Kiska v parlamente rozdával rany krížom-krážom. Schytali to Kaliňák, kotlebovci aj Sulík. A ten Ficov výraz… Na nezaplatenie

Sála bola pri príchode prezidenta po boku s predsedom národnej rady Andrejom Dankom poloprázdna. Danko na úvod privítal prezidenta aj členov vlády a potom sa začala spočiatku pochvalná správa, ktorá po pár minútach nadobudla kritický charakter. Svoje si vypočul minister vnútra aj kotlebovci a nechýbala ani kritika médií. 

 

 

Prezident Andrej Kiska predstúpil pred poslancov so správou o stave republiky tretíkrát a v úvode pochválil vládu za to, ako sa Slovensku ekonomicky darí. „Zažívame obdobie hospodárskeho rastu, ktorý dáva podnikateľom priestor tvoriť viac nových pracovných miest. Počet ľudí bez práce sa významne znižuje,“ privítal Kiska s tým, že je tu priestor pre účinnejšie zastupovanie záujmov zamestnancov a vymáhanie ich práv. 

 

Keď sa ekonomike tak darí, mali by to pocítiť aj ľudia, ale to sa podľa prezidenta na Slovensku nedeje do takej miery, ako by to bolo za súčasného stavu možné. „Napriek zvyšovaniu miezd by vzhľadom k výkonu slovenskej ekonomiky mali byť príjmy zamestnancov vyššie možno až o desať percent,“ povedal prezident v národnej rade. 

Kiska tvrdí, že v súčasnosti máme na Slovensku za uplynulé štvrťstoročie tie najlepšie podmienky na to, aby sme riešili dlhodobé problémy, ale napriek tomu chýbajú výsledky. „Chýba schopnosť sústrediť sa na to, čo je dôležité. Chýba ochota určiť si ambiciózny politický cieľ. Chýba odvaha pomenovať merateľný výsledok s jasným časovým plánom. Chýba politická vôľa prevziať za jeho splnenie zodpovednosť,“ skonštatoval prezident za viditeľne nepokojného výrazu premiéra Fica. 

 

Namiesto toho, aby vláda riešila tie najpálčivejšie problémy Slovenska, sa podľa prezidenta viedli spory o maličkostiach, plné osobnej nevraživosti. „Nemôžeme sa čudovať, že v spoločnosti už roky silnie pocit odcudzenia medzi normálnym životom a politikou, ktorú sledujú v správach,“ dodal Kiska. 

Kritické slová padli v prezidentovej správe o stave republiky aj na adresu korupcie v štátnej správe, proti ktorej sa konalo viacero protestov v mestách na Slovensku, ale aj v Prahe. Požiadavkou antikorupčných protestov bol už od vlaňajška odchod ministra vnútra Roberta Kaliňáka a policajného prezidenta Tibora Gašpara z funkcie. 

 

Nedôvera v schopnosť štátu spravodlivo potrestať tých, čo porušujú pravidlá, je podľa prezidenta jedným z dôvodov, prečo Slováci často strácajú záujem o politiku. Takéto netrestanie vinníkov považuje Kiska za zdroj frustrácie z fungovania verejných inštitúcií a pocitu, že nežijeme vo férovej spoločnosti.

„Pred rokom som tu v pléne Národnej rady Slovenskej republiky v súvislosti s tlakom na odchod ministra vnútra z funkcie zdôraznil, že vyvodenie politickej zodpovednosti nie je riešením žiadnej kauzy, ale gestom, ktoré má upokojiť verejnosť a umožniť zodpovedným inštitúciám pracovať,“ pripomenul Kiska svoj vlaňajší prejav v parlamente. 

 

Ani rok od prvých protikorupčných protestov sa však minister vnútra nevzdal funkcie a to je podľa prezidenta problém, ktorý zaťažuje spoločnosť na Slovensku. „Téma boja proti korupcii sa zvrhla na osobnú politickú vojnu, ktorá paralyzovala Slovensko. V tejto osobnej politickej vojne štát a jeho predstavitelia rezignovali na normálnu komunikáciu s verejnosťou, na povinnosť trpezlivo vysvetľovať pochybnosti a reagovať na podozrenia,“ zhodnotil prezident. 

