Vo vyše 37-minútovej prvej časti diskusie, ktorá sa týkala zrušenia Mečiarových amnestií, padlo viacero zaujímavých konštatovaní. Ešte pred samotným ´štartovacím výstrelom´ sa moderátorka spýtala Petra Tótha, ktorý vedie portál Ďateľ.sk, prečo padla voľba na Ivana Lexu.
„My dvaja s pánom Lexom síce nie sme právne autority, ale keďže sme boli aktérmi mnohých dejov, o ktorých sa dnes budeme rozprávať, tak sa mi zdá vhodné, že sme dnes zorganizovali takúto diskusiu,“ povedal v samotnom začiatku bývalý investigatívny novinár SME.
Potom už nasledovala otázka aj na samotného Ivana Lexu, prečo prijal pozvanie do diskusie, hoci ostatné médiá odmieta.
„Niečo už naznačil aj pán Tóth, ktorý patril medzi ďaleko najagresívnejších a ďaleko najkritickejších novinárov, ktorí vtedy pôsobili v denníku SME, kde v dennodennom režime písal veľmi kritické príspevky aj smerom ku mne, aj smerom k SIS a aj smerom k vláde Vladimíra Mečiara. To bola tretia Mečiarova vláda. Bol to veľmi silný novinár, dokonca sa mi zdá, že v roku 1994 aj kandidoval za KDH. To bol prvý dôvod. Druhý dôvod bol ten, že aj pán Tóth si prešiel istým, povedal by som osobným vývojom,“ čím Lexa narážal na fakt, že aj Tóth pôsobil neskôr v štruktúrach Slovenskej informačnej služby a má tak k problematike oveľa bližšie ako bežní novinári.
Prvá časť rozhovoru TU
Potom sa už rozprúdila debata o znovuotvorenej a aktuálnej téme zrušenia Mečiarových amnestií.
„Myslím, že toto je na trošku dlhšiu debatu, no ani ja, ani môj spoludiskutér nie sme právnici, to je potrebné nechať na právnikov. V každom prípade zrušenie nielen amnestií, ale aj rozsudkov všeobecných súdov a rôznych ďalších rozhodnutí štátnych orgánov je čosi, čo zasahuje pomerne silne do štruktúry trojdeľby štátnej moci. Je to nevídaný akt. Napokon, pani predsedníčka ústavného súdu Ivetta Macejková spomenula aj to, že ide o pilotný projekt, povedal by som na svete, teda keď to voľne preložím. Pretože nikdy v histórii parlament nezrušil takýmto spôsobom po 20 rokoch nielen amnestiálne rozhodnutie, ale aj rozhodnutie všeobecných súdov,” začal svoje úvahy niekdajší šéf SIS Ivan Lexa.
So Smerom sa nerozkamarátil
Celkovo však Lexa nevníma zrušenie amnestií pozitívne. Ako dôvod uviedol, že je len otázkou času, kedy parlament, možno pri trochu inej konštelácii, zruší aj Benešove dekréty, prípadne rozsudky s predstaviteľmi vtedajšieho povojnového štátu.
„Lebo keď to je možné urobiť po 20 rokoch, je to možné asi aj po 30 alebo 50 (rokoch) týmto spôsobom,“ myslí si, pričom jedným dychom naznačil, že najmä koaličný Smer pri tejto problematike zrazu náhle zmenil kurz a rétoriku.
Lexa však vylúčil, že by sa s niekým zo Smeru rozkmotril, respektíve, že by mal k Smeru bližšie, než k iným stranám.
V každom prípade však Smer vnímal ako stranu, ktorá si „stojí za svojimi principiálnymi postojmi“.
Ďalej Lexa pokračoval na tému Smer: „Potom prišiel nejaký zlom, ktorý trval v princípe dva, tri dni. Po troch dňoch sa zrazu z nezrušiteľného stalo zrušiteľné. Ja, osobne sa môžem len domnievať o motívoch, ktoré vládnu stranu Smer k tomuto viedli. Osobne si myslím, že prekrývajú isté záležitosti, ktoré sa ani mne priveľmi nepáčia, povedzme, obava z protikorupčných pochodov,“ rozprával ďalej starší z dvojice hostí.
Ivan Lexa na archívnej snímke z júna 2003, keď ho prepustili z vyšetrovacej väzby. Zdroj: TASR
Po dlhšej Lexovej pasáži sa dostal k slovu aj Peter Tóth, prezývaný tiež Bežec. Tóth sa nechcel vyjadrovať k spôsobu zrušenia amnestií, zdôraznil však, že s amnestiami bolo nutné sa bezpodmienečne vyrovnať.
