Rada EÚ pre zahraničné veci, ktorá združuje šéfov diplomacií členských krajín Únie, dnes v Luxemburgu potvrdila, že sankcie boli predĺžené do 23. júna 2018.
Peskov dnes v Moskve vyhlásil, že reakcia Kremľa na toto rozhodnutie EÚ je “tradične negatívna.” “My naďalej s týmito sankciami nesúhlasíme a nepovažujeme ich za legitímne. Ba čo viac, sme presvedčení, že tieto sankcia škodia nielen nám, ale aj krajinám, ktoré sú ich iniciátormi,” dodal.
Peskov sa vyjadroval na margo súboru sankcií, ktoré Únia zaviedla v roku 2014 po tom, ako Rusko pripojilo Krym k svojmu územiu.
Tieto reštriktívne opatrenia zakazujú občanom a firmám z EÚ investovať a kupovať nehnuteľnosti na Kryme a dovážať tovar z Krymu a z mesta Sevastopol.
Sankcie zároveň zahŕňajú zákaz vývozu európskeho tovaru a technológií v oblasti dopravy, telekomunikácií a energetiky, čo sa týka aj ropného a plynárenského priemyslu. Na zozname zákazov sú aj európski prevádzkovatelia cestovného ruchu, ktorým sankcie bránia vykonávať činnosť na Kryme a v Sevastopole, čo v praxi znamená, že európske výletné lode môžu v krymských prístavoch kotviť len v prípade núdze.
Uvedený balík sankcií platí súbežne s ekonomickými sankciami EÚ zameranými na Rusko kvôli jeho vplyvu a úlohe v ukrajinskom konflikte. Tieto sankcie vlani predĺžili do 31. júla tohto roku.
Sankčná politika EÚ voči Rusku pozostáva z troch samostatných blokov: ide o vízové obmedzenia týkajúce sa ruských občanov, ďalej o ekonomické sankcie proti celému radu ruských štátnych spoločností z oblasti ropného, zbrojného a finančného sektora, ako aj o obmedzenia voči Krymskému polostrovu.
