NATO tak, ako ho poznáme?
Čiže ak sa pýtate, či sa blíži rusko-šiitské víťazstvo, tak síce namietam, že Irak, Libanon ani Sýria nie sú šiitské štáty, ale áno, ich víťazstvo sa blíži. Ak teda už nenastalo a aktuálne sa len „nedolešťujú“ posledné šmuhy na vitríne…
Nuž ak čitatelia v nastupujúcej horúčave budú mať chuť niečo sledovať, čo by to v najbližších dňoch malo byť?
Absolútnou jednotkou bude, samozrejme, summit G20 v Hamburgu. Kým Trump naň prichádza cez Poľsko, ktoré chce nákupom amerických zbraní zdvojnásobiť svoju armádu, Putin prichádza spolu s čínskym prezidentom, ktorý to do Hamburgu vzal cez Moskvu. Podľa BBC tým Moskva a Peking dávajú najavo zvyšku sveta, že sú kľúčovými partnermi a budú pôsobiť na medzinárodnej scéne jedným hlasom. Že Čína a Rusko do istej miery hovoria Západu: „Bol si centrom moci včera. Dnes sme to my. My sme budúcnosť.“ Rokovania Trumpa s nimi oboma budú vrcholy G20, kto sa nezíde s tými tromi a nenadviaže nejakú racionálnu spoluprácu, skončí do budúcnosti, či chce alebo nie, len ako presolená „omáčka“…
