„Prezident Trump sa vyhráža, že prevráti povojnový zahraničnopolitický poriadok, ale Kongres pracuje na tom, aby zabezpečil, že korene americkej zahraničnej politiky zostanú v transatlantickej aliancii, a zároveň proti tradičným rivalom, akým je napríklad Rusko,“ napísali noviny.
Republikáni sa podľa denníka najprv snažili, aby neboli ich zahraničnopolitické kroky protiváhou prezidentovej zahraničnej politiky, ale v poslednom období zanechávajú dojem, že nasledujú antitrumpovskú zahraničnú politiku.
New York Times pripomenul, že minulý týždeň Senát po mesiacoch „vykrúcania sa“ veľkou väčšinou odsúhlasil posilnenie sankcií proti Rusku a potom jednomyseľne potvrdili podporu Spojených štátov vzájomnej obrane vyslovenej v článku 5 zmluvy o NATO.
„Bolo to jasné pokarhanie pána Trumpa, ktorý váhal s podporou článku 5 už od čias, keď bol kandidátom na prezidenta,“ napísal denník.
Senát tiež takmer zablokoval Trumpovu zbrojnú dohodu so Saudskou Arábiou a mnohí senátori vytvorili tieňové ministerstvo zahraničných vecí – navštevujú spojencov a ubezpečujú ich, že Washington si bude plniť svoje záväzky.
Podobne sa vo svojom komentári vyjadril aj redaktori denníka Washington Post. Tí napísali, že Kongres sa len zriedka stavia v zahraničnej politike do vedúcej úlohy, v ostatných týždňoch sa však senátori za obe politické strany (republikáni i demokrati) zhostili úlohy a zvládli ju.
„Ukázali neobvykle nezávislú a disciplinovanú odpoveď na hurhaj administratívy prezidenta Trumpa. Posledné hlasovania a rokovania sú vítaným náznakom, že Kongres je schopný konať ako zodpovedná protiváha nestálych impulzov pána Trumpa,“ napísali redaktori.
Spomenuli pritom hlasovanie Senátu v pomere 92:2 o sprísnení sankcií voči Iránu a Rusku, ďalej hlasovanie v pomere 100:0 o potvrdení záväzku USA voči článku 5 dohody o NATO či z oboch strán obrovskú kritiku Trumpovej snahy znížiť rozpočet ministerstva zahraničných vecí o 30 percent.
„Každý by mal byť vďačný za to, že Kongres, tak často roztrieštený na hádajúce sa frakcie a hyperstranícky, sa ukázal byť schopný uchopiť kormidlo zahraničnej politiky a ustáliť ho,“ dodali editori Washington Post.
