Astrofyzik na podujatí uviedol, že je nevyhnutné kolonizovať Mesiac a Mars, a tiež vytvoriť Noemovu archu naplnenú zvieratami, rastlinami a hmyzom, aby sa mohol vytvoriť „nový svet“. Noemova archa je biblické plavidlo, ktoré podľa knihy Genezis postavil na Boží príkaz Noe, aby s ďalšími siedmimi ľuďmi a všetkými živočíšnymi druhmi prežil biblickú potopu.
Nečinnosť v kozme nemôže byť
Profesor Hawking tiež konštatoval, že Zem v nám známej podobe zahynie od úderu asteroidu, vysokých teplôt alebo preľudnenia. A je to len otázkou času. Podľa jeho slov „nečinnosť v kozme nemôže byť“, pretože hrozby sú veľmi vážne a je ich veľa. „Som presvedčený, že ľudstvo musí opustiť Zem. Táto planéta sa pre nás stáva príliš tesnou, a naše ľudské zdroje sa vyčerpávajú znepokojujúcimi tempami. „Podarovali sme našej planéte strašný darček v podobe zmien klímy, rastu teplôt, zmenšovania polárneho ľadového pokrytia, výrubu lesov a zničenia mnohých druhov zvierat.“ Informoval o tom The Telegraph.
„Keď v našej histórii vznikali podobné krízy, zvyčajne sme sa mali kam presťahovať, bolo čo kolonizovať. V roku 1492 to urobil Kolumbus, keď objavil Nový svet. Dnes niet Nového sveta. Niet žiadnej krajiny Utópia priamo za rohom. Nemáme už dosť miesta, a premiestniť sa môžeme len do iných svetov,“ varoval vedec.
Profesor Hawking publikum v Trondheime upozornil aj na to, že do Zeme narazí asteroid. „Nie je to vedecká fantastika, garantujú nám to zákony fyziky. Zostať znamená zahynúť,“ povedal. Podľa neho presídlenie do kozmu úplne zmení budúcnosť ľudstva.
Zdroj: YouTube
Najskôr o tridsať rokov
„Kamkoľvek by sme sa vybrali, budeme musieť vytvárať civilizáciu, ktorá prežije v nám málo známom prostredí. Budeme musieť používať praktické prostriedky na vytvorenie úplne nového ekosystému,“ poznamenal. Doplnil, že ľudstvo bude musieť rozmýšľať, ako previezť na iné planéty niekoľko tisícok ľudí. Mesiac a Mars sú podľa neho najlepšie miesta na založenie prvých kolónií. Na Mesiaci sa dá prvá základňa vytvoriť o tridsať rokov a na Marse o päťdesiat.
Stephen Hawking však navrhuje vybrať sa aj za hranice slnečného systému a premiestniť sa na najbližší hviezdny systém Alfa Centauri, kde je podľa vedcov planéta Proxima B vhodná pre život. Podľa jeho slov prepravu ľudí umožnia kozmické lode, ktoré budú fungovať buď na základe jadrovej syntézy, alebo na základe úplne nových typov energií, ktoré umožnia rýchlo prekonať svetelné roky.
Vedec naznačil, že malý krok vpred v tejto oblasti urobil ruský miliardár Jurij Milner v rámci jeho projektu Breakthrough Start Shot. Je absolventom Moskovskej štátnej univerzity M. V. Lomonosova v odbore teoretická fyzika. Po spoločenských zmenách v Sovietskom zväze začal podnikať. Presadil sa vo viacerých oblastiach, najmä v internetovom biznise. Projekt podporuje od roku 2015 a chce do neho postupne investovať sto miliónov dolárov. Miliardár má ambíciu poslať do súhvezdia Alfa Centauri flotily nanotechnologických zariadení. Miniatúrne sondy s kamerami by mali byť poháňané veľmi silnými lasermi a do cieľa by mali putovať dvadsať rokov.
„Je jasné, že vstupujeme do novej kozmickej epochy. Stojíme na prahu novej éry. Kolonizácia iných planét človekom nie je vedeckou fantastikou, ale vedeckým faktom,“ povedal S. Hawking.
Jurij Milner a Stephen Hawking. Zdroj: Facebook, Top24News
Deň asteroida
„Ľudská rasa ako samostatný druh existuje približne dva milióny rokov. Civilizácia vznikla približne pred desiatimi tisíckami rokov, tempo rozvoja narastá. Ak chce ľudstvo prežiť milión rokov, potrebuje sa smelo vybrať tam, kde predtým nikto nebol.“
Pri príležitosti Dňa asteroida to uviedol profesor Astrofyzikálneho výskumného centra University Queens Alan Fitzsimmons. Zároveň upozornil, že náraz asteroida so Zemou môže ľahko zničiť veľké mesto a pripomenul, že vo vesmírnom okolí sa nachádza 1 800 nebezpečných objektov pre Zem.
Deň asteroida si ľudstvo pripomína 30. júna ako pamiatku na pád Tunguzského meteoritu v Sibíri, ktorý v roku 1908 zničil dve tisícky kilometrov štvorcových tajgy. Jedným z iniciatorov jeho založenia je Brian May, gitarista skupiny Queen, ktorý je aj astrofyzikom.
Spracoval: Vladimír Bačišin
