Orbán počas pondelkovej diskusie v maďarskom parlamente znovu kritizoval snahy Európskej únie vytvoriť „európsky superštát“. Okrem toho obhajoval vládnu kampaň, v rámci ktorej boli po celej krajine umiestnené bilbordy so sloganom „Stop Bruselu“. Vláda navyše usporiadala vlani na jeseň referendum, v ktorom dala voličom možnosť, aby sa vyjadrili k utečeneckým kvótam. Hoci ich drvivá väčšina voličov odmietla, vzhľadom na účasť pod 50 % nebolo pre poslancov záväzné.
Napriek tomu v pondelok Orbán znova opakoval, že nechce svoju krajinu vyviesť z Európskej únie. Ale zároveň opäť tvrdo kritizoval kroky Bruselu. „Nechceme riskovať budúcnosť Maďarska pre nejakú hmlistú utópiu a sledovať vytváranie nejakých Spojených štátov európskych, otvorenej spoločnosti alebo niečoho podobného,“ uviedol maďarský premiér, ktorý sa bude budúci rok usilovať o svoje tretie po sebe idúce zvolenie na čelo vlády.
Maďarského premiéra okrem neustáleho presadzovania utečeneckých kvót rozčúlila aj rezolúcia Európskeho parlamentu, ktorá bola prijatá minulý mesiac. Europoslanci sa zaoberali rozsudkom nad sýrskym migrantom, ktorý bol za incident na hraniciach z roku 2016 odsúdený na desať rokov do väzenia. Označili ho za nespravodlivý a nielen z tohto dôvodu sa už tak napäté vzťahy medzi Bruselom a Budapešťou ešte viac vyostrujú.
Orbán v reakcii na hlasovanie poslancov Európskeho parlamentu vyhlásil, že Európska únia si vybrala zlú stranu, a dodal, že „Brusel sa takticky pridal na stranu teroristov“. Odmietavo na rozhodnutie Európskej komisie prijať proti krajinám Vyšehradskej štvorky právne kroky reagoval aj poľský minister vnútra Mariusz Blaszczak. „Niečo také je absolútne neopodstatnené. Hodláme s ostatnými kolegami predložiť k celej záležitosti spoločné vyhlásenie,“ uviedol minister.
Už pred časom odmietla v poľskom parlamente prijímať utečencov aj poľská premiérka Beata Szydlová a nič sa zatiaľ nemení ani na pozíciách českej a slovenskej vlády. Medzitým rieši Súdny dvor EÚ žalobu Maďarska a Slovenska pre utečenecké kvóty. Ako pripomína agentúra Bloomberg, už v apríli žiadal nedávno zvolený prezident Francúzska Emmanuel Macron sankcie voči Maďarsku a Poľsku. Nemecká vláda zase navrhovala, aby „rebelujúce“ štáty prišli o časť financií zo spoločného rozpočtu.
Poľská premiérka Beata Szydlová. Zdroj: TASR
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU.