„S amnestiami Vladimíra Mečiara bolo potrebné sa nejakým spôsobom vyrovnať. A to ani nie pre minulosť a ani nie pre súčasnosť, ale hlavne pre budúcnosť. Aby si žiaden potenciálny diktátor, ktorý by mohol vládnuť na Slovensku, nemohol amnestovať nejaké zverstvá, ktorých by sa dopustil na vlastnom národe,” ponúkol svoj pohľad Tóth.
Rovnako ako Lexa si aj Tóth myslí, že Smer, respektíve Robert Fico pri zrušení amnestií „podľahli tlaku ulice“.
Medvedia služba opozície?
Zaujímavé bolo aj ´Bežcovo´ tvrdenie, že zrušením Mečiarových amnestií prišla opozícia o veľmi silný propagandistický a marketingový nástroj, keďže opozičné partaje už nemôžu hovoriť, ako bojujú za spravodlivosť a potrestanie vinníkov.
„Skôr vyrobili (opozičné strany) určitý právny problém, ktorý tu dnes budeme veľmi dlho riešiť a ktorý bude zrejme slovenskú verejnosť dlho frustrovať,“ dodal s miernym úškrnom Tóth.
Ďalším tematickým bodom bola najbližšia budúcnosť zainteresovaných po zrušení amnestií. Samotný Lexa, paradoxne, ani nevedel moderátorke odpovedať, aký je jeho aktuálny status quo vzhľadom na zrušenie amnestií.
„Je tam toľko rôznych právnych dokumentov,” naznačil Lexa komplikovanú spleť rôznych právnych predpisov a noriem, pričom však dodal, že má plnú dôveru v právne riešenia svojho právneho tímu, ktorý v dohľadnom čase dá aj príslušné námety do pozornosti.
Zhruba v polovici relácie zaznelo z Lexových úst silné vyjadrenie.
„Ja som naozaj žiadne amnestie nepýtal, žiadne som nevydal, žiadne som nedostal. Pretože v ´98. roku išlo o aboličné rozhodnutie. V tom čase nikto nebol obvinený. Jediný, kto reálne dostal milosť, bol súčasný úspešný slovenský diplomat na Taiwane (Michal Kováč ml. – pozn. red.), ktorý dostal v roku 1997 milosť od pána prezidenta Michala Kováča,“ vyriekol.
Celkovo pôsobil v štúdiu Lexa, paradoxne, sebavedomejšie v porovnaní s Tóthom. Intonácia Lexovho hlasu bola zhruba rovnaká, argumentoval vecne, pričom veľmi často používal ukazovák svojej pravej ruky, ktorým buď mieril na Tótha, keď ho vyzýval, prípadne opravoval, ako aj keď chcel zdôrazniť závažnosť viet, ktoré sa práve Lexa chystal vysloviť.
Z diskusie medzi Ivanom Lexom (vpravo) a Petrom Tóthom. Zdroj: Reprofoto (Ďateľ.sk)
Čo sa týka inej kľúčovej témy – zavlečenia exprezidentovho syna do cudziny, Peter Tóth ´vytiahol´ v rámci diskusie zaujímavú teóriu.
„Dobre vieme, že účelom zavlečenia Kováča ml. do cudziny bolo vystaviť ho trestnému stíhaniu v Nemecku a tým, že bol realizovaný únos, ste sa vy, ako HZDS pripravili o obrovskú výhodu, ktorú ste mohli mať, keby ste v rámci medzinárodnej právnej pomoci v súčinnosti s nemeckými orgánmi vyšetrovali túto vec na Slovensku.”
A ako Tóth ešte ďalej pokračoval: „Medzi rokmi 1995 – 1998 sa tu diali určité veci. Z pozície najvyšších vrcholných funkcionárov štátu tu dochádzalo k zasahovaniu do vyšetrovania. Boli zverejnené mnohé informácie, že zavlečenie Kováča ml. do cudziny bolo nejakým spôsobom politicky manipulované.“
V každom prípade, sčítané a podčiarknuté, právna situácia celého prípadu je náročná. Preto by o problematike mali rozhodovať zodpovedné inštitúcie a nie ulica, respektíve politici na tlačových konferenciách.
Peter Tóth Zdroj: Reprofoto (Ďateľ.sk)