 

Kiska sa vo výročnej správe o stave republiky pýtal, ako môžu ešte ľudia na Slovensku veriť opatreniam vlády, ktoré prijíma v boji proti korupcii. „Ako môže táto snaha pôsobiť úprimne, keď sme sa zasekli na politickom osude ľudí, ktorí dávno premárnili príležitosť odísť sami?“ narážal na neuskutočnenú demisiu ministra Kaliňáka, po ktorej volajú protestujúci. 

Nechýbalo ani ročné hodnotenie slovenského členstva v EÚ a NATO, pri ktorom sme podľa prezidenta zabudli na to, čo nám toto členstvo prinieslo a prináša. „Členstvo v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii je nevyhnutnou podmienkou pre bezpečnosť, prosperitu a lepší život našich ľudí,“ myslí si Kiska. 

 

V rámci Európskej únie sa prezident dotkol aj plánovanej užšej integrácie a dodal, že sú pri rokovaniach v rámci spoločenstva nutné ústupky a kompromisné riešenia, inak sa nepohneme z miesta. 

„Nie je možné riadiť Úniu, ktorá sa nedokáže rozhýbať, lebo raz sa zatne jeden, inokedy druhý — jednoducho, keď sa ambiciózny politik v jednej z 28 krajín rozhodne, že domácemu publiku predvedie, ako vie hroziť päsťou Bruselu,“ uviedla hlava štátu. Išlo zrejme o narážku na často tvrdé nesúhlasné vyjadrenia s krokmi Bruselu, ktoré máva na pôde Európskeho parlamentu slovenský europoslanec a predseda SaS Richard Sulík. 

Andrej Kiska sa obul aj do poslancov Ľudovej strany Naše Slovensko. Jej predsedu Mariana Kotlebu prezident vlani ani nepozval do Prezidentského paláca na rokovania tak ako lídrov ostatných strán, ktoré sa dostali do národnej rady. 

 

„Nemôžem sa nedotknúť vstupu fašistov do parlamentnej politiky po minuloročných voľbách. Je to niečo, čo sa naša spoločnosť stále snaží spracovať a hľadá spôsoby, ako tomu čeliť,“ povedal Kiska s tým, že o tejto téme hovorí so žiakmi a študentmi pri návštevách škôl po Slovensku. 

 

Kotlebovu ĽSNS označil Kiska v prejave za hrozbu pre demokraciu, slobodu a budúcnosť Slovenska. Vodu na mlyn extrémistom podľa prezidenta ženú aj poniektoré médiá, ktoré takéto názory propagujú. 

 

„Cieľom ich informačnej ofenzívy proti Slovensku je ešte viac naštrbiť našu celospoločenskú dohodu o trvalom začlenení do demokratického západného sveta. A posilňovať potenciál tých politických síl, ktoré chcú našu krajinu dostať zo Severoatlantickej aliancie a Európskej únie,“ dodal Kiska v narážke na programové vyhlásenia kotlebovcov o vystúpení z NATO aj EÚ. 

 

Poraziť extrémizmus, ktorý vidí v kotlebovcoch, sa podľa Kisku dá len v priamej politickej súťaži. „Osloviť voličov lepšou a príťažlivejšou ponukou. Nie ustupovať extrémistom a v mene pochybného taktizovania preberať ich nenávistný slovník, témy a pomáhať im radikalizovať nálady v našej spoločnosti,“ radil prezident poslancom. 

 

Kiska v závere správy uviedol, že „sociálny štát ukazuje často byrokratickú tvár a nie pomocnú ruku“, a to sa podľa neho prejavuje aj v prístupe k rómskym komunitám. „Zašlo to tak ďaleko, že pre časť spoločnosti sa kvalifikovanou politickou silou v rómskej otázke stali extrémisti,“ varoval Kiska. 

 

Najmä z radov opozície zaznel po vyše polhodinovom prejave prezidenta krátky potlesk. Predseda parlamentu sa prezidentovi poďakoval a Andrej Kiska opustil rokovaciu sálu národnej rady.