Minulý rok Kronen Zeitung odhalil závažné nedostatky v sociálnom systéme, ktorý ročne stojí daňových poplatníkov milióny eur. Konkrétne vo Viedni už v roku 2016 tvorili príjemcovia sociálnych dávok z radov migrantov takmer polovicu. Mnohí z nich sa vzhľadom na väčší počet detí a poberanie ďalšej podpory dostanú mesačne na také vysoké sumy, o akých môže priemerný Rakúšan len snívať. Za štyri roky narástli výdavky zo 626 miliónov na 1,6 miliardy eur.
Hoci o chaose v sociálnom systéme vtedy písali takmer všetky rakúske médiá, veľa sa toho odvtedy nezmenilo a do Viedne sa aj naďalej sťahuje pomerne značný počet migrantov. Ako uvádza Kronen Zeitung, za uplynulý rok prišlo do hlavného mesta Rakúska asi 8 600 osôb, ktoré majú nárok na udelenie azylu, a teda aj na podporný finančný balík, ktorý zahŕňa minimálny príjem, prídavky na deti či podporu v nezamestnanosti atď.
Viedenský koordinátor pre utečencov Peter Hacker popiera, že by Viedeň priťahovala migrantov ako magnet len vďaka štedrému sociálnemu systému. „To je len jeden z faktorov. Do hlavného mesta sa sťahuje aj mnoho ďalších ľudí. Viedeň ponúka istoty pre všetkých, nielen pre vybraných jedincov. Nemáme sa skutočne za čo ospravedlňovať,“ vysvetľuje Hacker na otázku denníka Kronen Zeitung s tým, že Viedeň, samozrejme, nechce nasledovať „problematické“ mestá ako Brusel alebo Marseille.
Situácia sa vo Viedni zhoršuje aj z pohľadu vzdelania. Podľa čerstvých štatistík nepoužíva až 71 % študentov stredných škôl nemčinu vo svojom každodennom živote. Na základnej škole je to potom 56 %. Tieto čísla, získané z ministerstva pre integráciu, podľa Kronen Zeitung ukazujú, ako veľmi sa hlavné mesto líši od zvyšku krajiny, kde počet žiakov a študentov, ktorí nepoužívajú nemčinu v bežnej reči, dosahuje maximálne 30 percent.
Rakúsko sa v dôsledku vysokého počtu detí s prisťahovaleckými koreňmi prepadá čoraz hlbšie v medzinárodných porovnávacích štúdiách vzdelanosti. Ako uvádza rakúsky denník, učitelia vo Viedni sa sťažujú na nedostatočnú podporu úradov a hovoria o súčasných žiakoch a študentoch ako o „stratenej generácii“. Rastie aj nezamestnanosť, ktorá dosahuje medzi rodenými Rakúšanmi 11 %, ale medzi cudzincami je to takmer dvojnásobok.
